Jakub Remžík: Nemá zmysel siliť sa do niečoho, čo vás nebaví. Treba ísť za svojím snom

  • Jakub Remžík je chalan, ktorý dokázal, že škola nie je zárukou úspechu. Odísť zo školy v 19-tich a začať makať na svojej kariére, to chce riadnu odvahu. Jakub prišiel do Sygicu ako nespokojný študent a dotiahol to až na produktového manažéra.
jakub-remzik
  • Jakub Remžík je chalan, ktorý dokázal, že škola nie je zárukou úspechu. Odísť zo školy v 19-tich a začať makať na svojej kariére, to chce riadnu odvahu. Jakub prišiel do Sygicu ako nespokojný študent a dotiahol to až na produktového manažéra.

Jakub, si živým dôkazom toho, ako sa dá v spoločnosti vypracovať. Skús nám povedať pár slov o tom, ako si začínal Sygicu?

V Sygicu pracujem už 4,5 roka. Všetko sa začalo tak, že som odišiel zo školy a začal som si hľadať prácu. Vtedy mi kamarát odporučil, že v Sygicu potrebujú niekoho na technical support pre zákazníkov. Bol som technicky zdatný a vedel som dobre po anglicky, tak som šiel do toho. V tom čase som ani nevedel, čo presne Sygic vlastne robí.

 

Čiže si rovno našiel svoj dream job? :)

To by som asi klamal. Na začiatku to bol skrátka len job. Dream jobom sa stal až postupne, ako som sa viac stotožňoval s firmou a tým, čo robí.

 

Vráťme sa ešte na chvíľu k tej škole. Čo si študoval?

Bol som rok na FEI STU a na konci druhého semestra som si uvedomil, že toto nie je tá správna cesta pre mňa a už som sa tam neukázal. Technicky zamerané predmety ma bavili, ale nebol som vôbec kamarát s fyzikou a veľmi ani s matematikou (smiech).

Snímka obrazovky 2016-04-12 o 21.49.18

Ako ťažké bolo pre teba odísť zo školy? Ako to vnímali rodičia a tvoje okolie?

Tak, samozrejme, rodičia to nevzali zrovna najlepšie a povedali mi, že bez školy bude zo mňa smetiar (smiech); že do konca života budem robiť niekde za minimálku. Našťastie sa tak nestalo a povedal by som, že dnes sú dokonca na mňa aj pyšní (pozdravujem domov ☺).

Treba priznať, že začínať bez školy nie je vôbec ľahké. Človek musí zamakať, aby získal reputáciu, na ktorú majú ostatní papier. Ale ako človek, ktorý si tým prešiel by som určite mladým ľudom odporučil, že ak zistia už začiatkom štúdia, že ich škola nebaví, nemá zmysel to siliť.

Študovať niečo, v čom človek nevidí svoju budúcnosť mi príde len ako premrhaný čas. Treba si ísť za svojím snom. Niekedy človek až neskôr nájde oblasť, v ktorej by sa chceli zdokonaliť a do školy sa dá vždy vrátiť. Sám dnes znova študujem na Fakulte Managementu Univerzity Komenského, aj keď len externe, aktuálne tretí ročník.

 

Povedz nám teda o tvojom postupe v Sygicu. Zo supportu si sa čoskoro posunul ďalej…

Áno, po roku na pozícií Technical Support som sa stal Product Specialistom. Spýtali sa, či by som to nechcel skúsiť, že by som mohol mať na túto prácu správne predpoklady.

 

Čo myslíš, čo bol ten predpoklad? 

Darilo sa mi, zvládal som robiť najväčšie množstvo ticketov pri dobrej kvalite, čiže bolo vidno, sa dá na mňa spoľahnúť. V novom tíme som jednému z našich produktovým manažérov pomáhal s rôznymi úlohami, zadával som prácu developerom atď.

Po roku som sa ako Junior Product Manager dostal do ešte väčšieho tímu, kde sa riešili mapy do navigácie. No a v januári 2014 sa založil Automotive team a ja som bol vybraný ako produktový manažér a stal som sa Business Ownerom produktu Sygic Car Navigation.

 

Čo je to za produkt? Akú úlohu zohráva v celom biznise Sygicu?

Hlavným produktom Sygicu je „základná“ GPS navigácia, určená pre smartfóny. Sygic Car Navigation je možné prepojiť so systémami v automobiloch. Človek teda môže ovládať aplikáciu cez zabudovanú obrazovku v aute, samotná aplikácia však beží v smartfóne. Významným rozdielom oproti našej klasickej GPS navigácií je to, že Sygic Car Navigation podlieha prísnym normám, aby sa dala bezpečne používať počas jazdy, bola rýchla a mala okrem iného napríklad dostatočne veľké tlačidlá, aby čo najmenej odpútavala pozornosť vodiča.

 

Skús vysvetliť laikom, čo presne robíš? Ako vyzerá tvoj deň?

Časť dňa mi vypĺňa administratíva a operatíva, riešim maily alebo stretnutia s automotive partnermi, ako Škoda, Jaguar Land Rover, Bosch Softec a množstvo iných.

Okrem toho pracujem na mockupoch  – ja som ten, kto určí základ, ako by mala nová funkcionalita alebo zmena zhruba vyzerať. A väčšinou som aj ten, kto dá finálne rozhodnutie – áno, toto sa mi páči, takto to môže ísť do sveta. Samozrejme, nie je to len o mne. Pomáha mi celý team, či už po technickej stránke, ale aj dobrými nápadmi

 

Toto sa dá naučiť alebo musí mať človek nejaký  špeciálny feeling?

Asi je to skôr o tom feelingu. A hlavne je dôležité, aby človek produkt dobre poznal, aby s ním bol zžitý a vtedy si už vie povedať, že áno, toto bude fungovať, takto to bude dobré. Samozrejme, nie som dokonalý a nie vždy sa úplne trafím. Ale práve vtedy nastupuje podpora tímu.

 

Takže dávaš tieto tvoje „kreácie“ otestovať aj ľuďom mimo tvojho fachu? Napríklad tvojej babke? ☺

Určite áno, aj keď nie zrovna mojej babke, keďže nemá rádio, ktoré by to podporovalo (smiech). Novinky zväčša testujeme na interných ľuďoch, ktorí s daným produktom priamo nepracujú. V prvom rade potrebujem zistiť ako sa im produkt ovláda, či je pre nich zrozumiteľný a vedia sa orientovať v aplikácii a ja ich pritom sledujem., pretože pravdepodobne narazia na tie isté problémy ako reálni užívatelia.

 

Teraz trošku odbočíme, ale mňa by zaujímalo, čím ťa vie zamestnávateľ urobiť šťastným. Čo ťa robí šťastným v Sygicu?

V Sygicu mám z veľkej časti voľnú ruku. V tom, čo robím, som si sám sebe pánom a môžem určovať smer, akým sa bude produkt uberať. V inej firme by som asi v mojom veku nemal možnosť zodpovedať za tak dôležitý produkt.

 

A čo prostredie? Je u vás interná súťaživosť alebo ani nie?

Sú tu väčšinou silné osobnosti, ale všetci sa snažíme spolupracovať. Každý môže povedať svoj názor a každý názor je tu rešpektovaný, aj keď s ním niekto nemusí súhlasiť. Na konci dňa je výsledkom práce to najlepšie od každého. Napriek tomu, necítim sa ako v korporácií, kde množstvo ľudí je len zamestnancami s poradovým číslom.Snímka obrazovky 2016-04-12 o 21.50.09

Znie to tak, že práca v Sygicu vie nadchnúť. Musel si robiť niekedy aj niečo, čo ťa nebaví?

Určite. Nájdu sa menšie projekty, ktoré nemajú až taký dosah na finálny produkt a preto nie sú v porovnaní s inými až také zaujímavé. Tak to je ale asi všade, vždy sa nájde niečo, čo človeka nebude baviť. Za seba môžem povedať, že je toho podstatne menej ako tých pozitívnych vecí. ☺

 

Čo robíš keď máš voľný čas a nemusíš pracovať? Povedzme, že je čas obeda a nie si hladný? 

Čo je to volný čas? ☺ Ale nie, máme tu vlastnú hudobnú skúšobňu, kde si chodím zahrať na gitare. Prípadne len tak sadnúť na kávu a „pochillovať“, alebo sa zahrať na hernej konzole.

 

Nikdy si teda nebol zamestnaný v inej firme. Nechcel si skúsiť niečo iné? Čo ťa v Sygicu drží?

Úprimne povedané, popri tom, ako som sa rýchlo posúval a neustále pracoval na nových projektoch, som ani veľmi neuvažoval, že by som mohol niekam odísť. Najlepší je tu ten kolektív. S ľuďmi, s ktorými som tu spolupracoval sa pracovalo vždy perfektne, čo je pre mňa minimálne tak dôležité ako práca samotná.

 

Je podľa teba v Sygicu stále priestor na to, aby prišiel niekto mladý a neskúsený, pričom by sa vypracoval tak, ako si sa vypracoval ty? 

Určite. Z veľkej časti to síce bola v mojom prípade aj o šťastí, ale určite áno. Závisí to na tom, ako tvrdo je človek ochotný pracovať na tom, čo chce dosiahnuť.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá