Ján Maťaš – mladý talent, ktorý je budúc­nos­ťou Slo­ven­ska v oblasti robo­tiky a ume­lej inte­li­gen­cie

Alexandra Dulaková / 30. júl 2016 / Business

Mladý Slo­vák má nate­raz zakot­vené v Lon­dýne, kde na pre­stíž­nej Impe­rial Col­lege štu­duje infor­ma­tiku a umelú inte­li­gen­ciu. My sme sa s ním poroz­prá­vali o vzru­šu­jú­cej budúc­nosti jeho fachu, ale aj o tom, aké je to byť štu­den­tom v zahra­ničí a mať záro­veň veľké pro­fe­si­onálne plány so Slo­ven­skom.

Môžeš nám pre začia­tok pove­dať pár slov o tom, kto je podľa tvo­jich vlast­ných slov Ján Maťaš? :)

Som 20 ročný cha­lan z Ban­skej Bys­trice, štu­du­jem infor­ma­tiku a umelú inte­li­gen­ciu na Impe­rial Col­lege v Lon­dýne. Už od základ­nej školy sa venu­jem počí­ta­čom a robo­tike a poda­rilo sa mi v tejto oblasti naz­bie­rať aj nejaké oce­ne­nia. Okrem toho som čle­nom zdru­že­nia Oxb­ridge Admis­si­ons, kde pomá­ham mla­dým štu­den­tom dostať sa na skvelé školy v zahra­ničí.

Cel­kom slušné renomé na tak nízky vek! Okrem toho si vraj aj jed­ným z našich vychá­dza­jú­cich talen­tov infor­ma­tiky a robo­tiky.

Neviem síce, kto mi dal takéto ozna­če­nie, ale určite ma to pote­šilo. Ako som spo­me­nul, k tech­nike som mal blízko už od mala. Nesku­točne ma zau­jí­malo, ako veci fun­gujú, tak som neraz rozo­bral diaľ­kový ovlá­dač, kuchyn­ský robot či raz dokonca práčku. Rodi­čia neboli nad­šení, ale, keď som veci dal plus mínus do pôvod­ného stavu, nikdy sa na mňa nehne­vali, skôr ma pod­po­rili.

V roku 2008 som sa ako divák išiel pozrieť na súťaž robo­tov Robo­cup junior a bol som abso­lútne fas­ci­no­vaný. Pred­tým som si mys­lel, že s robotmi pra­cujú iba uni­ver­zitní odbor­níci, vedci, inži­nieri alebo pri­naj­men­šom dospe­láci. No odrazu som tam stál aj ja a všade okolo mňa boli deti v mojom veku, ktoré sami sta­vali robo­tov z Lega, ktoré sle­do­vali čiaru, tan­co­vali či dokonca hrali fut­bal. Hneď som si pove­dal, že musím byť jed­ným z nich. 

Pre­sved­čil som rodi­čov, aby mi na Via­noce kúpili základnú LEGO sta­veb­nicu a začal som sta­vať môjho prvého robota. Keďže samému sa robí ťažko, dal som sa dokopy s mojim vte­daj­ším spo­lu­žia­kom Andre­jom Chu­dým. Pomo­cou návo­dov z inter­netu sme posta­vili prvý súťažný kúsok a hneď na ďal­šom Robo­cupe sa nám poda­rilo postú­piť na maj­strov­stvá sveta, kde sme skon­čili štvrtí. To nás moti­vo­valo pokra­čo­vať a v nasle­du­jú­cich pia­tich rokoch sme vyhrali via­cero medzi­ná­rod­ných súťaží a aj jednu sve­tovú.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.51.17

Robo­tiku sa aj u nás vyberá štu­do­vať čoraz viac ľudí. Čím je podľa teba taká fas­ci­nu­júca?

Člo­vek je vraj od prí­rody lenivý a práve preto ho možno láka pred­stava, že bude s vylo­že­nými nohami chlip­kať pivko, kým zaňho bude robot vysá­vať či kosiť trávu. Vďaka moder­ným tech­no­ló­giám je práve toto dnes rea­li­tou. Výskum sa však neza­sta­vil a roboty pre­ni­kajú do kaž­dej sféry života. Za pár rokov budeme piť rannú kávičku, kým nás auto odve­zie do práce, miesto cesty k leká­rovi nám roz­bor krvi spraví domáce labo­ra­tó­rium a balí­ček nám nedo­ručí pošta ale dron.

Ľudia sa vybe­rajú štu­do­vať robo­tiku, lebo vní­majú tieto zmeny vo svo­jom okolí a uve­do­mujú si, že robo­tika prav­de­po­dobne bude ďal­šia „veľká vec“ a prav­de­po­dobne zmení svet podobne ako prie­my­selná revo­lú­cia. Mnohí nechcú iba zmenu sle­do­vať, ale chcú ju for­mo­vať a byť jej súčas­ťou – možno ju idú štu­do­vať práve preto, aby mohli byť pri­tom a aby mohli nájsť svoju budúc­nosť v tomto luk­ra­tív­nom odvetví.

Robo­tika je samoz­rejme dnes už silno pre­via­zaná s infor­ma­ti­kou, pre­tože čin­nosť robota musí niečo ria­diť. Toto ria­de­nie vyko­ná­vajú algo­ritmy v počí­ta­čoch, ktoré dokážu nájsť zmy­sel v úda­joch, ktoré dostá­vajú zo sen­zo­rov a podľa nich potom ria­dia výstupy, čiže motory, repro­duk­tory atď.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.50.26

Ty štu­du­ješ v Lon­dýne na Impe­rial Col­lege. Čím ti uča­ro­vala táto škola a toto mesto?

Keď som sa po stred­nej roz­ho­do­val, kde budem pokra­čo­vať v štú­diu, pohrá­val som sa aj s myš­lien­kou štú­dia v zahra­ničí. Podal som si pri­hlášky na české uni­ver­zity ako aj na 5 škôl v Anglicku. Nako­niec ma pri­jali tri z nich a nako­niec som si vybe­ral medzi Edin­burg­hom v Škót­sku a Impe­ria­lom v Lon­dýne. Impe­rial je tre­tia naj­lep­šia uni­ver­zita v Anglicku, má kratší inži­nier­sky prog­ram (iba 4 roky), a kúsok lep­šie poča­sie, tak som šiel do Lon­dýna.

Mesto ako také mi až tak neuča­ro­valo. Vadí mi, že je dosť pre­pl­nené (ces­to­va­nie v špičke je hotová nočná mora), pomerne drahé a v blíz­kom okolí nie sú žiadne hory, kde by sa člo­vek mohol ísť prejsť. Samoz­rejme, má to aj svoje pozi­tíva. Každý mesiac sa koná obrov­ská kopa akcií, stret­nutí, kon­fe­ren­cii a mys­lím, že každý si tam nájde niečo, aby sa nenu­dil.

Ako si štú­dium zatiaľ pochva­ľu­ješ? Venu­ješ sa už teraz okrem teórii aj neja­kému výskumu?  

Štú­dium je pomerne náročné, ale veľmi ma baví. Určite to nie je pre nie­koho, ktorý počí­tače berie ako nutné zlo. Spo­lu­žiaci sú z celého sveta a na škole vládne medzi­ná­rodná atmo­sféra – každý sa cíti vítaný. Veľmi si cením, že aj vyuču­júci tak­mer zapa­dajú do štu­dent­ského kolek­tívu, môžeme ich oslo­vo­vať krst­nými menami a sú vždy otvo­rení dis­ku­sii a ochotní pomôcť. Na dru­hej strane však poža­dujú pomerne veľa a počas nie­kto­rých víken­dov máme toľko pro­jek­tov, že sa teším kedy konečne príde pon­de­lok a budem si môcť ísť oddých­nuť na pred­nášku.

Práve preto mi veľmi neos­táva čas na ďal­šie akti­vity, a jediné pro­jekty, kto­rým sa okrem školy venu­jem, sú občasné hac­ka­tony, kde s kama­rátmi za 24 hodín zbú­chame nejaký pro­dukt o kto­rom si mys­líme, že nám v živote chýba. Naprí­klad minule sme posta­vili inte­li­gentnú chlad­ničku, ktorá dokáže ráno člo­veku pre­čí­tať správy či pus­tiť hudbu.

1267786_399263623532710_716452368_o

Môžno nad taký­mito vecami veľmi neroz­mýš­ľaš, no ako je to s pome­rom pohlaví v odbore robo­tiky a ume­lej inte­li­gen­cie? Malo by sa na ňom niečo zme­niť? 

Je pravda, že pomer pohlaví v našom obore a vše­obecne na našej škole nie je vyrov­naný, na jedno dievča pri­padne aj zo sedem cha­la­nov. Samoz­rejme by bolo skvelé, keby to bolo vyrov­na­nej­šie a aj vo svo­jom okolí vní­mam množ­stvo prog­ra­mov pre diev­čatá, ktoré sa tomuto prob­lému venujú. No a jed­nej strane je vyni­ka­júce, že takéto ini­cia­tívy exis­tujú a treba ich pod­po­ro­vať, lenže na dru­hej strane môžu aj diev­čatá samotné občas posil­ňo­vať nie­ktoré ste­re­otypy tým. Naprí­klad tým, že nie­ktoré odbory a ini­cia­tívy sú určené iba pre diev­čatá.

Cel­kovo láka štú­dium v zahra­ničí čoraz viac Slo­vá­kov. Aké sú podľa teba jeho pre a proti a čo všetko by si mal matu­rant s podob­nými úmys­lami pre­mys­lieť?  

Ako som už spo­me­nul, naj­dô­le­ži­tej­šia vec je vzťah člo­veka k oboru, pre­tože s ním bude trá­viť vyše 12 hodín denne počas najb­liž­ších 4 rokov. Na ško­lách v UK je to dokonca základný kameň pri­jí­ma­cieho pro­cesu – ako v moti­vač­nom liste tak v inter­view sa sna­žia zis­tiť, či má štu­dent vášeň pre to, čo chce robiť, alebo chce štu­do­vať len tak.

Za jasné pozi­tí­vum pova­žu­jem vzde­la­nie pre prax. Mno­ho­krát od kama­rá­tov v Čechách a na Slo­ven­sku počú­vam, ako sa musia od slova do slova naučiť zby­točné poučky a alebo prog­ra­mo­vať v roky nepou­ží­va­ných jazy­koch. U nás má skoro každý pred­met a tak­mer každá infor­má­cia zmy­sel buď pre kaž­dého, alebo aspoň pre nejakú časť roč­níka, ktorá sa chce ďalej veno­vať tej oblasti.

Za nega­tí­vum zas pova­žu­jem finančnú nároč­nosť života v UK. Uby­to­va­nie v Lon­dýne je jedno z najd­rah­ších na svete a preto ak chce člo­vek pre­žiť, musí bývať v naozaj vše­li­ja­kých pod­mien­kach a robiť isté kom­pro­misy. Pomerne drahá je aj zábava, výlety a podobne, čo trošku pokazí dojem z celého štú­dia. Napriek tomu však musím pove­dať, že s peniazmi to zďa­leka nie je tak hrozné, ako som oča­ká­val alebo ako sa vraví na Slo­ven­sku. Určite nie je pravda, že štú­dium v zahra­ničí si môžu dovo­liť len tí bohatí.

393478_2397175881487_1665674338_n

Ako to teda vyzerá s tvo­jimi prak­tic­kými skú­se­nos­ťami, kto­rým tvoja škola tak nahráva? Máš už nejaké za sebou, pop­rí­pade pred sebou? 

Posledné dve letá som pra­co­val v jed­nej firme v Bys­trici, pre­tože som sa veľmi chcel byt doma a strá­viť leto s rodi­nou, pria­teľ­kou a kama­rátmi. Bolo mi skvele, mal som veľa času na výlety, turis­tiku a kúpa­nie, večerné akcie, a tak podobne. Ďal­šie pozi­tí­vum bolo, že pro­jekt, na kto­rom sme pra­co­vali, bol pomerne samos­tatný a tak sme mali úplnú voľ­nosť vybrať si tech­no­ló­gie, ktoré pou­ži­jeme, kedy budeme pra­co­vať, alebo ako budeme rie­šiť prob­lémy. Malo to veľmi star­tu­pový feel a cel­kovo to hod­no­tím veľmi pozi­tívne.

Tento rok som sa však už roz­ho­dol ostať na leto v zahra­ničí. Pre budúcu kari­éru je dobré mať nejaké zvučné meno v CV-čku a plat zo stáže tiež pokryje náklady na život na ďalší rok, takže nebu­dem musieť ďalej zaťa­žo­vať rodi­čov. Preto som musel absol­vo­vať pomerne zdĺhavý pro­ces poho­vo­rov s fir­mami z rôz­nych oblastí, (star­tupy, banky, hedžové fondy, soft­wa­rové firmy) aby som zis­til, čo by som vlastne chcel robiť a aj kto mi dá dobrú ponuku.

Nako­niec som na toto leto zís­kal ponuku z Googlu. A v budúc­nosti by som asi ako každý robo­tik rád nie­kedy zažil prácu pre Bos­ton Dyna­mics, čo je firma, ktorá vyrába skvelé roboty pre ame­rickú armádu. Oni však podľa mojich infor­má­cii štu­dent­ské stáže žiaľ nero­bia.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.49.48

Síce nie ako štu­dent, ale raz sa k nim možno dosta­neš. :) Apropo, keď už sme pri tvo­jej budúc­nosti – akú budúc­nosť pred­po­ve­dáš robo­tike?

Robo­tov v našom okolí bude určite kaž­do­ročne pri­bú­dať a posunú sa z uzav­re­tých prie­my­sel­ných hál do bež­ného života a pre­vezmú veľa práce, ktorú teraz musia vyko­ná­vať ľudia. Toto však bude pozi­tívne iba vtedy, pokiaľ sa dokáže naša spo­loč­nosť adap­to­vať a ponúk­nuť kaž­dému, kto­rého miesto je ohro­zené, nejaký alter­na­tívny zdroj obživy.

Za jedno rie­še­nie v budúc­nosti pova­žu­jem základný prí­jem, ktorý by dal kaž­dému mož­nosť dôs­tojne žiť, pra­co­vať na tom, čo ho baví a uží­vať si výhody, ktoré dokáže robo­tika a umelá inte­li­gen­cia pri­niesť. Bojím sa ale, že dnešná spo­loč­nosť na to nie je pri­pra­vená a mnohí by ľudia by zle­ni­veli a žili na jej úkor.

A kde sa o pár rokov, po dokon­čení školy, vidíš ty?  

Pár rokov po škole by som chcel zostať pra­co­vať v zahra­ničí, naz­bie­rať skú­se­nosti a know-how. V tomto čase by som sa rád obze­ral po pro­duk­toch, ktoré svetu chý­bajú a potom by som sa rád vrá­til domov a skú­sil tu zalo­žiť firmu, ktorá by tú dieru na trhu vypl­nila.

IMG_20141122_161710

Iste máš vrámci štú­dia na Impe­rial-i dosť práce, no ak sa zrovna neve­nu­ješ kni­hám a cvi­če­niam, čo ťa baví robiť?  

Mám veľmi rád prí­rodu a to mi v Lon­dýne kúsok chýba. Ak môžem, rád sa idem prejsť do neja­kého parku alebo sa pre­viezť na bicykli do najb­liž­šieho veľ­kého parku, ktorý v nie­kto­rých mies­tach pri­po­mína bežný slo­ven­ský les. Okrem toho veľmi rád ces­tu­jem a len nedávno som sa vrá­til z road tripu po pobalt­ských kra­ji­nách.

A vieš si pred­sta­viť, že sa po škole vrá­tiš na Slo­ven­sko?

Ako som už spo­me­nul, pevne dúfam, že sa mi podarí vrá­tiť sa na Slo­ven­sko a zalo­žiť si tu firmu. Slo­ven­sko je nád­herná kra­jina s krás­nou prí­ro­dou, kde sú skvelé pod­mienky pre život. Naj­dô­le­ži­tej­šie je, aby sa opra­vilo slo­ven­ské pod­ni­ka­teľ­ské pro­stre­die, kto­rému chý­bajú istoty. Zásadné zákony, pred­pisy, daňové zaťa­že­nie sa menia pomaly raz mesačne a ak tu chce nie­kto začať pod­ni­kať, nemôže sa spo­ľa­hnúť, že o pol roka nepríde nejaká zmena, ktorá môže byť preňho lik­vi­dačná. Je nutné sys­tém nasta­viť čo naj­jed­no­duch­šie a potom sa toho dlho­dobo držať.

Screen Shot 2016-04-16 at 23.50.01

Mys­lím, že v niečo podobné dúfame všetci. :) Keď už je reč o úspe­chu, ako podľa teba niečo podobné vyzerá? 

Za úspeš­ného člo­veka pova­žu­jem nie­koho, kto spĺňa tri kri­té­ria: musí robiť niečo, čo ho baví a má to rád; musí mu to pri­niesť dosta­tok peňazí, aby hladko a bez prob­lé­mov uži­vil rodinu; a jeho práca by mala byť (aspoň z jeho pohľadu prí­no­som pre spo­loč­nosť).

Opäť pred­po­kla­dám, že na nie­čom podob­nom sa zhod­neme všetci. Želáme ti teda, aby si tieto tri kri­té­ria dosia­hol čo naj­skôr a bol záro­veň čo najs­po­koj­nejší. :) A do budúcna veľa úspe­chov!

zdroj foto­gra­fií: Ján Maťaš/Archiv

Pridať komentár (0)