Ján Supuka: Chcem oži­viť Slo­ven­sko

27. Apríl, Matúš Sedlák, wopss.sk / 10. september 2015 / Tools a produktivita

Strednú školu nemal rád a vyvr­cho­le­ním škol­ského dňa bolo pre neho zjesť desiatu a pre­čí­tať si noviny. Všetko sa však zme­nilo, keď odces­to­val do Holand­ska. Táto kra­jina zme­nila jeho život a z kari­éry zubára sa vydal na dráhu eko­ló­gie. Okrem toho sa snaží o zmenu slo­ven­ského škols­tva, oži­ve­nie kra­jiny a tiež pomáha aj slo­ven­skému skau­tingu. O kri­ti­kách vyso­kých škôl ste už určite počuli veľa, pre­čí­tajte si však presný opak. Viac v roz­ho­vore s aktív­nym štu­den­tom Jánom Supu­kom.

Jančí, aký si bol počas tvo­jich stre­doš­kol­ských štú­dií?

Strašná flegma, škola ma neba­vila, aj keď som do nej poc­tivo cho­dil. Vrcho­lom škol­ského dňa bolo zjesť desiatu a pre­čí­tať si noviny (smiech).

Neviem si ťa pred­sta­viť ako „fleg­ma­tic­kého“ cha­lana. V dneš­nej dobe si dosť aktívny. Kedy sa to v tebe zobu­dilo?

Mám dvoch star­ších bra­tov a jeden z nich, Mar­tin, bol na roč­nom Erasme v Holand­sku. S naj­star­ším bra­tom sme ho boli nav­ští­viť. V Holand­sku som obja­vil úplne iný svet. Kra­jina ma oča­rila urba­niz­mom, kra­ji­not­vor­nou pes­tros­ťou, služ­bami, ale hlavne usmie­va­vými ľuďmi. Počas tejto náv­števy som sa roz­ho­dol, že v takejto kra­jine chcem žiť aj ja, chcem k tomu pris­pieť a život beriem do vlast­ných rúk.

Nebál si sa tohto roz­hod­nu­tia?

Bol som nad­šený, že som konečne obja­vil to, čomu sa chcem veno­vať a baví ma to. A že to môžem štu­do­vať na Slo­ven­sku.

Aký to bol pre teba pocit odísť na vysokú školu?

Skvelý, konečne som vedel, čo chcem robiť. V matu­rit­nom roč­níku som sku­točne netu­šil, čo by som šiel štu­do­vať. Chvíľku to vyze­ralo, že budem zubár. Bolo to asi naj­ro­zum­nej­šie roz­hod­nu­tie. Je ich málo, starnú, síce bola by to ťažká škola, štu­do­val by som šesť rokov, no potom by som bol „za vodou“… No našťas­tie som našiel to, čo ma baví, chcel som sa tomu veno­vať, pus­til som kari­éru zubára a šiel si za svo­jim snom o oži­vení Slo­ven­ska.

Ako chcel iba osem­násť­ročný chla­pec oži­viť Slo­ven­sko?

Nechá­pal som, ako je možné, že je Holand­sko tak živé, pes­tré, krásne a chcel som to spra­viť aj na Slo­ven­sku. Brat mi pora­dil, že na to prí­dem pri štú­diu envi­ron­men­ta­lis­tiky. Pozrel som si školy doma, aj v zahra­ničí. Zva­žo­val som aj štú­dium vo Veľ­kej Bri­tá­nii, ale prišla mi škoda odísť zo Slo­ven­ska, keď je tu tak krásne a toľko práce pred nami, na ktorú sa teším. Tak som si vybral odbor envi­ron­men­tálny manaž­ment a naj­lep­šiu školu, ktorá ho vyučuje – je ňou pre mňa stále Fakulte eko­ló­gie a envi­ron­men­ta­lis­tiky vo Zvo­lene. A tak sa tu učím, ako oži­viť Slo­ven­sko a ide to.

janci2

Čo bolo tvo­jím „prvým“ kro­kom k zmene Slo­ven­ska, keď si pri­šiel na vysokú školu?

Chcel som svoje gym­ná­zium zme­niť, oži­viť… Našiel som prog­ram Zelená škola, ktorá pomáha ško­lám k zme­nám. Tretí deň na škole som zaklo­pal na dvere Zuzke Gal­la­y­o­vej, vyuču­jú­cej u nás na fakulte, ktorá učí envi­ro­vý­chovu, že sa chcem zapo­jiť do prog­ramu Zelená škola. Ďalší týž­deň bol kurz, ako písať pro­jekty s Maťou Pau­lí­ko­vou z Eko­po­lisu a už to išlo. Naučil som sa zákla­dom pro­jek­to­vého manaž­mentu, spoz­nal ľudí zo Zele­nej školy, Eko­po­lisu, časom ďal­ších envi­ron­men­tál­nych mimo­vlád­nych orga­ni­zá­cii a roz­to­čil sa kolo­toč…

”Na Slo­ven­sku máme výborné vysoké školy a kto chce a snaží sa, tak sa aj výborne uplatní.”

A poda­rilo sa ti zme­niť školu?

Mys­lím, že sa to cel­kom darí. Je to pro­ces, veľa vecí sa nám poda­rilo, no veľmi veľa som sa naučil aj ja sám.

Často hovo­ríš, že na svoju „alma mater“ nedo­pus­tíš. Prečo?

TUZVO (Tech­nická uni­ver­zita vo Zvo­lene, pozn. red.) a moja Fakulta eko­ló­gie a envi­ron­men­ta­lis­tiky je skvelá škola uni­kát­neho zame­ra­nia, posky­tuje štú­dium a mož­nosti v celej eko­lo­gic­kej a envi­ron­men­tál­nej sfére. Od ochra­ná­rov a prí­ro­do­ved­cov až po sku­toč­ných pod­ni­ko­vých inži­nie­rov, práv­ni­kov a mana­žé­rov. Cel­kovo si mys­lím, že na Slo­ven­sku máme výborné vysoké školy a kto chce a snaží sa, tak sa aj výborne uplatní. Naopak, ak ho to nebaví, len vyštu­duje tak môže mať aj Har­vard a stále bude nešťastný – je to celé o záujme.

Hovorí sa o tebe, že si veľmi aktívny štu­dent a dob­ro­voľ­ník na pôde školy. Zalo­žil si aj orga­ni­zá­ciu TunaTU. O čom je táto orga­ni­zá­cia a ako vznikla jej myš­lienka?

Som len pokra­čo­va­te­ľom v TunaTU. Pred­tým to bolo Eko­cen­trum FEE, no chceli sme robiť celo­uni­ver­zitné akti­vity, tak sme sa zme­nili na Tu na Tech­nic­kej Uni­ver­zite, TunaTU. Pred­tým táto sku­pina fun­go­vala na fakulte v takých vlnách. Všetko je o ľuďoch, keď bola par­tia aktív­nych, tak to išlo a fun­go­valo, keď odišli tak aj TunaTU šlo do „útlmu“. Tento rok sme tro­cha stag­no­vali, ale znova sa to roz­bieha. Máme za sebou kopec výbor­ných pro­jek­tov a ešte viac nápa­dov.

”Verím, že všetky zmeny pri­chá­dzajú zvnútra a stav nášho oko­lia je len obra­zom nášho vnú­tor­ného stavu.”

Čo chcete odo­vzdať štu­den­tom cez tento pro­jekt?

TunaTU je sku­pina aktív­nych ľudí, ktorí už majú nejaké skú­se­nosti ako orga­ni­zo­vať akcie, poznajú ľudí a dávajú mož­nosť prísť s vlast­nou ini­cia­tív­nou alebo sa zapo­jiť do nie­čoho roz­be­hnu­tého. To je hlavné, dávame mož­nosť, skú­se­nosti a par­tiu aktív­nych, ktorí vedia pomôcť.

Ako si sa dostal do Štu­dent­skej rady vyso­kých škôl a čo je tvo­jou nápl­ňou práce?

TunaTU je sna­hou pre zmeny zdola – jed­no­du­cho par­tia štu­den­tov čo si orga­ni­zujú podu­ja­tia a robia veci, ktoré pre nich škola nerobí. No po čase som pri­šiel na to, že dôle­žité roz­hod­nu­tia sa pri­jí­majú aj „hore“ a že do nich môžeme, a aj chceme vstu­po­vať. Tak som sa dostal do aka­de­mic­kého senátu fakulty a sna­žím sa zlep­šiť, čo sa dá. No nie­ktoré roz­hod­nu­tia vyplý­vajú z uni­ver­zit­nej úrovne a tak som šiel aj do uni­ver­zit­ného senátu. No a do uni­ver­zit­ného senátu prišla výzva na kan­di­dá­tov do Štu­dent­skej rady VŠ. Raz som odmie­tol, no hlavne po posled­ných vlnách kri­tiky VŠ škols­tva na Slo­ven­sku som si pove­dal, že s tým treba niečo robiť a že to pôjde z národ­nej úrovne. Tak som aj čle­nom v Štu­dent­skej rade Vyso­kých škôl.

Mys­líš si, že škols­tvo sa dá zme­niť? Iba tak, par­tiou štu­den­tov?

Všetko je o ľuďoch. A kto je škols­tvo? Uči­te­lia a štu­denti. Ak budeme mať kva­lit­ných a aktív­nych uči­te­ľov a štu­den­tov, tak áno, zme­níme to. Zo svo­jej pozí­cie štu­denta pre to robím maxi­mum a tla­čím tiež na vyuču­jú­cich. Verím, že všetky zmeny pri­chá­dzajú zvnútra a stav náš oko­lia je len obra­zom nášho vnú­tor­ného stavu. Keď sa zme­níme my, tak sa zmení aj naše oko­lie…

”Jedi­nou ces­tou je ísť prí­kla­dom a vydr­žať.”

Ale škols­tvo sú aj ľudia „hore“. Ako to vní­maš?

Že to nie je len ísť voliť, pre­hlia­dať kopec dob­rého a nakla­dať za všetko zlé, čo spra­vili. Ale že ak chcem zmenu, musím byť aktívny stále, zau­jí­mať sa, čítať, pod­po­ro­vať a zdie­ľať kva­litné média, ktoré vytvá­rajú tlak. Hlavne ísť vlast­ným prí­kla­dom a žiť tie zmeny. Vidím to na uni­ver­zite, aká malá sku­pina štu­dá­kov toho toľko dokáže. Vra­vím si stále, keby nás bolo aspoň tých 10 per­cent zo všet­kých, tak to tu celé pre­ko­peme. Je to tak všade, celo­spo­lo­čen­sky, chýba nám záu­jem.

Ako by sa dal dosiah­nuť záu­jem?

Na túto otázku sa sna­žím nájsť odpo­veď už dlho a stále mi vychá­dza, že jedi­nou ces­tou je ísť prí­kla­dom a vydr­žať. Sna­žím sa robiť veci naj­lep­šie ako viem a verím, že keď to nie­koho osloví, tak sa pridá. Stále mám tzv. beta variant, do kaž­dého pro­jektu idem s tým, ako by som ho doká­zal spra­viť ja sám a keď sa nie­kto pridá, tak je to stále lep­šie. A dôle­žité je vydr­žať. Často ma to láme, vykaš­lať sa na to, zamest­nať sa nie­kde a mať na háku, ale potom príde znova nejaký super nápad, impulz, pod­pora od pria­te­ľov alebo spätná väzba od ľudí a idem ďalej.

Momen­tálne sa anga­žu­ješ aj v Slo­ven­skom Skau­tingu. Medzi skau­tov však nepat­ríš. Prečo?

Skau­ting som spoz­nal so spo­lu­bý­va­jú­cim na intráku, všade zná­mym skau­tom – KuKom. Ako sme sa o skau­tingu bavili a stre­tá­val som ďal­ších skau­tov, vši­mol som si, že je to skvelá par­tia mla­dých anga­žo­va­ných ľudí. Že skau­ting vycho­váva k zod­po­ved­nosti a aktív­nemu životu, veľmi kom­plexne a dlho­dobo, čo je skvelé. Samoz­rejme, všetko je o ľuďoch a mne sú takýto ľudia veľmi blízki. Tak som šiel na prvú víken­dovú akciu a bolo to super! Potom KuKa oslo­vilo Ústre­die slo­ven­ského skau­tingu, či by robil takú veľkú letnú akciu, tzv. rover­moot.

Mal som kopec nápa­dov, ako by to šlo a tak som sa pri­dal. Na „rover­mo­ote“ som sa s ďal­ším staf­fá­kom pus­til do príp­rav skaut­ského hudob­ného fes­ti­valu Soaré. Jeho 16. roč­ník bude o už tento víkend, 30.4. až 3.5. v Ban­skej Bys­trici, tak mám toho teraz plnú hlavu. Ale celé moje dob­ro­voľ­níc­tvo pre skau­ting je znova len o ľuďoch a o pod­pore skve­lej orga­ni­zá­cie, akou skau­ting je.

janci3

Píše sa o tebe, že rád kosíš kosou v ovoc­nom sade. Je to pravda?

Áno, kose­niu kosou som pre­pa­dol tohto roku, keď som pri­šiel na kosecký works­hop do OZ Pan­gaea v Novej Bošáci, kde som teraz dosť často. Tu je aj ovocný sad, kde už máme 30 prí­rod­ných vlne­ných kosa­čiek a tak cho­díme kosiť prí­rodné rezer­vá­cie.

Vráťme sa ešte tro­cha k vzde­lá­va­niu. Úspešne si absol­vo­val Sok­ra­tov Inšti­tút. O čom bola táto škola a čo si sa naučil?

Sok­ra­tov Inšti­tút je dopl­n­kové vzde­lá­va­nie pre štu­den­tov vyso­kých škôl. Desať skve­lých lek­to­rov zo Slo­ven­ska aj zahra­ni­čia, v krás­nom vzde­lá­va­com cen­tre Zaje­žová a par­tia 20 aktív­nych vyso­koš­ko­lá­kov všet­kých odbo­rov.

O médiách, alter­na­tív­nych eko­no­mic­kých sys­té­moch, či poľ­no­hos­po­dár­stve tak dis­ku­tuje spolu stav­bár, žur­na­lis­tka a jad­rový che­mik. Sku­točne uni­ver­zitné pro­stre­die, kri­žo­vatky ved­ných dis­cip­lín, to je budúc­nosť. Inak, pri­hla­so­va­nie do nového roč­níka je do konca mesiaca, kaž­dému aktív­nemu mla­dému do 32 rokov odpo­rú­čam (úsmev).

Dob­ro­voľ­níc­tvo dáva veľmi veľa prí­le­ži­tostí, kon­tak­tov, inšpi­rá­cie, skú­se­ností a ener­gie.

Čo ťa naplň na tvo­jej dob­ro­voľ­níc­kej práci?

To, že mením veci vôkol seba k lep­šiemu, že môžem byť aktívny a vidím zmeny. A tiež to, že robím s ďal­šími aktív­nymi ľuďmi. Dob­ro­voľ­níc­tvo dáva veľmi veľa prí­le­ži­tostí, kon­tak­tov, inšpi­rá­cie, skú­se­ností a ener­gie.

Kde sa vidíš o päť rokov? 

Vidím, ako som od pon­delka do stredy na uni­ver­zite vo Zvo­lene, kde robíme prak­tický výskum, a od štvr­tka ten výskum apli­ku­jem do praxe. Som v „teréne“ a záro­veň obe­rám jablká v sade a kosím kosou (smiech).

Aké je tvoje Slo­ven­sko?

Keď sa povie Slo­ven­sko, tak si pred­sta­vím kar­pat­skú kra­jinu, zau­jí­mavú, živú a pes­trú. Plnú života, zelene a vody… Také je pre mňa Slo­ven­sko.

Ján, ďaku­jeme za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)