Japon­ský miliar­dár Naru­atsu Baba inves­tuje nemalé peniaze do vir­tu­ál­nej rea­lity

Martina Ditrichová / 13. november 2016 / Tech a inovácie

Inves­tor si ani pri naj­men­šom nepri­púšťa šancu na neús­pech. Vo vir­tu­ál­nej rea­lite vidí budúc­nosť hier aj komu­ni­ká­cie.

Naru­atsu Baba je japon­ský miliar­dár venu­júci sa najmä her­nému prie­myslu. Zalo­žil spo­loč­nosť Colopl Inc., s kto­rou má momen­tálne veľké plány na poli vir­tu­ál­nej rea­lity. A neús­pech si nepri­púšťa. Vymyká sa z prie­meru bež­ných CEO spo­loč­ností, ktorí sa aspoň na verej­nosti sna­žia tvá­riť skromne. Hovo­ria o tom, ako je nestále, čo zlep­šo­vať, pokiaľ ide o napl­ne­nie túžob zákaz­níka. Natu­atsu Baba nie, ako sám o sebe tvrdí. „Pro­fe­síjne som nikdy nespra­vil žiadnu chybu,” vyjad­ril sa vo svo­jej kan­ce­lá­rii v Tokyu, sediac vedľa robota R2-D2 zo Star Wars v život­nej veľ­kosti a pod­pí­sa­ného dresu japon­ského fut­ba­listu Kei­suke Honda. „Bez ohľadu na to, o ako malú vec išlo, vždy som dodal niečo, čo za to stálo. Nezá­le­žalo na dead­line alebo okol­nos­tiach. Ale prav­de­po­dobne, toto platí pre kaž­dého, kto sa dostal až na moju pozí­ciu.” No seba­ve­do­mie mu jed­no­začne nechýba. Poďme sa teda pozrieť na jeho cestu úspe­chu a čo ďalej plá­nuje.

740x-1

zdroj: bloomberg.com

Toto seba­ve­domé vyjad­re­nie bolo reak­ciou na oce­ne­nie jeho spo­loč­nosti Colopl na tokij­skej burze na 1,9 miliardy dolá­rov. Baba Colopl ju zalo­žil v roku 2008 a stále vlastní polo­vicu spo­loč­nosti. Zo začiatku väč­šinu hier kódo­val sám, vrá­ta­tane jed­nej v kto­rej hráči zís­kali body tým, že museli cho­diť so svo­jimi smart­fónmi, čo bol aj pred­chodca momen­tál­neho ošiaľu Poke­mon Go.

Baba verí, že na úspech treba aj štipku šťas­tia, ale na všim­nu­tie si prí­le­ži­tosti, treba zruč­nosť. On sa v tomto údajne zdo­ko­na­ľo­val celé roky. Jed­ným z jeho prvých úspe­chov bolo, keď si vši­mol, že japon­ské letecké spo­loč­nosti začali pred­sta­vo­vať sle­do­va­nie polohy lie­ta­diel pre mobilné tele­fóny. Po smart­fó­no­vom boome začal okam­žite navrho­vať hry pre tie s doty­ko­vým disp­la­yom.

Teraz sa chystá cho­piť ďal­šej prí­le­ži­tosti, v kto­rej vidí obrov­ský poten­ciál — vir­tu­ál­nej rea­lity. Už teraz je jed­ným z naj­väč­ších japon­ských inves­to­rov. Vytvo­ril 50 mili­ó­nový fond, z kto­rého tento rok pod­po­ril už 30 star­tu­pov, zaobe­ra­jú­cich sa vir­tu­ál­nou rea­li­tou. Colopl je tak­tiež sám o sebe jed­ným z najak­tív­nej­ších “VR” vývo­jár­skych spo­loč­ností. Vydal 9 hier za posledné dva roky.

Pozri sa na jednu z nich Dig 4 Des­truc­tion. Je to zatiaľ naj­po­pu­lár­nej­šia VR hra, s kto­rou Baba pri­šiel. Umožní až 4 počí­ta­čom hrať spolu — bas­ket­bal, hádzať po sebe gra­náty alebo pozó­vať na Pola­roid — všetko vo vir­tu­ál­nom pries­tore.

Baba tvrdí, že naj­vý­raz­nej­šou črtou vir­tu­ál­nej rea­lity je jej schop­nosť pri­nú­tiť ľudí, aby boli v tom, že sú sku­točne fyzicky prí­tomní. To čoskoro umožní ľuďom aj komu­ni­ko­vať na ďiaľku, akoby boli oproti sebe.„Oklame ťa to mys­lieť si, že ste obaja sku­točne tam a urobí to spô­so­bom, že naozaj uve­ríš, že je to pravda. To je pravá pod­stata toho, o čom je vir­tu­álna rea­lita.”

Hovorí, že plo­chý obraz je v pod­state to naj­lep­šie, čo vie súčasná tech­no­ló­gia pri­niesť, čo sa komu­ni­ká­cie týka. Vezme do ruky obrá­zok med­ve­díka, mas­kota spo­loč­nosti Colopl, a dodáva: ‚Iba poze­rať sa na obrá­zok, ti nedá pocit, že med­veď je sku­točne tam. Ale s VR je to možné. Budeš veriť, že tam je.” 

Momen­tálne sa pri­bližne 10% inži­nie­rov z Colopl v Tokiu venujú vir­tu­ál­nej rea­lite namiesto hrám na mobil. Baba plá­nuje vydá­vať tak 2 takéto hry ročne.

740x-1-1

zdroj: bloomberg.com

Vyzerá to tak, že čoskoro bude vir­tu­álna rea­lita všade okolo nás. Naru­atsu Baba nie je jedi­ným miliar­dá­rom nad­še­ným sociál­nym aspek­tom VR. Minulý rok Face­book pred­sta­vil Toy­box. Zatiaľ je hra len v štá­diu vývoja. Zuc­ker­berg pove­dal o hraní ping pongu s pria­te­ľom, že to bol jeho naj­šia­le­nejší záži­tok vo viru­tál­nej rea­lite, čo zažil.

Stále je pred nimi však dlhá cesta vývoja, aby bola vir­tu­álna rea­lita na takej úrovni, ako si pred­sta­vujú. Zatiaľ čo gestá rúk a pohyby hlavy fun­gujú cel­kom dobre, never­bálne pod­nety ako očný kon­takt či tvá­rové gestá sú len v začiat­koch. Baba tvrdí, že je to celé len otázka času. Keď sa ho spý­tali na šance úspe­chu, cha­rak­te­ris­ticky odpo­ve­dal: „Nie som ten typ, ktorý robí v práci chyby. Keby som si nemys­lel, že to bude úspešné, nein­ves­to­val by som do toho tak veľa.” 

Čoskoro budeme mať šancu vidieť, či je tento seba­ve­domý japon­ský inves­tor natoľko neomylný. Či ľudia naozaj tieto veci chcú je totiž druhá vec. Aj keď komu­ni­ká­cia na úrovni vir­tu­ál­nej rea­lity, môže byť šikovná hračka pre rodiny a pria­te­ľov, žijú­cich ďaleko od seba, pre bež­ného uží­va­teľa je zby­točné kupo­vať drahú helmu a nasá­dzať si ju vždy, keď bude chcieť s nie­kým “poke­cať”. Preto sme trošku skep­tickí. Cenová relá­cia bude v tomto biz­nise určite hrať dôle­žitú rolu.

zdroj: bloomberg.com zdroj titul­nej fotografie:colopl.co.jp/fortune.com

Pridať komentár (0)