Jaro Dodok: Star­tup by mal inves­to­vať do mar­ke­tingu

Michal Tomek / 15. september 2014 / Tools a produktivita

Od tri­nás­tich robil regi­onál­neho redak­tora, dnes roz­bieha vlastnú mar­ke­tin­govú agen­túru. Medzi­tým sti­hol hovo­riť na TEDx v Bra­ti­slave či na toh­to­roč­nej Pohode. Vďaka svo­jim akti­vi­tám ho mnohí uzná­vajú, no nie­kto­rých aj naštval. V cen­tre jeho záujmu je mlá­dež, teraz však chce pomá­hať aj star­tu­pom. Pije päť káv denne a neznáša meš­ka­jú­cich ľudí. Mladý, priamy a občas naivný Jaro Dodok. 

Čím momen­tálne žiješ? 

Väč­šinu času venu­jem svo­jej reklam­nej agen­túre Mavio Media. Okrem toho mana­žu­jem svoje mediálne i mar­ke­tin­gové pro­jekty. Po víken­doch zas blo­gu­jem a ško­lím o komu­ni­ká­cii, tímo­vej práci, pro­jek­to­vom manaž­mente a reklame.

Pred nie­koľ­kými týžd­ňami si mal aj talk na Pohode. Ako bolo? 

V pohode, ako inak (úsmev). Pred­ná­šal som na naj­väč­šom slo­ven­skom fes­ti­vale, pred tisíc­kami ľudí. Stál som na pódiu, na kto­rom desať minút potom vystu­po­val úspešný pod­ni­ka­teľ, mana­žér a filan­trop – Andrej Kiska. Bola to neopí­sa­teľná atmo­sféra, na ktorú tak skoro neza­bud­nem.

O čom si hovo­ril?

O tom, ako som v tri­nás­tich rokoch úspešne absol­vo­val svoj prvý pra­covný poho­vor. Bol dosť napí­navý a nako­niec ma pri­jali na pozí­ciu regi­onál­neho redak­tora. Vďaka tomu, že som sa chy­til šance. Chví­ľami som sa počas svojho talku zamýš­ľal aj nad tým, či nie som prí­liš naivný, keďže som sa roz­ho­dol pod­ni­kať na Slo­ven­sku. Dnes už ale môžem pove­dať, že robím prácu, ktorá ma baví, a ešte mi za to aj pla­tia.

A čo je to, za čo ti pla­tia? Čím sa živíš?

Ško­lím komu­ni­ká­ciu, tímovú spo­lu­prácu či pro­jek­tový manaž­ment pre Iuventu – Národný inšti­tút mlá­deže. Tak­tiež navrhu­jem reklamné kam­pane pre NGO, malé a stredné firmy.

Vo svete mar­ke­tingu sa už pohy­bu­ješ nejakú chvíľu. Ako a kedy to začalo?

Nie­koľko rokov dozadu, keď som si uve­do­mil, že môžem mať aký­koľ­vek úžasný nápad či pro­dukt, no bez dob­rého mar­ke­tingu sa o ňom nik nedoz­vie. A tak som začal hľa­dať cesty, ako za málo peňazí oslo­viť rele­vantné pub­li­kum. Zis­til som, že to fun­guje, a že mám na to asi talent. Jed­ného dňa som napí­sal blog, ktorý si pre­čí­talo viac ako 250 000 ľudí. Potom som zor­ga­ni­zo­val celo­slo­ven­ský event, ktorý obsa­dil titulky naj­čí­ta­nej­ších médií, a ja som na to nevy­na­lo­žil ani jediné euro.

O čom si v tom blog­poste písal, že vyvo­lal taký ohlas?

Napí­sal som blog veno­vaný slo­ven­ským médiám, resp. naj­sle­do­va­nej­ším tele­ví­ziám. Kri­ticky som popí­sal to, čo vidia ľudia každý deň na tele­víz­nych obra­zov­kách.

Gue­rilla mar­ke­ting sa sko­mo­lil, pred­sta­vím vám Gorila mar­ke­ting.”

Kam viedli tvoje kroky potom?

V roku 2013 som pôso­bil ako mar­ke­tin­gový ria­di­teľ v spo­loč­nosti Glo­ba­l24, kde som navrho­val stra­té­gie pre spra­vo­daj­ské por­tály. Tento rok som sa na tri mesiace dostal do digi­tál­nej agen­túry ONLINE TORO. Z Bys­trice sa však pre firmu v Bra­ti­slave maká dosť ťažko. Pou­čil som sa teda a roz­ho­dol som sa naplno veno­vať vlast­nej reklam­nej agen­túre. Napre­du­jem tak v oblasti mar­ke­tingu s úplne novým kon­cep­tom, ktorý na slo­ven­skom trhu nie je veľmi známy. Nazýva sa gorila mar­ke­ting — níz­ko­ná­kla­dový, ale za to vyso­ko­efek­tívny spô­sob ako dostať orga­ni­zá­cie, firmy a star­tupy s veľ­kými snami do pozor­nosti poten­ciál­nych zákaz­ní­kov. Gorila mar­ke­ting mi posky­tuje mož­nosť mys­lieť maxi­málne kre­a­tívne a ísť do mar­ke­tin­go­vých kam­paní, kto­rých sa iné agen­túry boja.

Nemáš náho­dou na mysli gue­rilla mar­ke­ting, ktorý je presne o tom, čo popi­su­ješ? Aký je medzi nimi roz­diel?

Správne. Gue­rilla mar­ke­ting je pojem, ktorý sa na Slo­ven­sku vše­li­jako sko­mo­lil a zís­kal si nie­koľko rôz­nych podôb. Tak som sa to roz­ho­dol všet­kým tro­chu uľah­čiť a nazval som ho Gorila. Gorila preto, lebo sym­bo­li­zuje silné zviera, ktoré sa nám rýchlo uloží v pamäti. Takýto mar­ke­ting je silný, inte­li­gentný, vytrvalý a občas aj neča­kaný.

Naozaj sa slo­ven­ské agen­túry do také­hoto druhu mar­ke­tingu boja ísť? Prečo?

Je časovo nároč­nejší a vyža­duje si často­krát otvo­renú myseľ kli­enta. Dôvo­dov je však oveľa viac. Veno­vať sa im plá­nu­jem v najb­liž­šej dobe.

Ľudia ťa poznajú aj z iných pro­jek­tov. Ktoré sme mohli postre­hnúť?

Medzi tie naj­výz­nam­nej­šie určite patrí kon­fe­ren­cia TEDxBan­ská­Bys­trica, ktorú som minulý rok s pria­teľmi zor­ga­ni­zo­val. Ďalej podu­ja­tia ako Press Day či Hug Day. Aktívny som však aj v štu­dent­ských kru­hoch, zalo­žil som Radu štu­den­tov mesta Ban­ská Bys­trica a momen­tálne roz­bie­ham s par­tiou šikov­ných ľudí aj regi­onálnu tele­ví­ziu. Pop­ri­tom píšem svoj prvý e-book.

O čom chys­táš e-book? Si dosť mladý — už máš pocit, že chceš svetu niečo pove­dať?

V istej fáze života som zis­til, že nie všetko sa zmestí na Face­book a tak som si zalo­žil blog. Dnes mám pocit, že blog je fajn, ale moje myš­lienky a prin­cípy, kto­rými sa v živote ria­dim, si vyža­dujú nejakú lep­šiu formu. V e-booku vyroz­prá­vam svoj životný prí­beh, jeho kľú­čové momenty a vďaka nim pred­sta­vím význam self-mar­ke­tingu. Záu­jem­com poskyt­nem aj prak­tický návod, ako ho tvo­riť.

Aké je tajom­stvo tvojho time­ma­na­ge­mentu, keď to všetko zjavne stí­haš?

Sna­žím sa využiť každú minútu svojho času. V prvom rade by som všet­kým pora­dil, aby sa zamys­leli nad tým, aká je hod­nota ich času. To pomáha uve­do­miť si, ktoré veci stoja za to, aby som im svoj čas veno­val, a ktoré ním iba mrhajú. Ďalej som známy tým, že na všetky stret­nu­tia cho­dím aspoň o 15 minút skôr. Ak nie­kto na pra­covný mee­ting mešká, odchá­dzam z neho. Okrem toho, v dobe moder­ných tech­no­ló­gii by každý hľa­dal kľúč v skve­lých online app­kách, ja však využí­vam kla­sický papie­rový diár a to do list.

Hovo­ríš, že ak nie­kto mešká, odchá­dzaš. Ryp­nem si – nikdy si nemeš­kal na stret­nu­tie?

Rypni si. Áno, meš­ká­val som na stret­nu­tia dosť často. Ale vďaka zása­do­vým pria­te­ľom som sa naučil cho­diť načas. Rešpek­tu­jem, ak nie­kto mešká kvôli nepred­ví­da­teľ­nej situ­ácii, ale zo srdca nezná­šam chro­nic­kých meš­ká­čov, kto­rým pra­jem, aby ich vyho­dili z práce a pou­čili sa na vlast­ných chy­bách.

Naj­viac ma oslo­vilo Gol­dee, Sygic a sli.do.”

Určite si sa už stre­tol s neja­kými ľuďmi zo star­tu­po­vého pro­stre­dia. Aký je tvoj vzťah k star­tu­pom?

Určite pozi­tívny. Star­tup scénu sle­du­jem, často sa stre­tá­vam s mla­dými pod­ni­ka­teľmi, nie­kedy nav­ští­vim The Spot a jemu podobné cowor­kingy, v kto­rých to žije. Pred pár dňami som sa dokonca dozve­del, že podobný pries­tor pre star­tupy má vyrásť aj v Ban­skej Bys­trici. Viac však neprez­ra­dím, cha­lani na tom poriadne makajú. O jeden star­tup som sa pokú­šal v roku 2012, avšak feed­back, ktorý som dostal, ho skôr pocho­val ako posu­nul. A preto som si uve­do­mil, že nemá význam púš­ťať sa do podob­ného pro­jektu, pokiaľ nepri­náša niečo maxi­málne ino­va­tívne. Skôr sa sna­žím pomá­hať iným star­tu­pom v oblasti mar­ke­tingu či PR.

Aký star­tup si zakla­dal?

Hlav­nou myš­lien­kou bolo poskyt­núť online vzde­lá­va­nie a prí­stup k exklu­zív­nym infor­má­ciám na jed­nej webo­vej plat­forme, v jasne pre­dur­če­ných for­má­toch. Video, foto a pod­casty. Na jeden klik, s veľ­kou úspo­rou času.

Prečo si ho nako­niec pocho­val?

Nebol to až tak ino­va­tívny nápad, ako som si pred­sta­vo­val. Na Slo­ven­sku by sa určite uchy­til, v zahra­ničí by však veľký úspech nemal. Prob­lém bol aj s finan­ciami. Nebolo jasné, či majú za službu pla­tiť čita­te­lia, inze­renti alebo firmy.

Čo hovo­ríš na slo­ven­skú star­tu­povú scénu? 

Pri tomto slov­nom spo­jení si pre­dov­šet­kým spo­me­niem na Ivana Deb­nára a Maťa Ftáč­nika, ktorí pre slo­ven­skú star­tup scénu veľa uro­bili. Sú tu však aj iné pro­jekty, ktoré sa dostá­vajú do pop­re­dia, nevy­ní­ma­júc váš web, ktorý si aj vďaka pre­hľad­nému dizajnu vždy rád pre­čí­tam. Som však zne­chu­tený z nie­kto­rých „pros­tar­tu­po­vých“ akti­vít vlády a našich poli­ti­kov, ktorí robia presný opak toho, čo by sme tu potre­bo­vali. Začí­nam sa obá­vať, že chvíľu sa budú tvá­riť ako naj­väčší záchran­co­via, potom oto­čia kartu a vymys­lia nejakú špe­ciálnu daň zo star­tu­pov. Člo­vek nikdy nevie.

Ktoré kon­krétne akti­vity poli­ti­kov máš na mysli?

K tomu by som sa nevy­jad­ro­val v tejto chvíli.

Ak by si mal pove­dať tri, ktoré star­tupy vidíš – s istou mie­rou nad­sa­de­nia, samoz­rejme – ako budúci Face­book?

Také tu, úprimne pove­dané, zatiaľ nevi­dím. Na star­tupy sa skôr poze­rám z hľa­diska mar­ke­tin­go­vých prí­le­ži­tostí, o takéto odhady by som preto rad­šej požia­dal star­tup men­to­rov či úspeš­ných inves­to­rov.

Tak inak – ktoré tri sa ti naj­viac pozdá­vajú?

Naj­viac ma oslo­vil určite Gol­dee. Ak pova­žu­jeme za star­tup Sygic, tak 50-mili­ó­nová pou­ží­va­teľ­ská základňa je obdi­vu­hodná. Mám však svojho favo­rita, čo sa týka napre­do­va­nia na star­tup scéne a mož­ností vývoja, či expan­zie. Je ním sli.do. Podľa mňa dosiahnu väčší úspech ako Prezi a pokiaľ sa spoja s tech­no­lo­gic­kými gigantmi, čaká ich pekná budúc­nosť.

Je potrebné inves­to­vať do mar­ke­tingu už v začiat­koch.”

Darí sa slo­ven­ským star­tu­pom v mar­ke­tingu? 

Je to veľmi indi­vi­du­álne. Spra­viť dobrú kam­paň nezna­mená zapla­tiť si jeden PR člá­nok na webe, natla­čiť firemné tričká a spra­viť jediné promo video. Treba mať vyš­šie ambí­cie a túžbu odlí­šiť sa od iných star­tu­pov nie­čím špe­ci­fic­kým. Tak, aby sa môj star­tup dostal do pove­do­mia ľudí ako silná značka, hod­nota či dokonca, aby sa stal súčas­ťou ich život­ného štýlu.

Aké naj­väč­šie chyby sa robia? 

Jed­no­značne naj­väč­šou chy­bou, ktorú robí nesku­točne veľa začí­na­jú­cich star­tu­pe­rov, je sku­toč­nosť, že o mar­ke­tingu začí­najú uva­žo­vať až ako o jed­nej z posled­ných inves­tí­cii. A tak to potom vyzerá. Kva­litný pro­dukt, per­fektný manaž­ment, ale slabý mar­ke­ting. Druhý veľký prob­lém je to, že pod­ni­ka­te­lia neroz­li­šujú medzi B2B a B2C. Tak­tiež nevy­uží­vajú self-mar­ke­ting, ktorý je finančne nená­ročný.

Jed­nou z cha­rak­te­ris­tík star­tupu je práve to, že nemá finančné pros­triedky na roz­dá­va­nie. Určite by ti na toto pove­dali, že keď potre­bujú zapla­tiť ďal­šieho prog­ra­má­tora, nedajú tie peniaze predsa na mar­ke­ting. Aký by si mal pre nich argu­ment?

Veď práve o to ide – finančné pros­triedky netreba roz­dá­vať, ale inves­to­vať ich pro­stred­níc­tvom mar­ke­tingu. Tento skvelý nástroj dokáže oce­niť spo­mí­nanú prácu prog­ra­má­tora. Nie­kedy by možno sta­čilo nekú­piť deň po zalo­žení s.r.o-čky 70-met­rovú kan­ce­lá­riu s naj­nov­šou kli­ma­ti­zá­ciou.

Chys­táš sa viac písať o mar­ke­tingu. O tejto téme sa toho popí­salo už naozaj veľa. Máš ešte čo nové pove­dať?

Je dobré, že sa o mar­ke­tingu veľa píše. Vo svo­jich člán­koch odha­lím tajom­stvo úspe­chu gorila mar­ke­tingu. Pred­sta­vím úspešné kam­pane, na kto­rých v súčas­nosti pra­cu­jem, a pokú­sim sa načrt­núť jeho základne prin­cípy. Vzni­ka­jú­cim star­tu­pom poskyt­nem akýsi návod, ako mys­lieť na mar­ke­ting v kaž­dej fáze svojho vývoja. A hlavne, vysvet­lím, prečo sa veľké agen­túry obá­vajú gorila mar­ke­tingu, a prečo ho zďa­leka obchá­dzajú. Nie som vyštu­do­vaný mar­ke­tér, sna­žím sa však využiť svoj talent a čer­pať zo svo­jich pred­chá­dza­jú­cich úspeš­ných mar­ke­tin­go­vých akti­vít.

Na TEDx v Bra­ti­slave si hovo­ril, že vek je len číslo. Možno by bolo fér aj napí­sať, koľko máš rokov. 

Už som sa obá­val, že mi túto otázku nepo­lo­žíš. Mám 19. Vek je len blbá for­ma­lita. Nie­kto môže mať 50 rokov, no napriek tomu je mizerný uči­teľ, nie­kto môže mať 17 rokov a byť úspeš­ným obcho­ďá­kom. Výni­moč­nosť člo­veka spo­číva v hod­no­tách, ktoré má, v zruč­nos­tiach, ktoré nado­bu­dol a v roz­hod­nu­tiach, ktoré robí.

Musíš to ľuďom, s kto­rými sa dostá­vaš do kon­taktu, vždy takto vysvet­ľo­vať?

Vďaka kon­fe­ren­ciám, na kto­rých pra­vi­delne pred­ná­šam, ani nie. Už ma regis­trujú. Avšak nie vždy to tak bolo. 

Na záver sa zvy­čajne pýtam, či dotyčný pije kávu. O tebe viem, že ju piješ. A dosť. Tak daj ešte jedno číslo – koľko za deň? 

Ako píšem na svo­jom Twit­teri,milu­jem cof­fein, Lin­ke­din a Vir­gin“. Pris­pel k tomu aj toh­to­ročný Cof­fe­e­fest. Od tejto uda­losti pijem 5 – 6 káv denne.

Roz­ho­vor pri­pra­vil Mišo Tomek.

Pridať komentár (0)