Jaro­slav Dodok pre Star­ti­tup: Dá sa to aj bez školy, no chce to vlastný plán!

Martin Bohunický / 7. marec 2016 / Rozhovory

Prečo by mladý cha­lan odchá­dzal zo stred­nej školy? Čo by predsa robil? Ako by sa mu darilo? To všetko ti pre­zradí prí­beh mla­dého Slo­váka Jaro­slava Dodoka.

Ahoj Jaro, máš za sebou pomerne úspešný rok 2015, v kto­rom si zalo­žil vlastnú mar­ke­tin­govú agen­túru. Napl­nili sa oča­ká­va­nia, ktoré si od tohoto kroku mal?

Rok 2015 bol naozaj skvelý! Mal som dosta­tok času vychut­nať si ho po pra­cov­nej aj osob­nej stránke. Zís­kali sme veľa nových kli­en­tov a zre­a­li­zo­vali úspešné kam­pane. Keďže sa mi pop­ri­tom všet­kom poda­rilo vyško­liť v oblasti soft skills, osob­ného roz­voja a mar­ke­tingu viac ako 320 ľudí, môžem pove­dať, že oča­ká­va­nia sa skôr pre­ko­nali než len napl­nili.

Samotnú agen­túru Mavio Media, som však zalo­žil už v roku 2013, fun­go­vala cez moju živ­nosť, v uply­nu­lom roku pre­šla na obchodnú spo­loč­nosť z čoho sa nesmierne teším.

Aké ťažké je pre­sa­diť sa na poli, ktoré je pre­pl­nené zabe­hnu­tými znač­kami?

Samoz­rejme na Slo­ven­sku pôsobí nie­koľko etab­lo­va­ných agen­túr, ktoré už majú poriadne dlhú his­tó­riu a veľ­kých kli­en­tov. My však nehľa­dáme veľké kor­po­rá­cie. My pomá­hame malým a stred­ným pod­ni­ka­te­ľom alebo tým, ktorí práve roz­bie­hajú svoj biz­nis či star­tup. Pri­ná­šame nápady a gorila mar­ke­tin­gové rie­še­nia, ktoré ľuďom vyča­ria úsmev na tvári a fir­mám pomôžu opäť naštar­to­vať sa.

dodok pohoda

foto: Jaro­slav Dodok

Akú veľkú úlohu zohráva pri budo­vaní kli­en­tely tvoje meno? 

Zo začiatku zohrá­valo kľú­čovú úlohu. A to si mys­lím, že je aj správne. Keď začí­nate s akým­koľ­vek pro­jek­tom, ľudia sa vždy budú pýtať, kto stojí za jeho znač­kou. Väč­šinu kli­en­tov sme zís­kali preto, že ma poznali či už osobne alebo z mediál­nej bran­dže, v kto­rej som 7 rokov pôso­bil. Dnes nás však kli­enti oslo­vujú, pre­tože poznajú Mavio Media, agen­túru pre krajší deň. Je nás vo firme 9, takže nie je to one man show.

Pre­zraď, na ktorú kon­krétnu kam­paň si počas exis­ten­cie Mavio Media naj­viac pyšný? :)

Veľmi sa mi páčila kam­paň, ktorú sme robili pre Protrening.sk, kde sme vymys­leli beh s odpo­ro­vým padá­kom, čo pútalo pozor­nosť oko­lo­idú­cich. Nako­niec sa z toho nápadu vytvo­rili Pre­teky v behu s odpo­ro­vým padá­kom a náš kli­ent zís­kal veľký mediálny pries­tor úplne zdarma. Tak­tiež som nad­šený z kam­pane Hug Day, ktorú naša agen­túra zastre­šo­vala nie­len na Slo­ven­sku, ale v ďal­ších 17 kra­ji­nách sveta.

Aktu­álne si však uží­vame výsledky kam­pane, ktorú sme pri­pra­vili pre naj­väč­šiu indoor akciu na Slo­ven­sku – Edma­nia 2015. Zvo­lili sme netra­dičný kon­cept gume­nej Anči, ktorá „oble­tela“ svet. Anča sa vozila v Bra­ti­slav­skej MHD-čke, občas sa vybrala na výlet vla­kom a obe­hala si aj pár podu­jatí. Všade kde sa obja­vila, spô­so­bila doslova ošiaľ, pre­tože sa s ňou chcel fotiť úplne každý. V prie­behu pár dní sa nám poda­rilo vytvo­riť virál s cel­ko­vým rea­chom cez 1 milión ľudí a mes­sage našej kam­pane neve­domky pre­brali aj rôzne médiá ako pluska.sk, topky.sk, Refresher.sk či Euro­pa2. Anča sa dostala aj na maďar­ské, české či ame­rické weby. Čereš­nič­kou na torte bola titulka 9gag.com.

DSC_0005

foto: Jaro­slav Dodok, Kris­tína Kru­ži­cová

Na čo sa pri výbere ľudí do tímu zame­ria­vaš? Čo musí mať člo­vek na to, aby ťa zau­jal a dostal mož­nosť sa u teba roz­ví­jať?

Mavio Media som zalo­žil preto, aby som vytvo­ril tím talen­to­va­ných a výni­moč­ných ľudí. Výni­moč­ných vo svo­jich hod­no­tách, vlast­nos­tiach i roz­hod­nu­tiach. Takže je pre mňa dôle­žité, aby ľudí, ktorí budú súčas­ťou nášho tímu bavila práca, za ktorú budú zod­po­vední a aby mali zvlád­nutí svoj vlastný manaž­ment. Aké­koľ­vek skú­se­nosti z reklam­nej bran­dže sú plus. V agen­túre máme vytvo­rený vlastný vzde­lá­vací sys­tém, ktorý pozos­táva z e-lear­ningu a prak­tic­kých ško­lení, takže ostatné vieme ľudí naučiť. Aktu­álne ponú­kame mož­nosť prísť k nám na stáž, po kto­rej dáme mož­nosť jej absol­ven­tom pre nás pra­co­vať.

Ty si pomerne zná­mou “fir­mou”, lep­šie pove­dané osob­nou znač­kou. Jedna časť ťa obdi­vuje a nasle­duje, druhá časť tvrdí, že učiť osob­nostný roz­voj a prí­buzné témy by mali “tí úspeš­nejší”. Aký máš na túto tému pohľad ty sám?

Pra­cu­jem s networ­kom v roz­sahu 6 000 ľudí, takže je úplne v poriadku, že ich názory sa líšia. Keďže ško­lím osobný roz­voj, kľú­čový je pre mňa feed­back, ktorý dosta­nem od absol­ven­tov týchto ško­lení. Tie sú vďačné a pozi­tívne. Samoz­rejme naj­viac ma posúva kri­tika, čiže každé ďal­šie ško­le­nie sa sna­žím robiť inak. Vo face­bo­oko­vej sku­pine TEAM je viac ako 200 ľudí, ktorí sa zúčast­nili na mojich ško­le­niach a už ma nepot­re­bujú k tomu, aby viedli vlastné tímy a zakla­dali svoje firmy. Ale napre­dujú vďaka prin­cí­pom a nástro­jom, ktoré som im posky­tol. A to je pre mňa sku­toč­nou spät­nou väz­bou, že ško­le­nia majú význam, pre­tože mla­dých naštar­tujú a posú­vajú ďalej.

dodok von

foto: Jaro­slav Dodok

Čo o tebe mnohí možno neve­dia, že nemáš ani strednú školu. Nedo­kon­čiť vysokú je už pomerne bežné a mnohí tento krok uro­bia, no nechať strednú sa zdá stále tak nejak nepred­sta­vi­teľné. Prečo si sa roz­ho­dol pre taký vážny krok?

Pre­tože som nech­cel dovo­liť, aby mi škola brá­nila v ceste k môjmu vzde­la­niu. Áno, je to odvážne roz­hod­nu­tie, no stále si za ním sto­jím. Za uply­nulý rok sa mi ani jediný jeden krát nestalo, že by sa ma na matu­ritu, ktorú nemám nie­kto pýtal a už vôbec som sa nestre­tol s tým, že by som pri­šiel o akú­koľ­vek prí­le­ži­tosť len kvôli tomu, že som nechal strednú.

Mys­lím si a vy môžete mať iný názor, že si naše škols­tvo dosť ide­a­li­zu­jeme. Na jed­nej strane tvr­díme, že sys­tém je zlý a uči­te­lia majú sta­ro­módne tech­niky, na dru­hej strane si vždy vieme ospra­vedl­niť, prečo sme v tomto pro­stredí zostali. Dnes je to o memo­ro­vaní, nie o zís­ka­vaní prin­cí­pov o prak­tic­kých skú­se­nos­tiach a návy­koch. Preto som odišiel.

V kaž­dom prí­pade to tebe vyšlo. Ako sa poze­ráš na škols­tvo a večnú dis­ku­siu — štu­do­vať alebo pra­co­vať?

Ešte zdô­raz­ním, že opus­tiť školu, či už strednú alebo vysokú, určite nie je pre kaž­dého. To čo som spra­vil ja, nie je uni­ver­zál­nym rie­še­ním pre všet­kých. Len tvr­dím, že pokiaľ neviete na čo cho­díte do školy, tak je dôle­žité sa zamys­lieť. Ak dôvod nenáj­dete, jed­no­du­cho z nej treba odísť. Pri­pravte sa však na to, že si budete musieť vytvo­riť vlastný vzde­lá­vací osob­nostný plán, že samého seba bude ťažké doko­pá­vať a že už nebu­dete mať nijakú výho­vorku, prečo ste neus­peli.

Pre­tože argu­ment „škola ma nič nenau­čila“ bude v momente vyvrá­tený. Preto si mys­lím, že ak už štu­du­jete, je dôle­žité popri škole aj pra­co­vať. Či už ako dob­ro­voľ­ník, zamest­na­nec alebo živ­nost­ník. Zostá­vam v šoku, keď čítam živo­to­pisy absol­ven­tov vyso­kých škôl a nena­chá­dzam v nich ani jedinú dob­ro­voľ­nícku, či pra­covnú skú­se­nosť. Títo ľudia sú v praxi často nepou­ži­teľní. Neve­dia prísť do práce na čas, nedo­kážu vymys­lieť nápady a už vôbec neve­dia viesť tím ľudí.

IMG_6773

foto: Jaro­slav Dodok, Cowor­king Šaľa

Ako vyzerá tvoj bežný pra­covný deň?

Minulý rok som vstá­val o pia­tej. Tento rok som si budík posu­nul ešte o hodinu. Takže o štvr­tej vsta­nem, dám si spr­chu, pre­čí­tam si Bib­liu, pri­bližne 10 minút venu­jem svo­jej vízii, nara­ňaj­ku­jem sa, pus­tím si hudbu a idem MHD-čkou do firmy. V kan­ce­lá­rii si pre­čí­tam týž­denné úlohy a začí­nam pra­co­vať na kľú­čo­vých úlo­hách (Pare­tovo pra­vidlo 20/80), tak aby som mal do desia­tej všetko hotové. Potom ma čaká porada s accoun­tom, vyba­vo­va­nie mai­lov, tele­fo­ná­tov. Následne rie­šim obchodné stret­nu­tia, do tre­tej sa sna­žím sti­hnúť obed. Poobede venu­jem čas rodine a pria­te­ľom, večer sa pri­pra­vu­jem na víken­dové ško­le­nia a makám na svo­jom osob­nom roz­voji. Spať cho­dím pred desia­tou.

Ľudia sa ťa určite často pýtajú, aké knihy by si im odpo­ru­čil, ja teda polo­žím inú otázku. Daj 5 inšpi­ra­tív­nych osob­ností, ktoré ty sám odpo­rú­čaš sle­do­vať a ľudia ich možno nepoz­najú :)

Veľmi dobrá otázka! Určite odpo­rú­čam sle­do­vať Michala Sik­lienku, ktorý sa roz­ho­dol nesní­vať svoj život, ale žiť si svoj sen. Potom Mar­tina Pechov­ského, ktorý vytvo­ril star­tup dre­ve­ného počí­tača Xerry, Daniela Csúra, Ivana Ježíka a Adama Sablu, z pro­jektu Minúta Eko­nó­mie.

jjdd

foto: Jaro­slav Dodok

Okrem svo­jich akti­vít v mar­ke­tingu a médiach po víken­doch ško­líš, tak skús na záver v pár vetách nakop­núť mla­dých nádej­ných star­tu­pis­tov :) 

Nakop­núť by sa mali sami. Pre­tože „moti­vace zvenčí je jako smrad“ Ivo Toman. Mys­lím si, že kľú­čom k všet­kému je obja­viť svoj poten­ciál, nájsť si prí­le­ži­tosti, tím ľudí s kto­rými sa to oplatí ťahať a pri­pra­viť sa na to, že je treba makať. Makať oveľa viac, než sa zdá. A pre­stať sa vyho­vá­rať.

Pridať komentár (0)