Jedna z najlepších rád, aké som v živote dostal

  • Kedysi som často fungoval s horúcou hlavou. Nech povedal ktokoľvek čokoľvek, vymýšľal som spôsob ako nesúhlasiť. Išiel som hlavou proti múru, ak niečo nebolo podľa toho, ako som si to predstavoval.
image_1445837248.jpeg
  • Kedysi som často fungoval s horúcou hlavou. Nech povedal ktokoľvek čokoľvek, vymýšľal som spôsob ako nesúhlasiť. Išiel som hlavou proti múru, ak niečo nebolo podľa toho, ako som si to predstavoval.

 

Ako keby som musel byť vždy prvý s názorom – ako keby byť prvým niečo znamenalo. Čo to však znamenalo v skutočnosti bolo, že som nad vecami nerozmýšľal dostatočne tvrdo. Čím rýchlejšie reagujete tým menej nad tým rozmýšľate. Nie vždy, ale veľmi často je to tak.

 

Podnikateľ Jason Fried, autor knihy Rework

 

V roku 2007 sa však niečo zmenilo. Mal som vystúpenie na Business Innovation Factory konferencii v Providence. So mnou tam bol aj Richard Saul Wurman. Po mojom vystúpení ku mne pristúpil, aby sa predstavil a vzdal kompliment mojej prednáške. Bolo to od neho veľmi milé. Určite to robiť nemusel. 

 

A čo som urobil ja? Pustil som sa do jeho vlastnej prednášky. Zatiaľ, čo on hovoril o kľúčových bodoch na pódiu, ja som si zapisoval veci, s ktorými som nesúhlasil. A keď som mal najbližšiu možnosť rozprávať sa s ním, ihneď som sa pustil do niektorých jeho myšlienok. Musel som znieť ako úplny asshole. 

 

 

Jeho odpoveď však zmenila môj život. Povedal veľmi jednoduchú vec: „Chlapče, daj tomu päť minút.“  Opýtal som sa ho, čo tým myslel? Povedal, že je ok nesúhlasiť, je ok oponovať, je skvelé mať pevný a silný názor a presvedčenie, no daj mojim myšlienkam aspoň nejaký čas, aby si nad nimi popremýšľal pred tým, ako sa uistíš, že s nimi nesúhlasíš.  „Päť minút“ narážalo na „rozmýšľanie“, nie „konanie“. Mal úplnú pravdu. Do diskusie som išiel s tým, že chcem niečo dokázať, nie že sa chcem niečo naučiť. 

 

Toto bol pre mňa veľký moment. 

 

Richard strávil celú svoju kariéru premýšľaním o týchto problémoch. Venoval tomu 30 rokov. A ja som tomu nedal ani pár minút. Áno, kľudne to môže byť tak, že aj tak mám pravdu a on nie, ale je lepšie najprv hlbšie popremýšľať pred tým, ako sa uistíte v tom, že máte pravdu. 

 

 

Učiť sa najprv premýšľať a až potom konať je celoživotný proces. Je to náročné. Ešte stále niekedy uletím a idem s horúcou hlavou, aj keď by som nemal. No lepším sa. Ak si nieste istí tým, prečo je to dôležité, porozmýšľajte nad týmto výrokom Johathana Iveyho na úctu Steva Jobsa k nápadom: 

 

„A presne tak ako Steve miloval nápady a vytváranie vecí, staval sa k tomuto procesu kreativity so zvláštnou a nádhernou úctou. Viete, myslím si, že on vedel lepšie, ako ktokoľvek iný pochopiť, že zatiaľ čo nápady môžu byť nakoniec veľmi mocné, začínajú ako krehké, sotva sformované myšlienky, ktoré sú ľahko zabudnuteľné, ľahko skompromitovateľné a ľahko zničiteľné.“

 

Má to niečo do seba. Nápady sú krehké. Často začínajú bezmocne. Sú sotva prítomné a ľahko ignorovateľné, prehliadnuteľné a zabudnuteľné. 

 

Na tomto svete sú dve veci, ktoré si nevyžadujú žiadnu zručnosť: 1. Utrácanie peňazí iných ľudí a 2. Zamietnutie myšlienky či nápadu. 

 

Takže keď budete najbližšie počuť niečo alebo niekoho hovoriť o nápade, prezentovať myšlienku, vnuknúť inšpiráciu, dajte tomu päť minút. Popremýšľajte nad tým skôr, ako niečo urobíte, ako poviete, že je to príliš ťažké alebo príliš veľa roboty. Tie veci síce môžu byť pravda, ale môže v nich byť aj iná ďalšia pravda: môže to aj tak stáť za to

 

Zdroj: medium.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá