Johana Kol­lá­rová: V OSN sa s pred­sud­kami nestret­nete

Michal Lukáč, wopss.sk / 3. január 2016 / Rozhovory

S Joha­nou sa mi nepo­da­rilo stret­núť osobne. V čase roz­ho­voru sa už naplno veno­vala štú­diu medzi­ná­rod­ných vzťa­hov na uni­ver­zite v škót­skom Aber­de­ene. Našťas­tie si našla pár minúť a poda­rilo sa nám spo­jiť sa aspoň cez Skype a poroz­prá­vať sa o jej výni­moč­nej let­nej stáži v ame­ric­kej met­ro­pole. Johana totiž pomá­hala Stá­lej misii Slo­ven­ska pri Orga­ni­zá­cií Spo­je­ných náro­dov v New Yorku.

Ako si sa dostala na takú pre­stížnu stáž?

Na stáž som sa dostala cez ese­jovú súťaž Nadá­cie Pon­tis. O tejto prí­le­ži­tosti som sa dozve­dela úplne náho­dou pro­stred­níc­tvom Face­bo­oku. Spo­čiatku to vyze­ralo dosť náročne. Na výber boli štyri témy a ani jed­nej z nich som sa pred­tým veľmi neve­no­vala. Nako­niec som si vybrala tému o Keni – ako redu­ko­vať neza­mest­na­nosť mla­dých Keňa­nov pomo­cou infor­mač­ných tech­no­ló­gií.

Napí­sala som esej, poslala ju a na moje veľké prek­va­pe­nie som vyhrala prvú cenu – stáž v Stá­lej misii Slo­ven­ska pri Orga­ni­zá­cií Spo­je­ných náro­dov v New Yorku.

11-hlasujem-v-GA-1024x765

Ak si sa jej vôbec neve­no­vala, prečo si si vybrala práve tému Kene?

Štu­du­jem medzi­ná­rodné vzťahy, takže o Keni, huma­ni­tár­nej oblasti a neza­mest­na­nosti, som niečo vedela a o Afriku som sa zau­jí­mala aj pred­tým. No o infor­mač­ných tech­no­ló­giách v tejto oblasti som veľa neve­dela. Naj­ťaž­šie bolo zís­kať potrebné infor­má­cie.

Pred dvoma mesiacmi vyšla správa o stá­žis­tovi v OSN, ktorý nedos­tá­val nič a pre­spá­val v stane v parku. To spô­so­bilo vlnu pro­tes­tov a spi­so­va­nia petí­cií za zave­de­nie pla­te­ných stáží v OSN.

To verím. Čo ťa vôbec „nakoplo“ pri­hlá­siť sa?

Bola to práve tá jedi­nečná prí­le­ži­tosť dostať sa do sídla OSN. To ani nebolo roz­ho­do­va­nie či sa zúčast­niť, alebo nie. Ísť do New Yorku na mesiac zadarmo a ešte pra­co­vať pre OSN? Ja som už rovno pre­mýš­ľala, ktorú tému si vybrať a nie či ísť-nejsť (smiech).

Čo roz­hodlo, že si vyhrala práve ty?

Tým si nie som úplne istá. Čo si pamä­tám, dali nám krátke hod­no­te­nie. To moje znelo: „Dobrá práca so zdrojmi a prí­jemný povzbu­dzu­júci záver pre Keňa­nov.“

Čomu si sa na stáži veno­vala?

Veno­vala som sa najmä agende Bez­peč­nost­nej rady a sústre­dila sa na oblasť Blíz­keho východu a Severnú Afriku.

5-UNSC

Zasad­nu­tie Bez­peč­nost­nej rady OSN.

To bola teda rušná téma…

To áno. Nemala som však šancu naštu­do­vať si ju pred­tým, ako som sa na pôdu OSN dostala, keďže som pred začiat­kom stáže neve­dela, čomu sa budem veno­vať. Našťas­tie mi veľmi pomo­hol môj garant Michal Komada, ktorý sa tejto téme dlho­dobo venuje. Prvý deň mi to jed­no­du­cho v kocke zhr­nul. Navyše, pred kaž­dým zasad­nu­tím som si pozrela stránky Secu­rity Coun­cil, ktoré ponú­kajú množ­stvo infor­má­cií o týchto regi­ó­noch.

Bohu­žiaľ, sa mi nepo­da­rilo osobne sa stret­núť s Pan Ki-munom (smiech). Zau­jí­mavé je, že tam ho nik nebe­rie ako nie­koho špe­ciál­neho.

Čím sa začí­nal tvoj bežný deň v OSN?

Bývala som na krás­nom mieste v Upper East Side hneď vedľa Cen­tral parku v rezi­den­cii slo­ven­ského veľ­vys­lanca. Odtiaľ som to do Slo­ven­skej misie mala 40 minút peši alebo pár zastá­vok met­rom. Môj deň v OSN sa začí­nal podľa toho, ako zasa­dala Bez­peč­nostná rada, teda väč­ši­nou o 10:00 ráno.

Bohu­žiaľ, sa mi nepo­da­rilo osobne sa stret­núť s Panom Ki-munom (smiech). Zau­jí­mavé je, že tam ho nik nebe­rie ako nie­koho špe­ciál­neho. Jeho účasť je tam tak­mer na den­nom poriadku.

Aká bola náplň tvo­jej stáže?

Cho­die­vala som na zasad­nu­tia Bez­peč­nost­nej rady a robila si poznámky. Po kaž­dom takomto zasad­nutí som išla do Slo­ven­skej misie napí­sať správu. Tá mala zhr­núť to, čomu sa zasad­nu­tie veno­valo a záro­veň pri­pra­viť ana­lýzu dia­nia z zo zasad­nu­tia. Nie­kedy som písala aj impli­ká­cie roz­hod­nu­tia rady pre Slo­ven­sko. Tieto správy sa následne posie­lali na ústre­die, teda Minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí SR.

Ďal­ším bodom mojej stáže bola príp­rava na Valné zhro­maž­de­nie. To zna­mená, že som naprí­klad pri­pra­vo­vala prog­ram pánovi minis­trovi Laj­čá­kovi. Zau­jí­ma­vejší však bol moment, keď som mu pri­pra­vo­vala okruhy tém na bila­te­rálne zasad­nu­tia. Naprí­klad, keď sa mal stret­núť s indo­néz­skym pre­mi­é­rom, mojou úlo­hou mu bolo pri­pra­viť 4 – 5 LTT („lines to take“, pozn. redak­cie). Sú to poznámky, v kto­rých sa píše, čo má pove­dať, keď príde naprí­klad na tému kon­fliktu v Jemene.

To znie náročne. Ako sa ti spo­lu­pra­co­valo s garan­tom?

Per­fektne (smiech)! Som veľmi rada, že som ako garanta dostala práve Michala. Do znač­nej miery mi pomá­hal a vysvet­ľo­val, ako naprí­klad napí­sať kva­litné LTT. Naučila som sa od neho naozaj veľa.

Navyše, keďže pán veľ­vys­la­nec bol dva týždne z mojej stáže odces­to­vaný, Michal ho v nie­kto­rých povin­nos­tiach zastu­po­val. Čo zna­me­nalo, že som sa s ním pra­vi­delne zúčast­ňo­vala zasad­nutí Európ­skej únie pri OSN, čo bolo veľmi zau­jí­mavé.

Ako zamest­nanci OSN a stá­žisti z iných kra­jín vní­majú Slo­ven­sko? Stretla si sa s pred­sud­kami voči výcho­do­európ­skym čle­nom?

S takým roz­de­le­ním – Výcho­do­euró­pa­nia a Zápa­do­euró­pa­nia sa stre­tá­vam skôr v Bri­tá­nii. Na pôde OSN som nepos­trehla žiadne pred­sudky či narážky na účet výcho­do­európ­skych čle­nov.

Aký bol návrat do „nor­mál­neho“ života?

Bol to ťažký návrat do rea­lity štu­dent­ského života. Pri­le­tela som do Bra­ti­slavy, zostala tam jeden deň a rovno letela späť do Škót­ska. Nebolo to náročné v zmysle, že by bol štu­dent­ský život ťažký, práve naopak.

No práca v OSN ma veľmi bavila a ťažko sa mi odtiaľ odchá­dzalo. Ale aspoň mám moti­vá­ciu – učím sa, aby som sa mohla do New Yorku vrá­tiť.

Nie­ktoré pro­cesy sú zdĺhavé a neefek­tívne, no úloha OSN, teda pre­ven­cia vypuk­nu­tia vojen­ských kon­flik­tov, udr­žia­va­nie mieru a bez­peč­nosti, je neoce­ni­teľná.

Pred­po­kla­dám, že si stá­žo­vala bez nároku na hono­rár. Nie­kto by to nazval novo­dobé otro­kár­stvo.

Mys­lím si, že stáže sú skvelé na zís­ka­nie skú­se­ností. Som s tým zmie­rená, že musím vziať aj nepla­tenú stáž. Ale máš pravdu, bolo by lep­šie, ak by bola finančne ohod­no­tená. Na druhú stranu, moja kama­rátka z Rakús­kej misie bola na pla­te­nej stáži, no za ten mesiac si neza­ro­bila ani toľko, aby pokryla svoje výdavky na uby­to­va­nie v New Yorku, ktoré sú astro­no­mické.

Pred dvoma mesiacmi vyšla správa o stá­žis­tovi v OSN, ktorý nedos­tá­val nič a pre­spá­val v stane v parku. To spô­so­bilo vlnu pro­tes­tov a spi­so­va­nia petí­cií za zave­de­nie pla­te­ných stáží v OSN. Mys­lím si, že inšti­tú­cia akou je OSN, si môže dovo­liť vyplá­cať svo­jich stá­žis­tov. Možno práve preto, že stáže sú zväčša nepla­tené, pri­chá­dza OSN o štu­den­tov s veľ­kým poten­ciá­lom, ktorí si ich nemôžu dovo­liť.

Ja som sa, našťas­tie, nemu­sela podob­nými prob­lé­mami zaobe­rať, keďže stáž bola plne hra­dená z pros­tried­kov Slo­va­kAid. Navyše mi táto práca dala toľko neoce­ni­teľ­ných kon­tak­tov do budúc­nosti, ako zatiaľ žiadna iná.

Vedela by si si pred­sta­viť, že by si v OSN pra­co­vala aj po skon­čení štú­dia?

Pred­sta­viť si to viem, no nie je to také jed­no­du­ché (smiech). Ak chceš zastu­po­vať svoj štát, musia ťa vybrať najprv na Minis­ter­stve zahra­nič­ných vecí. Dru­hou mož­nos­ťou je pra­co­vať priamo pre OSN, ale to je ešte nároč­nej­šie, ako sa dostať do úra­dov EÚ. Určite to ale po skon­čení štú­dia vyskú­šam.

4-OSN-1024x680

Newy­or­ská cen­trála Orga­ni­zá­cie Spo­je­ných náro­dov.

Aký si mala pocit z fun­go­va­nia OSN?

Debaty o tom, že OSN nefun­guje tak efek­tívne, ako by mala, sa ťahajú už veky. A je to pravda, často nie­koľ­ko­ho­di­nové debaty nepri­niesli žiadny výsle­dok. Veľa­krát sme sedeli štyri hodiny na zasad­nutí len preto, lebo sa chcela vyjad­riť každá kra­jina, no žiadna neprišla s novou myš­lien­kou. Nie­ktoré pro­cesy sú zdĺhavé a neefek­tívne, no úloha OSN, teda pre­ven­cia vypuk­nu­tia vojen­ských kon­flik­tov, udr­žia­va­nie mieru a bez­peč­nosti, je neoce­ni­teľná.

Máš nejaké rady pre budú­cich stá­žis­tov?

Treba svoju prácu brať zod­po­vedne. Ak svoju robotu robíš dobre, budú ťa brať ako seri­óz­neho kolegu. Treba spoz­ná­vať ľudí a roz­prá­vať sa. A hlavne si to užiť!

Kam by si chcela ísť v rámci tvojho štú­dia ďalej?

Práve vďaka stáži v OSN som sa roz­hodla, že by som sa rada veno­vala dip­lo­ma­cii. Veľmi by ma to bavilo. Som si však vedomá, že dostať sa na Minis­ter­stvo zahra­nič­ných vecí nie je jed­no­du­ché.

Naj­lepší záži­tok z OSN bol?

Iba jeden môžem? Raz som sa zúčast­nila roko­va­nia na tému člen­stvo Kosova v UNESCO. Prí­tomní boli zástup­co­via člen­ských kra­jín Bez­peč­nost­nej rady, pre­miér Srb­ska a Kosova. Títo dvaja sa veľmi pohá­dali… Kri­čali po sebe, aj keď veľmi for­málne, každý vo svo­jom jazyku, a pre­kla­da­te­lia nestí­hali. Po pol hodine sa vzá­jomne obvi­ňo­vali už z takých vecí, ako je naprí­klad geno­cída.

Prí­jem­nej­šiu spo­mienku mám zo dňa, keď som prvý­krát videla Ban Ki-muna. Ban-Ki mal krátky prí­ho­vor na tému kul­túra mieru. Jeho hosť, kto­rým nebol nik iný ako Arun Mani­lal Gandhi (vnuk Mahatma Gand­hiho, pozn. redak­cie), roz­prá­val o prí­ho­dách z det­stva. Hneď po nich nasle­do­val kon­cert izre­al­sko-pales­tín­skeho slá­či­ko­vého dua. Ako hráčka na violon­čelo som bola v sied­mom nebi. OSN nie je až taká for­málna orga­ni­zá­cia, ako si ľudia mys­lia.

10-View-from-Rockefeller

Pohľad na Empire State Buil­ding. V pozadí vidno budovu nového Sve­to­vého obchod­ného cen­tra.

A newy­or­ský záži­tok hodný spo­mí­na­nia? Mala si vôbec čas na mesto?

Ale áno, mala. Vytvo­rili sme si úžasnú slo­ven­sko-rakúsko-lich­ten­štajn­skú par­tiu stá­žis­tov. Práve tá Rakú­šanka bývala v byte, v kto­rom zria­dili nele­gálne sede­nie na stre­che (smiech). Pre­žili sme si tam krásne večery s výhľa­dom na nikdy nespiaci New York. Cen­tral park som mala hneď pri dome, Gug­gen­he­i­movo múzeum je pre­krásne, High­line, visutý park posta­vený na koľaj­ni­ciach býva­lého metra, je to naj­vý­ni­moč­nej­šie miesto v New Yorku. A na zozname nesmie chý­bať Smor­gas­burg, čo je bro­ok­lyn­ská ver­zia bra­ti­slav­ského Dob­rého trhu. V New Yorku je toho veľa, čo treba zažiť.

Štu­du­ješ v zahra­ničí, stá­žu­ješ v zahra­ničí. Chys­táš sa vrá­tiť domov na Slo­ven­sko?

No, ak by som sa aj vybrala po ceste dip­lo­ma­cie, tiež by som netrá­vila veľa dní na Slo­ven­sku. V tomto momente ale ešte neviem. Odpo­veď na túto otázku si nechá­vam zatiaľ otvo­renú.

lista_wopss

zdroj: wopss.sk, foto: archív Johanny Kol­lá­ro­vej

Pridať komentár (0)