John Van­hara: Prečo som pre­dal Shi­pito

Martin Faith / 2. jún 2015 / Tools a produktivita

Úspešný český biz­nis, ktorý bol zalo­žený za úče­lom uľah­čiť čes­kým naku­pu­jú­cim shop­ping za veľ­kou mlá­kou, postupne dorás­tol do glo­bál­nych roz­me­rov. Mnohí sa preto divili, keď nedávno prišlo k pre­daju tejto firmy pri­vate equ­ity inves­to­rom, kto­rých cie­ľom je Shi­pito pri­po­jiť ku ďal­šej zasie­la­teľ­skej firme. Foun­der John Van­hara sa v roz­ho­vore vyjad­ril k detai­lom pre­daja a vyjas­nil, prečo a ako ku nemu došlo.

Naj­dô­le­ži­tej­šia otázka na úvod — prečo ste pre­dali Shi­pito?

J.V.: Vo svete biz­nisu sa často hovorí, že sku­toč­nému zmyslu roz­umejú iba insi­deri. Naprí­klad keď pod­ni­ka­teľ povie, že nechce pre­dať, tak to často nezna­mená, že by nech­cel pre­dať. Len nechce pre­dať za malú cenu alebo v nevý­hod­nej dobe, kedy by nedos­tal dobré pod­mienky. Ani ja som firmu pre­dať nech­cel! Budo­val som Shi­pito tak, že ho budem vlast­niť celý život. Robil som roz­hod­nu­tia s výhľa­dom na veľa rokov dopredu. Mohol som naprí­klad ísť ľah­kou ces­tou a pre­na­jí­mať si každý sklad. Ale uro­bil som si to ťaž­šie a pove­dal som si, že musím každý sklad kúpiť. Čo zna­mená zaro­biť si na pred­da­vok a vyba­viť pôžičku. Sklady, ktoré som nakú­pil mali nako­niec oveľa menší mesačný náklad, ako keby som ich pre­na­jí­mal. VC a pri­vate equ­ity inves­tori takto neuva­žujú. Inves­tí­cie do nehnu­teľ­nosti vidia ako utá­pa­nie kapi­tálu a preto toto roz­hod­nu­tie kri­ti­zujú. Ja som si ale mys­lel, že SHI­PITO budem sku­točne vlast­niť min. desiatky rokov a keď budem mať jed­ného dňa sklady kom­pletne spla­tené (bez pôži­čiek), tak to bude obrov­ská kon­ku­renčná výhoda.

Moja neochota k pre­daju pra­me­nila z nedô­very v to, že náj­dem kupu­jú­ceho podľa mojich pred­stáv. Väč­šina pre­da­jov fun­guje tak, že kupu­júci chce, aby ten pôvodný maji­teľ vo firme ešte pár rokov zostal. A chcú si to pois­tiť tak, že vám neza­pla­tia celú kúpnu cenu pri pre­daji. Dosta­nete naprí­klad polo­vicu a druhú v prie­behu ďal­ších 3 – 4 rokov po pre­daji. Ta druhá polo­vica je často via­zaná na dosia­hnu­tie rôz­nych cie­ľov (tzv. ear­nouts). Nespl­nené ciele = strata nároku na ear­nouts. Vede­nie biz­nisu, ktorý ste síce sami vybu­do­vali, ale nový maji­teľ vám dik­tuje, čo máte robiť, môže to byť veľmi frus­tru­júce. Nech­cel som to zažiť. Takže mojím cie­ľom bolo pre­dať ho jedine, ak by som dostal čo naj­viac peňazí ihneď, bez ear­noutu. Lenže na toto mi väč­šina ľudí hovo­rila, že to neni veľmi reálne. Veľa sa o tom neho­vorí, ale je to rea­lita ako tieto obchody pre­bie­hajú.

Jeden z poten­ciál­nych kupu­jú­cich ma pra­vi­delne kon­tak­to­val už od roku 2011. Dokonca nám vtedy aj dali ponuku na odkú­pe­nie Shi­pita. Ale ja som mal vždy pocit, že sa skôr sna­žia zis­tiť infor­má­cie o tom, ako nám čo fun­guje. Jed­na­nie skon­čilo, keď od nás chceli čim viac detail­nej­šie infor­má­cie o tom, kde máme marže, koľko zásie­lok posie­lame do akej kra­jiny, na aké heslá bodu­jeme v Google AdWords a podobne. To bol hlavný dôvod, prečo sa naše roko­va­nia zasta­vili.

Minulý rok (2014) ma znovu kon­tak­to­vali, že do nich teraz inves­tujú pri­vate equ­ity inves­tori, a že budú chcieť sku­po­vať ďal­šie firmy. Cie­ľom je vybu­do­vať jednu obrov­skú firmu s obra­tom cez 100 mili­ó­nov dolá­rov. Už som bol trošku skep­tik, tak som to stále odmie­tal. Nech­cel som ani pri­stú­piť na schôdzku, pre­tože mám k ním osobne dosť veľkú nechuť. Po opa­ko­va­nom nalie­haní s žia­dos­ťami o schôdzku som po maile ozná­mil, za akých pod­mie­nok by som pre­dal Shi­pito. A ak na to pri­stú­pia, tak môžeme jed­nať osobne.

Mal som v tej dobe na roč­nom interns­hipe veľmi šikov­ného člo­veka zo Slo­ven­ska. Väč­ši­nou som do USA pozý­val prog­ra­má­to­rov, ale toto bolo prvý­krát, čo som zobral na skúšku nie­koho, kto nie je prog­ra­má­tor. Tak som si pove­dal, že to môže byť dobrá prí­le­ži­tosť pre Mareka a ostat­ných ľudí vo firme sa trošku oťu­kať v jed­naní s investormi/kupujúcimi. Pre seba som si hovo­ril, že by som firmu jed­ného dňa rád pre­dal. A ja tak nemám rád tie rôzne schôdzky, takže by bolo fajn, keby som to mohol nade­le­go­vať. Bol som pre­sved­čený, že tá schôdzka s kupu­jú­cim bude strata času. S Mare­kom a s pár top ľuďmi vo firme sme vypi­lo­vali pre­zen­tá­ciu. Vysvet­lil som im, čo môžu hovo­riť a čo nie. Na čo si dávať pozor. A tiež som im pove­dal, že o nič nejde, keď to poka­zia. Úprimne som fakt neve­ril, že sa firma predá.

Na samot­nej schôdzke jed­nali inves­tori teda s mojimi zamest­nan­cami. Marek uro­bil fan­tas­tickú pre­zen­tá­ciu. Mys­lím, že bol hviez­dou toho dňa. Pre­tože inves­tori sa tak veľmi nadchli, že okam­žite dali ponuku na odkup. Mne sa poda­rilo vyjed­nať si back-up fee, ktorý by mi ostal aj v prí­pade, že ku odkupu nedôjde. Vylú­čil som tak mož­nosť, že chcú od nás opäť len vyzve­dať infor­má­cie.

Potom pre­bie­halo tzv. due dili­gence. Neuve­ri­teľné množ­stvo práce a papie­ro­va­čiek. Bol som veľmi rád, že už som trošku v pozadí a že som mohol nechať mojích zamest­nan­cov pomá­hať pri vyjed­ná­vaní a dodá­vaní doku­men­tov ku due dili­gence. Na inves­to­rov moji zamest­nanci uro­bili veľmi dobrý dojem. Páčilo sa im, akú majú ener­giu a ako sa s nimi dobre jedná. Zo mňa taký pocit asi nemali, tak možno boli nako­niec aj radi, že sa ma po vypla­tení všet­kých peňazí zba­via. :)

Do posled­nej minúty som si hovo­ril, že je úplne jedno či pre­dám alebo nie. A tím pádom sa mi darilo tvrdo vyjed­ná­vať. Oni tie trans­ak­cie fun­gujú tak, že pri due dili­gence sa vždy nájde niečo zlého. A potom chce kupu­júci zľavu. Nie­ktorí inves­tori to pri vyjed­ná­vaní úplne zne­uží­vajú. Vedia, že pre­dajca inves­to­val už obrov­ské množ­stvo času a peňazí do toho pre­daja. Má už všet­kého plné zuby. A už aj roz­mýšľa, čo s tými peniazmi bude robiť. Vidí sa na jachte a ako už nemá žiadny stres z pod­ni­ka­nia. V tomto okam­žiku kupu­júci povie, že chce zľavu, pre­tože našiel niečo nega­tívne pri due dili­gence. Presne toto som pri mojej trans­ak­cií zažil. I keď moji kupu­júci sú super féroví, tak sa našli prob­lémy, čo sme mali a ani sme o nich neve­deli. Vypa­dalo to, že sa celá trans­ak­cia roz­padne. Inves­tori pove­dali, že musím výrazne zní­žiť cenu, inak to neprejde. Nako­niec sme sa ale dohodli.

Komu ste Shi­pito pre­dali a za koľko?

Koneč­ným vlast­ní­kom je pri­vate equ­ity firma Tri­tium Par­tners. Jed­nal som v minu­losti s mno­hými inves­tormi a toto sú asi prví, z kto­rých som mal výborný dojem. Keby som mal dať refe­ren­ciu tak na 100% dopo­ru­ču­jem. Tri­tium Par­tners minulý rok inves­to­vali do podob­nej firmy ako Shi­pito a zís­kali v nej väč­ši­nový podiel. Táto firma sa teraz pre­me­no­vala na Glo­bal Access a je exper­tom na posie­la­nie zásie­lok do celého sveta pre B2B. Shi­pito je expert na B2C, takže bolo pri­kú­pené, aby sa dosiali ďal­šie syner­gie. Tento busi­ness je zalo­žený na objeme. Čím väčší objem zásie­lok dosta­nete, tým viac môžete všetko zefek­tív­niť alebo dosiah­nuť väč­ších zliav u pre­prav­ných spo­loč­ností.

Za koľko presne som pre­dal zve­rej­ňo­vať nemô­žem. Čo sa týka ceny, moje oča­ká­va­nia sa dote­raz nikdy nestretli s rea­li­tou. Štan­dard­nou pre­daj­nou cenou firmy v kate­gó­rií logis­tika a pre­prava je zhruba 5 – 8 náso­bok zisku. Mne sa tieto násobky nikdy nepá­čili. I keď som pred­tým vyjed­ná­val, tak som chcel väčší náso­bok a bolo mi vždy pove­dané, že to je nere­álne. Nikdy som sa neta­jil, aký ten náso­bok chcem. Kto so mnou o tomto v minu­losti jed­nal, ten si to môže domys­lieť. Len môžem pove­dať, že sa mi to tento krát poda­rilo dosiah­nuť a dostal som to, čo som chcel.

Aký bol hlavný dôvod pre­daja?

Ten hlavný dôvod bola naskyt­nutá prí­le­ži­tosť. Ako som hovo­ril, pre­dať firmu by chcel možno každý, ak by sa našiel ide­álny kupec. Ja som to cítil úplne rov­nako. Ale veľmi som neve­ril, že sa to stane. Neve­ril som, že mi nie­kto dá tie peniaze čo chcem bez ear­noutu. A on sa taký kupec našiel. Videl som v tom prí­le­ži­tosť, ktorú som chcel využiť. Dnes už roz­umiem trošku lep­šie prečo chceli Shi­pito tak veľmi kúpiť. Tie moti­vá­cie kupu­jú­ceho sú oveľa dôle­ži­tej­šie ako moti­vá­cie pre­dá­va­jú­ceho. Keď je naozaj správne nača­so­va­nie a ten kupu­júci ma moti­vá­ciu trans­ak­ciu zre­a­li­zo­vať, tak to výjde. Pomohla aj situ­ácia trhu. Akci­ový trh posled­ných rokov stále stúpa. V USA je veľa opti­mizmu. Firmy robia rekordný počet IPOs a pre­bieha množ­stvo akvi­zí­cií firiem. Toto všetko pris­pelo k tomu, že teraz bola dobrá doba na pre­daj.

Čo budete robiť ďalej?

Stále mi zostáva firma Incparadise.com, ktorú vlast­ním v Nevade a od roku 2002 pod­niká v oblasti zakla­da­nia firiem v USA. Je to troška zaned­baná firma, pre­tože posled­ných 7 rokov som sa naplno veno­val Shi­pitu. Ale Inc­Pa­ra­dise stále pekne fun­guje, zarába peniaze a je to taká cash flow stá­lica. Skú­sim ju trošku znova oprá­šiť. Ale úprimne nemám žiadnu túžbu vrhať sa do neja­kého nového pro­jektu. Pod­ni­ka­nie bolo pre mna pros­tried­kom k zís­ka­niu peňazí, ktoré potre­bu­jem, aby som mohol žiť podľa svo­jich pred­stáv. Mám pocit, že peňazí mám dosť. Tiež mám rôzne koníčky, kto­rým sa chcem veno­vať. Keby ma nejaký pro­jekt veľmi nad­chol, tak sa do neho asi pus­tím. Kon­krétne plány nemám.

Pre­dali ste aj sklady?

Nie, inves­tori (VC, pri­vate equ­ity) inves­to­va­nie do skla­dov moc nemajú radi. Takže sklady mi zostali a tie teraz pre­na­jí­mam Shi­pitu.

PS: Tak už teraz všetci asi všetko vedia. Nie je potreba ďalej már­niť čas doha­do­va­ním a špe­ku­lá­ciami. Všetci sa môžu vrhnúť späť do budo­va­nia svo­jich vlast­ných pro­jek­tov.

zdroj: podnikamvusa.com

Pridať komentár (0)