Jozef Marko — mladý Slo­vák, kto­rého chcú v Google aj vo Face­bo­oku

Martin Faith / 28. marec 2016 / Business

Jed­ným z dôka­zov pri­ro­dze­ného talentu slo­ven­ských hláv je aj početná komu­nita našin­cov v Sili­con Val­ley. Dnes ti pri­ná­šame exklu­zívny roz­ho­vor s jed­ným z nich, Joze­fom Mar­kom, štu­den­tom infor­ma­tic­kej fakulty MU Brno. Jozef pôso­bil ako stá­žista v glo­bál­nej cen­trále Face­bo­oku, ktorá leží v Cali­forn­skom Menlo Parku. 

Jozef, v pomerne mla­dom veku si už toho sti­hol veľmi veľa. Stáž v Googli a vo Face­bo­oku, okrem toho si stál aj pri vývoji nie­koľ­kých apli­ká­cií. Kde začala tvoja cesta nahor? Alebo ešte lep­šie, čo by si nám sám o sebe na úvod pove­dal?

Už dlhú dobu sa zau­jí­mam o infor­ma­tiku. Na stred­nej škole som sa aktívne zúčast­nil nie­koľ­kých IT súťaží a poda­rilo sa mi pre­bo­jo­vať na celo­sve­tové kolo infor­ma­tic­kej olym­piády, kde som pre Slo­ven­sko zís­kal strie­bornú medailu. Bol to roč­ník 2013, ktorý sa konal v Aus­trá­lii. Od tohto momentu som sa dostal do istého pove­do­mia a začali ma oslo­vo­vať zau­jí­mavé spo­loč­nosti. Popri tom som sa veno­val vývoju her­nej apli­ká­cie na Android, ktorá má vyše 200ti­síc stia­hnutí.

Z osob­ného hľa­diska by som o sebe pove­dal, že som cha­lan, ktorý sa pre­dov­šet­kým snaží na sebe neus­tále makať. Chcem pra­co­vať na pozi­tív­nych veciach, pre­tože verím, že ak každý z nás spraví niečo pozi­tívne, budeme sa na svete mať všetci o trošku lep­šie.

Takže na stáž vo Face­bo­oku si sa dostal vďaka spo­mí­na­nej olym­piáde?

Face­book pri­šiel až po Googli, kde mi otvo­rila dvere práve spo­mí­naná IT olym­piáda. Po nej mi napí­sali, či by som mal záu­jem uchá­dzať sa o stáž. Po neja­kej dobe som sa roz­ho­dol, že to skú­sim, pre­šiel som všet­kými kolami poho­vo­rov a nastú­pil na Google interns­hip.

Na tejto stáži som spoz­nal cha­lana z Egyptu, ktorý pokra­čo­val na interns­hip do Face­bo­oku. On ma práve inšpi­ro­val, aby som to skú­sil aj ja. Pri­márne som chcel isť do Palan­tiru, čo ale nevyšlo tak som sa nako­niec roz­ho­dol pre Face­book.

Máš už teda slušné skú­se­nosti s poho­vormi v top sve­to­vých fir­mách. S čím si sa na nich stre­tol?

Poho­vory na pozí­cie, o ktoré som sa uchá­dzal, pozos­tá­vali pre­dov­šet­kým z algo­rit­mic­kých otá­zok. To mi cel­kom vyho­vo­valo, keďže som s týmto typom úloh mal veľa skú­se­ností z olym­piád. Hod­no­tila sa pre­dov­šet­kým čis­tota kódu, spô­sob ana­lýzy daného prob­lému, ale aj komu­ni­ká­cia.

Vo Face­bo­oku trval poho­vor zhruba 45 minút. Na začiatku sa mi zamest­na­nec, ktorý mal inter­view na sta­rosti pred­sta­vil, následne sme sa vrhli na prí­klady. Ako si ale spo­mí­nam, algo­rit­mické otázky mi nero­bili prob­lém. Je to celé o schop­nosti efek­tívne spra­co­vať infor­má­cie. Aj napriek tomu, že sú tieto poho­vory rela­tívne krátke, dá sa vďaka nim podľa mňa spo­ľah­livo zis­tiť, aký je člo­vek prog­ra­má­tor. Potom nasle­do­valo druhé kolo, ktoré bolo vedené inými ľuďmi, ale obsa­hovo sa nieslo v podob­nom duchu. 

V Palan­tire bol výbe­rový pro­ces zlo­ži­tejší. Jedná sa o men­šiu firmu, má “iba” okolo 1000 zamest­nan­cov. Tí sú ale top vo svo­jom obore. Polo­vica ich záka­ziek je od Ame­ric­kej vlády na rôzne vojen­ské a pro­ti­te­ro­ris­tické prog­ramy, čo je veľmi zau­jí­mavé. Tu bolo až 5 kôl poho­vo­rov, z toho prvé dve boli online. Tie sa mi poda­rilo zvlád­nuť, na čo ma pozvali do Lon­dýna. Tam som mal ďal­šie tri kolá, po kto­rých sa vo finále roz­hodli pre nie­koho iného.

Ako teda vyzerá život stá­žistu v cen­trále Face­bo­oku? Čo sa dialo prvé dni po tvo­jom prí­chode?

Na stáž som nastú­pil kon­com júna. Prvý deň sme strá­vili úvod­ným zozná­me­ním a nie­koľ­kými pred­náš­kami, kde sa dával veľký dôraz na firemnú misiu. Po nich sme dostali firemný SWAG – tričká, iphony, mac­bo­oky, blu­e­to­oth repro­duk­tory a podobné chu­ťovky. Prvý týž­deň sa stretnú všetci noví face­book stá­žisti z celého sveta na úvod­nom boot campe, ktorý sa koná práve v Menlo Parku. Ten je vlastne taká úvodná lek­cia o tom, ako to vo firme fun­guje pra­covne. Pred­sta­vili nám tu archi­tek­túru, pou­ží­vajú vlastné nástroje a vlastné upg­rady prog­ra­mo­va­cích jazy­kov, s kto­rými sme sa museli spria­te­liť. Celý camp sa nesie vo veľmi pria­teľ­skom duchu, rýchlo som tu spoz­nal veľa zau­jí­ma­vých ľudí.

Samotná nová budova cen­trály je jeden obrov­ský open space, keďže Mark je milov­ní­kom tohto štýlu. Je to ako keby ste prišli do kla­sic­kého cowor­kingu, len je to tak 100x väč­šie.

image_1438572064

Šéfa Marka si stre­tol? :)

Áno, tiež pra­cuje s nami v open space. Raz som išiel po kan­ce­lá­rií a videl som ho ako sa opiera o stôl a niečo píše na mobile. Mal som okam­žite ten „OMG to je on“ pocit, bolo to super.

Okrem samot­nej práce, kvôli kto­rej si tam pri­šiel, akú pod­poru a mož­nosti ti ako stá­žis­tovi Face­book ponú­kal?

Naozaj sa o nás výborne sta­rali. Veľmi rád som cho­dil na rôzne dob­ro­voľné pred­nášky. Pred­ná­šali nám ľudia ako naprí­klad spo­lu­za­kla­da­teľ Ins­ta­gramu Mike Krie­ger alebo zakla­da­teľ What­sapp Jan Koum. Z jeho talku ma zau­jal prvotný zámer What­sapp. Apli­ká­cia mala pôvodne slú­žiť len na to, aby si na nej pou­ží­va­te­lia mohli dať sta­tus, ako naprí­klad že sú v práci alebo na dôvo­lenke. Začalo to pou­ží­vať pár tisíc ľudí, no rast sa ale rýchlo zasta­vil. Skú­šali pri­dať nie­koľko vylep­šení, nič ale nepo­má­halo. Až po pri­daní fun­kcie mes­sen­ger začal počet pou­ží­va­te­ľov rýchlo stú­pať.

Face­book sa snaží, aby ich zamest­nanci nemu­seli okrem práce naozaj nič rie­šiť. Veci ako uby­to­va­nie a strava sme mali okam­žite ide­álne vyrie­šené. Tiež je orga­ni­zo­va­ných veľa spo­loč­ných voľ­no­ča­so­vých akti­vít, ako fut­ba­lové alebo ping­pon­gové tur­naje. Tu je vidieť, že roz­umejú dôle­ži­tosti dob­rých medzi­ľud­ských vzťa­hov. Tak­tiež máme pre­pla­tené zdra­votné výdaje, čo zahŕňa obrov­ský okruh vecí, ako naprí­klad jóga alebo všetky možné masáže.

Aká komu­nita sa vo sve­to­vej cen­trále Face­bo­oku a aj cel­kovo v Sili­con Val­ley pohy­buje? Zvykne sa schá­dzať aj slo­ven­ská sku­pina?

Silná je tu pre­dov­šet­kým ázij­ska komu­nita, ktorá zastu­puje pozí­cie od inter­nov až po top miesta. Sú vždy veľmi pria­teľ­skí. A čo sa týka Slo­vá­kov, tak tu máme cel­kom silnú sku­pinu. Čo je prek­va­pu­júce je, že tu nie je až tak veľa Čechov, aj napriek tomu, že sú dva­krát tak veľký národ. Celá “Čes­ko­slo­ven­ská par­tia” v Sili­con Val­ley sa orga­ni­zuje na spo­ločné stret­nu­tia a zvykne to byť tak, že sa nás dá dokopy zhruba 15 Slo­vá­kov a traja Česi.

Slo­ven­ských stá­žis­tov je vo Face­bo­oku cel­kom dosť, minulé leto nás tam bolo 6. Traja štu­dujú v Cam­bridgi a dvaja na Bra­ti­slav­skej Uni­ver­zite Komen­ského.

Slo­vá­kom sa teda v IT sek­tore darí. Čím to podľa teba je?

Mys­lím si, že máme ako národ talent na infor­ma­tické zruč­nosti. Keď sa pozriete na his­to­rický reb­rí­ček umiest­není na infor­ma­tic­kej olym­piáde, sme veľmi vysoko (bez zará­ta­nia medailí za ČSR). V tomto reb­ríčku stoja oveľa väč­šie kra­jiny ako Slo­ven­sko hlboko pod nami.

Je niečo, čo by si rád odká­zal čita­te­ľom?

Určite áno. Posú­vajte sa dopredu a snažte sa na sebe neus­tále makať. Stojí to za to. Pozdra­vu­jem aj redak­ciu star­ti­tup, rád vás čítam a držím vám palce do budúcna. 

S Joze­fom sa môžete spo­jiť a sle­do­vať jeho ďal­šie kroky na Lin­ke­dIne.

Osobne ma veľmi teší, že cha­lan z malého Slo­ven­ska to ešte počas baka­lár­skeho štú­dia na lokál­nej vyso­kej škole dotia­hol do štá­dia, kedy si môže vybe­rať medzi top sve­to­vými zamest­ná­va­teľmi. Je dôka­zom toho, že sve­do­mitá snaha a hlavne veno­va­nie sa tomu, čo člo­veka zau­jíma, pri­náša zaslú­žené ovo­cie. Som si istý, že o Joze­fovi budeme ešte počuť.

Zdroj foto­gra­fií: archív Jozef Marko

Pridať komentár (0)