Juraj Bene­tin – Archi­tekt, ktorý sa kúpe v Dunaji

magazin.novelido.sk / 2. jún 2016 / Rozhovory

Juraj Bene­tin z ate­li­éru Com­pass je jeden z archi­tek­tov črta­jú­cich možnú podobu náb­re­žia, ktoré verej­nosť vníma pod ozna­če­ním Nové Lido. Poroz­prá­vali sme sa s ním o tom, čo je ambí­ciou tohto pro­jektu a aké sú jeho osobné moti­vá­cie pre účasť v ňom.

Prečo ste išli do pro­jektu Nové Lido?

Pred asi tromi rokmi sme boli v ate­li­éri Com­pass vyzvaní, aby sme sa pri­po­jili k archi­tek­to­nic­kému tímu, ktorý už na pro­jekte robil. Keď sme dostali ponuku sa na toto úze­mie pozrieť, pocho­pili sme, že má obrov­ský poten­ciál a môže zme­niť celú Bra­ti­slavu. Hneď sme do toho chceli ísť. Je to obrov­ská česť a krásna výzva.

V tejto súvis­losti je ale dôle­žité pove­dať, že genéza archi­tek­tov, ktorí tento pro­jekt for­mo­vali, je dosť široká. Na začiatku bola dlho­dobá kon­cep­cia mesta, ktorá hovorí, že na tomto mieste sa má roz­ví­jať celo­mest­ské cen­trum. Tú odzr­kad­ľuje aj platný územný plán mesta z roku 2006, ktorý spra­co­vali archi­tekti a urba­nisti z ate­li­éru Mark­rop.

Pred pár rokmi sa začal for­mo­vať tím archi­tek­tov ktorý naštu­do­val a aktu­ali­zo­val základnú urba­nis­tickú kon­cep­ciu Nového Lida a popí­sal prin­cípy, ktoré by bolo potrebné zvý­raz­niť alebo upra­viť v pôvod­nom územ­nom pláne.

S ini­cia­tí­vou začal reno­mo­vaný praž­ský archi­tekt Jakub Cíg­ler. Na doprav­nej kon­cep­cii spo­lu­pra­co­val s talian­skym ate­li­é­rom MIC, ktorý sa zaoberá mest­skou mobi­li­tou. My sme do tímu boli pri­zvaní ako lokálny prvok pre tromi rokmi a oslo­vili sme tiež archi­tekta Igora Marka z lon­dýn­skeho ate­li­éru Marko&Placemakers. Odborný pohľad na územno-plá­no­va­cie aspekty potom do tímu pri­nie­sol archi­tekt Ivan Masár z ate­li­éru BMA.

Takže je to otvo­rený tím, kde stále pri­bú­dajú nové mená. Ponú­kame víziu, ako by toto úze­mie mohlo fun­go­vať.

Vizu­ali­zá­cia Slneč­nice – Južné mesto, ©com­pas­sa­te­lier

Keď sa zíde via­cero archi­tek­tov a urba­nis­tov, pri­nesú si rôzne vízie. Je ťažké nájsť potom jedno spo­ločné rie­še­nie?

Mys­lím si, že v detai­loch sa vždy dá nájsť veľa roz­po­rov, ale v základ­ných prin­cí­poch všetci hovo­rili to isté. Že toto je jediné miesto, kde sa môže Bra­ti­slava spo­jiť na rieke. Dnes je dôle­žité, aby sme si zvo­lili správne základné prin­cípy roz­voja tohto úze­mia. Bude sa roz­ví­jať desiatky rokov a pre­žijú len silné a správne prin­cípy, všetko ostatné sa pomení. A na týchto prin­cí­poch sa celý široký autor­ský kolek­tív zhod­núť vie.

Čo na tomto území pri­ťa­huje vás?

Nové Lido je celo­mest­ská, dokonca v urči­tom pohľade celo­štátna téma. Práve tento spo­lo­čen­ský roz­mer a význam ma fas­ci­nuje. Archi­tek­túra ma nebaví ako intro­vertná dis­cip­lína odre­zaná od spo­loč­nosti, poli­tiky a eko­no­miky. Práve pri tomto pro­jekte sa všetky spo­mí­nané veci spá­jajú.

Vila­domy Slneč­nice – Južné mesto, ©com­pas­sa­te­lier

Máte už s podob­nými pro­jek­tami skú­se­nosti?

Náš ate­liér sa venuje úze­miu Južné mesto, ktoré dnes ľudia poznajú ako Slneč­nice. Ide o obrov­ské úze­mie s veľ­kým poten­ciá­lom, pova­žo­vané za úspešný prí­klad roz­voja mest­skej štvrte. V roku 2030 by malo mať pri­bližne 11 000 oby­va­te­ľov. Bola to pre nás obrov­ská škola. Dostali sme veľkú dôveru, uro­bili sme chyby, ale veľa vecí sa nám poda­rilo. Nové Lido sa však nedá porov­nať so žiad­nym iným úze­mím v Bra­ti­slave a možno ani v Európe. Jeho poten­ciál vzbu­dzuje pokoru.

Akým spô­so­bom môže urba­nista už pri návrhu zabrá­niť tomu, aby si úze­mie nezab­rali pre seba len isté komu­nity, ale slú­žilo naozaj pre široké spek­trum oby­va­te­ľov a náv­štev­ní­kov mesta?

V prvom rade to nie je len otázka toho, čo dnes navrh­neme. Môžeme síce pove­dať, že to bude vyba­lan­so­vané úze­mie, kde budú mať svoje miesto mladí aj starí, hips­teri aj kra­va­ťáci a všetko bude v krás­nej rov­no­váhe. To je náš cieľ. Ale zabez­pe­čiť to dlho­dobo musia všetci. Mesto cez roz­umnú regu­lá­ciu, inves­tor s udr­ža­teľ­ným plá­nom a verej­nosť cez dopyt a kon­trolu. Každý z nich má dosť nástro­jov, stačí ich využiť.

Čo je roz­umná mest­ská regu­lá­cia?

Každé mesto potre­buje niečo iné. Bra­ti­slava je libe­rálne mesto. Je možno ťažké si to pri­znať, ale sme indi­vi­du­alisti. Stačí sa pozrieť aké ploty alebo autá máme radi. Mys­lím, že Bra­ti­slave by pomohla prí­sna regu­lá­cia základ­ných urba­nis­tic­kých hod­nôt a voľ­nej­šia regu­lá­cia archi­tek­to­nic­kej tvorby. Dnes je to tro­cha naopak. Regu­lu­jeme detaily ale nevieme vždy pome­no­vať a ustrá­žiť to pod­statné. Mesto musí dýchať, mať mož­nosť orga­nic­kého rastu, ale nie na úkor svo­jich základ­ných hod­nôt. Ak mesto nepozná svoje základné hod­noty, vzniká chaos.

Naprí­klad Vie­deň je veľmi prí­sne mesto. Tam sú naprí­klad v cen­tre mesta zaká­zané veľ­ko­ka­pa­citné nákupné cen­trá, pre­tože by vplý­vali na živosť sta­rých cen­tier. Je to veľmi prí­sna regu­lá­cia, ktorá by podľa mňa u nás nebola akcep­to­vaná ani verej­nos­ťou. Vie­deň tiež sce­ľuje a kupuje pozemky a deve­lo­puje na nich verejné fun­kcie alebo sociálne byty. Snaží sa tým vytvá­rať žia­ducu sociálnu a funkčnú štruk­túru.

To je na Slo­ven­sku po roku 1989 zatiaľ abso­lútne bez­pre­ce­dentné, aby štát fun­go­val ako úspešný deve­lo­per býva­nia či iných fun­kcií. Je nere­álne tvr­diť, že Bra­ti­slava by mala byť ako Vie­deň. Rôzni ľudia tvo­ria rôzne mestá. Na začia­tok by sta­čilo dohod­núť sa, čo je pre toto mesto dôle­žité, pome­no­vať hod­noty a tie si strá­žiť.

Štú­dia poly­funkč­ného mest­ského domu Trian­gel, ©com­pas­sa­te­lier

O náb­reží nazva­nom Nové Lido sa neus­tále vraví, že môže dať Bra­ti­slave niečo, čo jej chýba. V čom je jeho naj­väčší poten­ciál?

Môže byť práve tým mies­tom kde sa vizu­álne a men­tálne spojí Bra­ti­slava. Naj­lep­šie by bolo, keby každý, koho táto téma zau­jíma, sa išiel posta­viť oproti Šte­fá­ni­kovi na druhú stranu Dunaja, do inun­dač­ného lesíka. Tam sa pozrel na Euro­veu a potom si uve­domí, ako je to blízko. Uvidí ľudí dve­sto met­rov na dru­hej strane, ako sedia na scho­doch pri Euro­vei. Uvidí nad nimi Šte­fá­nika, ako smutne pozerá na druhú stranu, ako keby tam niečo čakal.

Podľa mňa je toto ten bod, od kto­rého sa odvíja kon­cep­cia roz­voja. Tam treba pre­kro­čiť Dunaj, načiah­nuť ruky a spo­jiť mesto s Petr­žal­kou. Mys­lím si, že vzťah Bra­ti­slavy k Petr­žalke nie je taký, aký by mohol byť. Ako nám pri­po­me­nul Pra­žák – archi­tekt Cíg­ler, ani ju nevo­láme Bra­ti­slava, ale Petr­žalka. Akoby iné mesto. Je to niečo, čo nevi­díme, vidíme ju iba z kopca a neradi. A toto miesto v zele­nom páse je kľú­čový bod, kde sa dá hovo­riť o pre­po­jení.

Zoberte si Euro­veu, ako tran­for­mo­vala vzťah Bra­ti­slav­ča­nov k Dunaju. Bra­ti­slav­ča­nia si až vtedy uve­do­mili, že majú rieku. A to ide o päť­sto met­rov dlhý a šty­rid­sať met­rov široký pás na náb­reží. Pri Novom Lide máme k dis­po­zí­cii 1,5 kilo­metra náb­re­žia, ktoré sa dá roz­ví­jať do hĺbky až po Chor­vát­ske rameno. Je to obrov­ská prí­le­ži­tosť.

Nové Lido by malo nad­via­zať skôr na urba­ni­zo­vaný cha­rak­ter podľa vzoru Euro­vei, alebo na prí­rodno-špor­tový cha­rak­ter?

Toto úze­mie bude úplne špe­ci­fické, je ťažké ho k nie­čomu pri­rov­ná­vať. Na náb­reží bude špor­tovo-rekre­ačná zóna – náb­režný park. Medzi hrá­dzou a diaľ­ni­cou určite bude urba­ni­zo­vané mest­ské pro­stre­die. Ak sa podarí spo­jiť mesto s Lidom a Lido s Petr­žal­kou, vznikne uni­kátna ener­gia, ktorú v Bra­ti­slave ešte nepo­známe. Život na oboch bre­hoch.

Vráti sa na náb­re­žie aj staré Lido?

Bolo by skvelé, ak by tu vznikli pláže a poby­tové brehy tak, aby sa naozaj dali omo­čiť nohy v Dunaji. Nám ale nejde len o for­málny návrat k tomu, čo tam bolo. Ja sa síce v Dunaji sem tam okú­pem, ale neviem, či by väč­šia časť Bra­ti­slav­ča­nov bola ochotná do tej vody vliezť.

Sna­žíme sa nad­via­zať na spo­lo­čen­skú kva­litu toho miesta. Lido bol pries­tor, s kto­rým sa vedel iden­ti­fi­ko­vať Bra­ti­slav­čan, či už bol z Ruži­nova, Kra­má­rov, Sta­rého mesta alebo Petr­žalky. Keď išiel na Lido, mal pocit, že je Bra­ti­slav­ča­nom. A takýchto miest v Bra­ti­slave nie je. Máme korzo, kde sa radi otŕčame, alebo hrad, čo je miesto pre spo­lo­čen­sko-poli­tické pre­ká­račky. Nemáme dosť pries­to­rov pre celo­mest­skú iden­ti­fi­ká­ciu. Na to je pries­tor náb­rež­ného parku ide­álny.

Verím, že pod vede­ním mesta a za účasti všet­kých akté­rov tu môže vznik­núť niečo výni­močné.

Viac o pro­jekte sa dozvieš na Novelido.sk.

zdroj: magazin.novelido.sk, zdroj foto­gra­fií: ©com­pas­sa­te­lier, titulná foto: Juraj Bene­tin a Matej Gré­bert

Pridať komentár (0)