Juraj Hav­lík: Prečo je amfi­te­áter lepší ako kino

Lenka Haringová / 19. september 2016 / Rozhovory

Počas leta sa ti ponúka nespo­četné kvan­tum mož­ností na sprí­jem­ne­nie času. Jed­nou z
nich je práve amfi­te­áter a jeho skvelá atmo­sféra. Aj keď sa už leto skon­čilo, občasný come­back let­ných dní sa dá na ňom stále vychut­nať.

Večer strá­vený pod noč­nou oblo­hou, s piv­kom v ruke je určite naj­väč­ším plu­som, ktoré amfi­te­áter ponúka. Naroz­diel od kina ho musíš tro­chu pohľa­dať, mestá ako Nitra, Košice, Senec, Nové Zámky, Bra­ti­slava a mnoho ďal­ších ním dis­po­nujú.

35-51c36ef963166fe938e2ba26dbf5cb89

Foto:marmelada.sk

Naj­nov­šie sa obno­vil amfík v Ban­skej Bys­trici, a to pre­dov­šet­kým vďaka občian­skemu zdru­že­niu Za! amfi­te­áter a firme KOLO­TOČE s.r.o. Nekú­piš tu nachos so syro­vou omáč­kou, ale atmo­sféra tu stojí za tú obetu! A nemu­síš sa zner­vóz­ňo­vať kaž­dým zašu­ťa­ním pop­cornu, pre­tože sa to v tom veľ­kom otvo­re­nom pries­tore stratí. Po mojej posled­nej náv­števe som bola jed­nou z 1700 náv­štev­ní­kov a už pri úvode filmu mi napadlo, že túto myš­lienku treba pod­po­riť a niečo k tomu napí­sať. A to rovno s názo­rom jeho vzkrie­si­te­ľov. A nie­len ten bys­trický, ale všetky ostatné na Slo­ven­sku stoja za pozor­nosť!

Tak ako to s tými amfíkmi je? Za občian­ske zdru­že­nie Za! amfi­te­áter to vysvetlí Juraj Hav­lík.

Tak na začia­tok, prečo je PODĽA TEBA amfi­te­áter super?

Ja osobne som si našiel vzťah k amfi­te­át­rom práve cez ten bys­trický. Mám rád pohľad na hory, na bys­trickú pano­rámu, mám rád miesta s dušou, ktoré dýchajú zašlým živo­tom, mám rád ume­nie, hudbu, filmy, rád trá­vim letné večery pod holým nebom s blíz­kymi. Toto všetko ponúka ban­sko­bys­trický amfi­te­áter Paľa Bie­lika, a mys­lím že toto ponúka aj väč­šina amfi­te­át­rov na Slo­ven­sku i po svete.

Určite pojmú väč­šiu kapa­citu ľudí, koľko je to väč­ši­nou? A čo ten ban­sko­bys­trický? 

Nie som žia­den expert na amfi­te­átre, ale viem, že ten bys­trický je jeden z naj­väč­ších na Slo­ven­sku. V súčas­nosti by sa tam sedia­cich aj sto­ja­cich ľudí malo vojsť aj 10 000, sadne si taká men­šia polo­vica. Tra­duje sa, že keď ešte Bys­tri­cou nepre­chá­dzal severný obchvat, ktorý neskôr z amfi­te­átra “ukro­jil”, tak ľudia sedá­vali aj hore na Gra­niari a rekord trhla vraj až 20 000 náv­štev­nosť na film Čeluste, tuším v 70. rokoch.

d600_20150904_3384

Juraj Hav­lík (vľavo)

Aké sú zau­jí­ma­vosti, ktoré bežný člo­vek o amfi­te­átri netuší? 

Napr. ten bys­trický vzni­kol začiat­kom 50. rokov minu­lého sto­ro­čia, odkedy pre­šiel via­ce­rými rekon­štruk­ciami, čoho súčas­ťou bolo aj zväč­šo­va­nie plátna či skva­lit­ňo­va­nie zvuku. Dnes má plátno 32 x 15m, ktoré je vzdia­lené od pre­mie­ta­cej kabíny cez 60m. Patrí tak k trom naj­väč­ším amfi­te­át­rom v býva­lom Čes­ko­slo­ven­sku, spolu s košic­kým. Vzácne sú aj pôvodné pre­mie­tačky s rokom výroby 1969 a cenou za design z Mon­tre­alu ’67. Po ich ďal­šej rekon­štruk­cii pre­mie­tačmi Iva­nom Ško­lu­dom a Mišom Jasom dokážu už dnes hrať aj 35mm aj 70mm pano­ra­ma­tické filmy. Vďaka tomu sme toto leto mohli ponúk­nuť divá­kom a diváč­kam nultý roč­ník [ppf] – Pre­hliadky pano­ra­ma­tic­kých fil­mov, na kto­rej bolo možné vidieť pod holým nebom filmy Inters­tel­lar a Osem hroz­ných v pano­ram­tic­kom for­máte, ako nikde inde v Európe. Váha filmu zrejme závisí od jeho dĺžky i for­mátu, ale minule som poštou posie­lal viac ako 25kg.

Ktoré sú tie naj na Slo­ven­sku, aké si nav­ští­vil? 

Už asi nemu­sím spo­mí­nať, že k bys­tric­kému mám výni­močný vzťah. Samoz­rejme mám rád čaro malého štiav­nic­kého amfi­te­átra, ale nadchla ma aj dis­po­zí­cia toho mar­tin­ského. Úžasnú polohu má aj schát­raný amfi­te­áter pod hra­dom Devín nad Duna­jom, ktorý má pódium na stre­che budovy, ktorá je zapus­tená do str­mého svahu. Veľká škoda je aj zapá­le­ného amfi­te­átra v Bra­ti­slave na Búd­ko­vej s výhľa­dom na Kam­zík a škoda je aj mnoho ďal­ších zaned­ba­ných amfi­te­át­rov po celom Slo­ven­sku, ktoré člo­vek nájde aj naprí­klad v takom Tisovci. O to väč­šiu radosť mám vždy keď zapo­ču­jem, že ďal­šie amfi­te­átre pre­chá­dzajú rekon­štruk­ciou, ako napr. momen­tálne v Tlma­čoch, kde majú tie isté úžasné pre­mie­ta­cie stroje ako u nás v Bys­trici.

oz-za-amfiteter-1-638

Kedy a prečo ťa napadlo obno­viť amfi­te­áter v Ban­skej Bys­trici?

Myš­lienka sa zro­dila v roku 2010, kedy sme v rámci Nefor­mál­nej sku­piny ľudí spája(ť_je )ume­nie orga­ni­zo­vali druhý roč­ník fes­ti­valu ume­nia cemen­tártňa v býva­lej náklad­nej sta­nici cemen­tárne. Kon­cept _ártní bol o oži­vo­vaní zaned­ba­ných pries­to­rov ume­ním, a tak mi napadlo zre­a­li­zo­vať aj “amfi­te­ártňu”. Následná pre­chádzka na zaras­tený amfi­te­áter bola mojou prvou náv­šte­vou bys­tric­kého amfi­te­átra. Nešlo mi vtedy do hlavy, ako je možné, že takýto úžasný pries­tor zarastá. Ale som pre­sved­čený o tom, že obno­viť amfi­te­áter nena­padlo iba mňa.

Určite to stálo veľa námahy a času, bola to ťažká cesta, ale výsle­dok je bada­teľný…

Áno, veľa námahy i času to stálo, ešte to aj bude stáť a cesta sa kľu­katí naďa­lej. Ale dáva nám to aj veľa skú­se­ností, zábavy, nové pria­teľ­stvá i pocit zmys­lu­pl­nosti. A o to viac sa teším, keď zapo­ču­jem: “…moja kama­rátka bola na Uči­teľke a vra­vela, že to bola pecka!”.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Čle­no­via OZ Za!amfiteáter

Kvan­ti­ta­tív­nym zna­kom kva­lity je náv­štev­nosť, trhli sa už nejaké rekordy od samot­ného počiatku amfi­te­átra?

Mys­lím, že spo­mí­na­ných 20 000 náv­štev­ní­kov a náv­štev­ní­čok už “netrh­neme”. Ale od zno­vu­ot­vo­re­nia amfi­te­átra je úžas­ných napr. cca 9000 ľudí na kon­certe Night­wish. Rekord nášho O.Z. Za! amfi­te­áter je cca 1700 náv­štev­ní­kov a náv­štev­ní­čok na pre­mie­taní filmu Uči­teľka začiat­kom augusta, čo v súčas­nosti v slo­ven­skom i medzi­ná­rod­nom porov­naní, si mys­lím, je veľmi pekná náv­štev­nosť na jedno pre­mie­ta­nie.

Dá sa vlastne amfi­te­áter využí­vať aj v zime? Alebo to je sezónna zále­ži­tosť?

Po pre­mie­taní Pelí­šok a S tebou ma baví svet chceme aj tento rok po tre­tí­krát pokra­čo­vať pred­via­noč­ným pre­mie­ta­ním. Už dva­krát nám prišlo cca 500 ľudí, ktorí si, zaba­lení v dekách s pun­čom a kapust­ni­cou, vychut­nali na amfi­te­átri celo­ve­černý film v dru­hej polo­vici decem­bra. Takže áno, podľa mňa sa amfi­te­áter dá využí­vať aj v zime. A viem si pred­sta­viť aj klzisko pod plát­nom alebo sán­ko­vačku v ulič­kách sede­nia. Určite má zima svoje obme­dze­nia, ale aj tie, podľa mňa, je často možné vní­mať ako poten­ciál.

asdfghjk

Na záver, ako namo­ti­vu­ješ čita­te­ľov Star­tI­tUp, aby najb­liž­šie upred­nost­nili amfi­te­áter pred kinom? 

Ja si ani nemys­lím, že amfi­te­áter je lepší ako kino. Amfi­te­áter je amfi­te­áter a kino je kino. Každé má svoje čaro a osobne veľmi rád cho­dím aj do kamen­ných kín. Nie­ktoré tituly si osobne oveľa viac vychut­nám v atmo­sfére ticha a tmy. Napriek tomu atmo­sféra amfi­te­át­rov je zase čosi, čo si, podľa mňa, zami­luje tak­mer každý, a čo sa nedá nikomu vysvet­liť, kým si to sám neza­žije. Kým v kine, aspoň ja osobne, mám fil­mové zážitky viac indi­vi­du­álne, hoci môžete sedieť via­cerí známi vedľa seba, na amfi­te­átri sú tieto zážitky viac zdie­ľané. Čakáte v rade na bufet, idete sa nie­kam prejsť. Navyše na roz­diel od inte­ri­é­ro­vej tmy, noc má svoje svetlo. Vy vlastne vidíte spo­lu­se­dia­cich a spo­lu­se­diace, vidíte dav, ktorý s Vami pozerá ten istý film. A to dáva akosi väčší pries­tor na zdie­ľaný kolek­tívny záži­tok i kolek­tívne reak­cie. Nikdy neza­bud­nem na masové výbu­chy smie­chu, povzbu­dzo­va­nie alebo pred­ho­vá­ra­nie zná­mych scén na fil­moch ako Pelíšky alebo počas Win­ne­tou­oviek. Treba to proste zažiť!

zdroj foto­gra­fií: archív Juraja Hav­líka

Pridať komentár (0)