Ľuboš Kuboň a appka Take­Me­a­sure, vďaka kto­rej jedi­ným cvak­nu­tím zme­riaš všetko

Tatiana Blazseková / 30. apríl 2016 / Rozhovory

Ľuboš Kuboň je mate­ma­tik. Mate­ma­tiku využíva vo svo­jom den­nom pra­cov­nom živote, pri tvorbe vlast­nej appky a dokonca sa stala hlav­nou témou jeho blogu. Vyskú­šal si štú­dium na MAT­FYZE, King‘ s Col­lege, ale aj na Cam­bridge. Roz­ho­vor s Ľubo­šom o jeho novej appke Take­Me­a­sure, o láske k mate­ma­tike a o vzde­lá­vaní ma pri­nú­til pre­hod­no­tiť môj nevy­da­rený vzťah k tejto vede.

Apli­ká­cia Take­Me­a­sure je fan­tas­tická. Ako to všetko začalo? Odkiaľ pri­šiel tento nápad?

Ďaku­jem, som rád, že sa Ti páči! Tento nápad som dostal, keď som si raz potre­bo­val zme­rať bato­žinu do lie­tadla a nemal som doma žia­den meter. Vtedy mi napadlo, že by bolo fajn mať ho v mobile vždy po ruke.

takemeasure4totototot

Čo všetko možno odme­rať? Ako to vlastne celé fun­guje?

Naj­lep­šie sa to opi­suje na prí­klade. Pred­stav si, že chceš odme­rať stôl. Polo­žíš na neho list papiera A4 a uro­bíš fotku. V appke ozna­číš papier a potvr­díš. Zrazu vieš merať všetko čo leží v rovine papiera, čiže naprí­klad hrany stola, alebo pero ktoré na ňom leží. Takto vieš zme­rať náby­tok, kufre, miest­nosť, vlastne hoci­jaké veľké a malé veci, ktoré sa zmes­tia do fotky. Ako refe­ren­cia sa dá okrem papiera pou­žiť ban­kovka alebo karta peňa­žen­ko­vého for­mátu.

Sranda na tom celom je, že fotka nemusí byť spra­vená kolmo zhora, to by bolo mate­ma­ticky tri­viálne, ale z ľubo­voľ­ného uhla. Algo­rit­mus vo vnútri pre­trans­for­muje fotku do pries­toru, v kto­rom sa akoby poze­ráme kolmo zhora a tam pre­behne mera­nie.

header

Plá­no­vať, dizaj­no­vať, vytvá­rať a obran­do­vať apli­ká­ciu asi nie je zále­ži­tosť nie­koľ­kých dní. Člo­vek sa však stále učí na vlast­ných chy­bách, aj keď je dobré, ak máš nie­koho, kto ťa vie varo­vať a pora­diť. Ktoré kroky by si dnes uro­bil možno inak?

Zis­til som, že je kri­tické vedieť jasne komu­ni­ko­vať uží­va­te­ľovi, čo daná appka vlastne robí. Z toho sa potom odvíja aj vzhľad a mar­ke­ting. Môžete mať v appke najb­ru­tál­nej­šie algá, ale pokiaľ ich uží­va­teľ nevie správne využiť, tak to celé stráca význam. Naprí­klad, v prí­pade Take­Me­a­sure, ľudia sem-tam oča­ká­vajú, že merať sa bude dať doslova čokoľ­vek z fotky, aj mimo roviny refe­renč­ného objektu.

Keď Take­Me­a­sure nie­komu uká­žem a vysvet­lím osobne, tak reak­cia býva: „Toto je super!” Na dru­hej strane v app sto­roch, kde nemáte tú mož­nosť osob­ného kon­taktu, nie­kedy okrem mnoho dob­rých hod­no­tení príde aj hod­no­te­nie typu jed­no­slov­ného vul­ga­rizmu s jed­nou hviez­dič­kou. Toto je výzva, s kto­rou treba nepretr­žite pra­co­vať.

takemeasure3

Máte 12000 stia­hnutí z 11 kra­jín sveta. To sú skvelé výsledky. Ako ste rie­šili finan­co­va­nie? Aký je tvoj názor na cro­wd­fun­ding?

Finan­co­va­nie je orga­nické, z mojich vlast­ných pros­tried­kov. Mate­ma­tiku a ver­ziu na Android som robil ja, ver­ziu na iOS robil môj kama­rát Matt Mars­hall. Orga­nická báza mi v tomto prí­pade vyho­vo­vala, lebo sme obaja záro­veň aj vývo­jári.

Keby sa ale Take­Me­a­sure roz­ho­dol rea­li­zo­vať nie­kto, kto by mal iba nápad a neve­del by si to vyskú­mať a nakó­diť, tak cro­wd­fun­ding by mohol byť zau­jí­mavý. Skôr ale cro­wd­fun­ding zalo­žení na imaní, ako na odme­nách. Keď chcete zís­kať dobré momen­tum stia­hnutí, je žia­duce, aby appka bola zadarmo aspoň na jed­nej plat­forme, čo by bolo potom v kon­tra­dik­cii s odme­nou typu “budete to mať zadarmo”.

V roku 2013 ste spra­vili základný výskum, o rok na to prišla ver­zia pre Android a tento rok zasa pre iOS. Čo plá­nu­jete ďalej? Kam by ste chceli túto appku posu­núť?

Teraz pra­cu­jem na auto­ma­tic­kom roz­poz­ná­vaní papiera na fotke, aby ho uží­va­teľ nemu­sel ozna­čo­vať. Zvýši sa tým sviž­nosť celého end-to-end pro­cesu, ale aj pres­nosť. Skú­mam rôzne spô­soby ako na to, od oby­čaj­ného flood-fill algo­ritmu, cez clus­te­rin­gové algo­ritmy, až po detek­ciu hrán.
takemeasure2totototototototo

Teraz tro­chu o tebe: Odišiel si do Lon­dýna štu­do­vať mate­ma­tiku na King’s Col­lege a neskôr Mas­tra na Cam­bridge. V čom bola táto skú­se­nosť uni­kátna?

Z Lon­dýna by som najmä spo­me­nul celý eko­sys­tém stáží a gra­du­ate prog­ra­mov. Práve tie boli jed­ným z dôvo­dov, vďaka kto­rým som aj medzi baka­lár­skym a magis­ter­ským štú­diom dva roky pra­co­val v Deuts­che Bank. Páči sa mi, že podobný eko­sys­tém sa snaží na Slo­ven­sku spo­jaz­dniť Leaf. V Lon­dýne som mal per­fekt­ného ško­li­teľa na baka­lár­sku prácu, ktorý pra­cuje ako mate­ma­tik v banke na plný úvä­zok, ale aj napriek tomu sme sa stre­tá­vali o 6:30 ráno, ešte pred­tým, ako išiel do roboty. Dodnes sa stre­tá­vame a je mojim men­to­rom.

V Cam­bridge je mnoho veci uni­kát­nych a na dlhé roz­prá­va­nie. Naprí­klad for­málne večere v róbach v his­to­ric­kých jedál­ňach s dlhými stolmi v štýle Harry Potter. Naj­zau­jí­ma­vejší mi pri­šiel sys­tém col­le­gov. Col­lege fun­guje v súčas­nosti ako inter­nát, s boha­tou his­tó­riou, kde člo­vek býva, stra­vuje sa, učí sa a socia­li­zuje sa vo veľmi komor­nom pro­stredí so štu­den­tami zo všet­kých rôz­nych obo­rov, čo roz­ši­ruje obzory a vytvára pocit sku­toč­nej komu­nity. Čo sa týkalo mojich spo­lu­žia­kov, moti­vu­júce bolo, ako to veľkú väč­šinu bavilo a mali zápal pre tú svoju oblasť mate­ma­tiky. Pra­covné tempo štu­den­tov je veľmi vysoké a pra­vi­delné a nepretr­žité počas celého roka. Jed­no­du­cho sa tam maká! Z hľa­diska kari­éry, Cam­bridge na živo­to­pise zabez­pečí to, že sa druhá strana s tebou bude baviť, čiže je to akoby taká vstu­penka na prvé inter­view.
londyn

Aký je roz­diel v štú­diu mate­ma­tiky u nás a v zahra­ničí? Pop­rí­pade, aké kon­krétne kroky by sa mali zaviesť pri výučbe na Slo­ven­sku?

Pred­tým ako som išiel do Anglicka, som ešte jeden semes­ter štu­do­val eko­no­mickú a finančnú mate­ma­tiku na Mat­fyze. Je to jeden výborný prog­ram a aj napo­je­nie na prie­my­sel je dobre etab­lo­vané. Mys­lím si, že ich prí­stu­pom by sa mohli inšpi­ro­vať aj iné mate­ma­tické prog­ramy na Slo­ven­sku. Čo by som tro­chu upra­vil a čo je aj v súlade s roz­prá­va­ním mojich kama­rá­tov, ktorí ho doštu­do­vali, je veľké kvan­tum učiva. Menej je nie­kedy viac. Vo vše­obec­nosti si ešte treba polo­žiť otázku, prečo mor­do­vať štu­den­tov štát­nou skúš­kou. V Bri­tá­nií sa štát­nice nero­bia, výsledná známka je fun­kcia všet­kých výsled­kov dosia­hnu­tých počas štú­dia.

Po absol­vo­vaní Mas­tra, po kaž­do­den­nej práci s čís­lami, čo pre teba zna­mená mate­ma­tika a prečo je uži­točné štu­do­vať ju?

Skôr kaž­do­den­nej práci s pís­me­nami… S mate­ma­ti­kou pra­cu­jem aj v mojej súčas­nej robote, vo výskum­nom tíme na elek­tro­nic­kom obcho­do­vaní v banke, aj v star­tupe, aj na blogu. Všetky tri ma bavia. V tomto prí­pade vidno tú uni­ver­zál­nosť mate­ma­tiky. Záro­veň je to veľmi este­tická dis­cip­lína.

Este­tická?

Jej este­tic­kosť spo­číva v tom, že pri jej hlb­šom pocho­pení člo­vek pre­žíva pocity takej pri­ro­dze­nej krásy.

Tvoja vášeň pre mate­ma­tiku sa uká­zala aj pri tvorbe blogu Mamat. Aká je jeho hlavná úloha?

Blog mamat.sk má dva hlavné ciele. Prvý je vytvo­riť u štu­den­tov stred­ných škôl pozi­tívny vzťah k mate­ma­tike pro­stred­níc­tvom zau­jí­ma­vých člán­kov. Dru­hým je poskyt­núť uči­te­ľom inšpi­rá­ciu na vyučo­va­nie. Stred­no­dobo by som chcel z mamatu vytvo­riť plat­formu, kde by každý uči­teľ, štu­dent alebo kto­koľ­vek, kto má pocit, že vie nejakú tému ino­va­tívne a zau­jí­mavo spra­co­vať, mohol poslať člá­nok. Po odbor­nom peer-review následne pub­li­ko­vať. Docent Kubá­ček na pred­náš­kach prvác­kej ana­lýzy na Mat­fyze hovo­rieva: “Tí, ktorí ste z tých lep­ších gym­ná­zií, už toto budete poznať…” Cie­ľom je, aby tých lep­ších škôl bolo stále viac.

mamattototootott

Typická HR otázka na záver: Kde sa vidíš o 5 rokov?

S bra­tom Kami­lom sme sa začali veno­vať jed­nému veľmi zau­jí­ma­vému nápadu v oblasti vzde­lá­va­nia. Ak by sa nám to poda­rilo zre­a­li­zo­vať a vydalo by to, tak snáď zas v roz­ho­vore tuná!

Pridať komentár (0)