Lucia Štel­le­rová: Kon­ku­ren­cia v IT je na Slo­ven­sku veľmi silná

Tatiana Blazseková / 14. marec 2016 / Zo Slovenska

Hľadá talenty, moti­vo­va­ných a tvrdo pra­cu­jú­cich ľudí, ktorí sa neboja výziev. O tom, čo head­hun­ter robí, kto sú tí naj­lepší kan­di­dáti a čo potre­buje naše škols­tvo, som sa roz­prá­vala s IT Head­hun­ter­kou– Luciou Štel­le­ro­vou.

Aká je úloha IT Head­hun­tera?

V prvom rade je to vyhľa­dá­va­nie správ­nych ľudí na základe požia­davky firmy. Veľa­krát ide o veľmi špe­ci­fické zada­nie, kde sa vyža­duje určité vzde­la­nie, vedo­mosť na prácu s tech­no­ló­giami. Head­hun­tera využí­vajú najmä tí, ktorí už využili vlastné firemné zdroje a kon­takty, no nenašli ide­ál­neho kan­di­dáta. V dneš­nej dobe je IT trh obrov­ský, tech­no­ló­gie rastú a rea­lita trhu je, že ľudí je prosto málo. Tým pádom je dopyt po ľuďoch vysoký, a vzniká tu veľká diera.

IT Head­hun­ter by mal roz­umieť tech­no­ló­giám, ale hlavne by mal počú­vať kli­enta, aby roz­umel jeho požia­dav­kám. Tak­tiež musí mať pre­hľad o tom, ako trh fun­guje, akí ľudia na ňom účin­kujú, ale aj o tom, kde a v akých kra­ji­nách sú aké tech­no­ló­gie. Môže prísť nejaká firma zo zahra­ni­čia, ktorá má pred­stavu, že si otvorí deve­lo­per­sku firmu s tech­no­lo­gic­kou novin­kou a bude chcieť zamest­nať 100 ľudí. Rea­lita príde, keď im povieme, že sto ľudí je nemožné nájsť pre daný región. Head­hun­ter je fle­xi­bilné zamest­na­nie, ktoré si vyža­duje veľkú obrat­nosť.

Bratislava, 25. 2. 2015. Headhunterka Lucia Stellerová. Foto N - Tomáš Benedikovič

foto: Archív L. Štel­le­rová

Aké vzde­la­nie by mal mať Head­hun­ter, kde sa Head­hun­ter­stvu naučí? Musí to byť expert na IT?

V zahra­ničí sú kurzy, dá sa štu­do­vať per­so­nálny manaž­ment s rec­ru­it­men­tom. Neviem, ako to je presne u nás, ale zdá sa mi, že nič také neexis­tuje. Je nutné vyhr­núť si rukávy, hľa­dať a učiť sa mecha­nizmy svoj­po­mocne. IT rec­ru­it­ment je o vzde­lá­vaní sa, vždy pri­chá­dzajú nové tech­no­ló­gie, ktoré musíte ovlá­dať. Nepot­re­bu­jete vedieť pove­dzme prog­ra­mo­vať, musíte však ovlá­dať to, aké jazyky exis­tujú a ako pri­bližne fun­gujú. Pove­dala by som, že by mal mať skôr teore­tický pre­hľad, mal by vedieť roz­lí­šiť jed­not­livé pojmy a roz­umieť im.

Ak chcete robiť IT Head­hun­tera, musíte roz­umieť tomu, čo vaši kli­enti robia.

Ako ľudí vyhľa­dá­vate a ako ich tes­tu­jete?

Exis­tujú rôzne spô­soby. Záleží od toho, či kli­ent má pri­pra­vené základné otázky, či testy. Firmy si to však často­krát rie­šia samy. IT Head­hun­ting sa nedá robiť bež­nou inzer­ciou. Ide o dlho­dobé budo­va­nie si vzťa­hov s kli­entmi a uchá­dzačmi. Po urči­tej dobe vám začnú ľudia dôve­ro­vať. Musíte im doká­zať, že roz­umiete tomu, čo robia, aké je ich zame­ra­nie v IT, kam sa ich kari­éra môže ube­rať. Je to hlavne o komu­ni­ká­cii s ľuďmi, o budo­vaní vzťa­hov a dôvery.

Kodime2

foto: Archív L. Štel­le­rová

Spo­lu­pra­cu­jete aj s vyso­kými ško­lami? Už na nich hľa­dáte vašich kan­di­dá­tov?

Ofi­ciálna spo­lu­práca s vyso­kými ško­lami neexis­tuje. Je veľa pro­jek­tov, ako naprí­klad Night of chan­ges, kde sa štu­denti majú mož­nosť roz­prá­vať so zamest­ná­va­teľmi, zis­tia, čo na trhu chýba, čo je od nich poža­do­vané. Často­krát však berieme aj čerstvých absol­ven­tov, ktorí majú stále chuť učiť sa pra­co­vať s novými tech­no­ló­giami. Ak sú nové firmy a nové tech­no­ló­gie na trhu, ľudia sa im nemali kde priu­čiť, takže firmy musia často­krát inves­to­vať do vzde­lá­va­nia.

Pre­fe­rujú sa štu­denti s VŠ alebo aj tí bez vzde­la­nia, ale zasa so skú­se­nos­ťami?

Záleží od odbore, o kto­rom sa bavíme. Ak sa bavíme naprí­klad o prog­ra­má­to­roch, ide tu o reálny výsle­dok. Môžete mať aký­koľ­vek titul či cer­ti­fi­kát, ale ak vám dajú vyro­biť nejaký pro­dukt a neviete si dať rady s kódom, tak sú vám na nič. Sú však firmy, pre ktoré je vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie sme­ro­dajné a svedčí o nie­čom. V dneš­nej dobe by si mladí prog­ra­má­tori mali uve­do­miť to, že nie je výhoda byť zame­raný len na jeden prog­ra­mo­vací jazyk.

Mali by byť otvo­rení mož­nos­tiam, byť schopní vedieť poží­vať viac prog­ra­mo­va­cích jazy­kov. Čím ste tvár­nejší, tým lep­šie pre vás. Jasné, nedá sa vedieť všetky, ale aspoň 2 – 3 je dobé vedieť. Budete sa v nich vedieť orien­to­vať a necháte si otvo­renú myseľ. Musíte sa vedieť pre­dať, uká­zať ten talent vo vás.

20151027_105505

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­rová

Pre mla­dých ľudí nie je Slo­ven­sko výzvou a odchá­dzajú do zahra­ni­čia. Ako zabrá­niť odchodu ľudí do zahra­ni­čia? Čo by spo­loč­nosti mali ponúk­nuť, aby si mla­dých doká­zali udr­žať?

Ono je to ťažké a dis­ku­ta­bilné. Veľké firmy mla­dým ľuďom tiež nemôžu od začiatku dávať senior ponuky, musíte si prejsť urči­tým vývo­jom. Moja osobná skú­se­nosť je, že treba ísť do zahra­ni­čia, vyskú­šať si prácu, nabrať skú­se­nosti, prísť a využí­vať túto zna­losť na Slo­ven­sku. Zabrá­niť sa tomu asi nedá, je to pri­ro­dzená vec. Firmy by však mali ožiť, zmo­der­ni­zo­vať sa a pri­niesť zau­jí­mavé pod­mienky. Mali byt dať mla­dým ľudom mož­nosť kre­a­tív­neho pre­javu.

Pri­niesť ľuďom uni­kátne mož­nosti je zásadné. Peniaze už nie sú jedi­ným sme­ro­daj­ným fak­to­rom. Dôle­žité je, či má člo­vek mož­nosť kre­a­ti­vity, kari­ér­neho postupu.

Aké sú požia­davky vašich kli­en­tov, ktoré majú naši zamest­nanci prob­lém spl­niť?

Ak ste aj tech­nicky zame­raní a ste exper­tom, často­krát chý­bajú komu­ni­kačné skú­se­nosti či iné soft skills. Toto sa vyža­duje aj od prog­ra­má­to­rov či od tech­nic­kej­ších zame­raní. Mám skú­se­nosť s tým, že prob­lé­mom je buď prí­liš nízke seba­ve­do­mie alebo naopak pri­vy­soké. Treba si uve­do­miť, že zahra­ničné firmy majú radi ľudí, ktorí sa vedia pre­dať, pre­zen­to­vať, majú soft skills, ale nepreš­vihli tú hra­nicu aro­gan­cie. Nie agre­sívne sprá­va­nie vás posu­nie, ukážte skôr pokoru. Anglič­tina už dnes tiež nestačí.

Na Slo­ven­sku sa určite oplatí vedieť nemčinu, je to ďal­šia pri­daná hod­nota. Keby školy zakom­po­no­vali viac kur­zov pre soft skills, pro­jek­tový manaž­ment, na to ako zís­kať kli­en­tov a ako s nimi komu­ni­ko­vať, bolo by to lep­šie pre obe strany.

72073c39-7f8f-4f2a-8896-32494aa86f04-large

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­rová

Blí­žime sa k feno­ménu, kedy si firmy ITč­ká­rov vybe­rajú. Aký je na to váš názor?

Ono to vždy bolo. Stalo sa mi, že sme mali poho­vor s cha­la­nom, ktorý bol tesne pred skon­če­ním vyso­kej školy a kli­en­tovi sme okrem neho posu­nuli ďal­ších dvoch ľudí. Tento cha­lan mal skvelé port­fó­lio, vedel sa pre­dať. Dokonca tak vedel pred­be­hnúť člo­veka, ktorý už pra­co­val dva roky ako vývo­jár. Sám popri škole makal, vzde­lá­val sa.

Chcem tým pove­dať, že vždy vás budú porov­ná­vať, lebo tá kon­ku­ren­cia tu je. Vždy to vyze­ralo veľmi ľahko: ITč­kári sú za vodou. Nie je to také ľahké. Firmy si dávajú pozor na to, koho zoberú. Občas sa tiež stane, že firmy dlho­dobo neve­dia nikoho nájsť.

Signature

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­rová

Ktoré pozí­cie sú teda tie, ktoré je ťažké obsa­diť?

Každá jedna, ktoré má špe­ci­fické zada­nie. Veľmi záleží od firmy, aké tech­no­ló­gie pou­ží­vajú. Sú naprí­klad tech­no­ló­gie, ktoré pou­ží­vajú ame­rické banky ale na Slo­ven­sku ich nemáme, a teda tu nie sú ani ľudia. Ostá­vajú dve rie­še­nia: buď sa pozí­cia neot­vorí alebo sa otvorí s takou náde­jou, že prij­meme juni­ora a vzde­láme si ho sami. Firmy sa bežne obze­rajú aj na zamest­nan­cov zo zahra­ni­čia. My sme sem pri­niesli nie­koľko kva­lit­ných ľudí z Poľ­ska, Rumun­ska či Maďar­ska.

Čo by ste vy, ako IT head­hun­ter zme­nili na škols­tve?

Škols­tvo potre­buje zmenu. Začať by sa malo už od základ­ných škôl, to by bolo ide­álne. Deti by sa mali už na základ­ných ško­lách učiť počí­ta­čo­vej vede či infor­ma­tike. Môže to znieť hrô­zo­strašne, ale nie je to tak. Prog­ra­mo­va­nie naučí člo­veka logic­kému mys­le­niu, ktoré využijú vo všet­kých ostat­ných pred­me­toch. Neho­vo­rím, že každý teraz musí štu­do­vať IT. To vôbec nie. Ide mi len o ďalší pohľad na život.

AjTy vIT kodime

Foto Zdroj: Archív L. Štel­le­rová

Na vyso­kých ško­lách je málo odbo­rov, ktoré sa počí­ta­čo­vou vedou alebo IT ako takou zaobe­rajú. Infor­ma­tika je stra­šia­kom. Máte nie­koľko špe­ci­fic­kých odbo­rov, apli­ko­vanú infor­ma­tiku a iné, ale tam by IT kon­čiť nemalo, pre­tože ten seg­ment je oveľa širší. V zahra­ničí sa vyučuje veľa IT prog­ra­mov na eko­no­mic­kých fakul­tách, pove­dzme také Data science. Toto tu stále chýba. Na Slo­ven­sko by tak prišlo viac kli­en­tov, kto­rým by sme boli schopní ponúk­nuť viac kva­li­fi­ko­va­nej­ších ľudí.

Žien v IT svete je stále málo. Aký máte na to názor?

Je to pravda, žien je v tomto sek­tore stále málo. Trend však stále stúpa, ženy sú dobré IT ana­ly­tičky, sú pre­cízne, pozor­nej­šie, majú zmy­sel pre detail. Spo­lu­pra­cu­jeme so zdru­že­ním Aj ty v IT, kde cho­díme po stred­ných ško­lách a robíme pred­nášky o tom, že IT sek­tor nie je len o prog­ra­mo­vaní. Exis­tuje mnoho atrak­tív­nych, zau­jí­ma­vých a hlavne kre­a­tív­nych odbo­rov. Bola by som rada, keby sa deti mohli zozná­miť s IT už v sko­rom veku a neboli by ovplyv­není pred­sud­kami.

Pridať komentár (0)