Má Step­hen Hawking pravdu ? Môže umelá inte­li­gen­cia viesť ku koncu ľud­stva ?

Peter Lastovecký / 15. december 2014 / Tech a inovácie

Známy teore­tický fyzik Step­hen Hawking vzkrie­sil debaty o tom, či naša túžba po vylep­še­nej ume­lej inte­li­gen­cii pre­ras­tie do mys­lia­cich stro­jov, ktoré by pre­brali vládu nad zemou. Brit­ský vedec tak naz­na­čil v roz­ho­vore pre BBC. 

Hawking trpí Ami­ot­ro­pic­kou Late­rál­nou Skle­ró­zou (amy­ot­rop­hic late­ral scle­ro­sis (ALS)), pri roz­ho­vore padla reč na tech­no­ló­giu, ktorá mu pomáha komu­ni­ko­vať. Fun­guje na prin­cípe mode­lo­va­nia jeho pre­došle pou­ži­tých slov na pre­d­ik­ciu toho, aké slovo povie ďalej, podobne ako pre­d­ik­cia textu pri písaní na smart­fó­noch.

Pro­fe­sor Hawking tiež však spo­me­nul jeho sta­rosť pri vývoji stro­jov, ktoré by nás mohli pred­be­hnúť. „Raz, keď ľud­stvo vymyslí takú umelú inte­li­gen­ciu, ktorá sa dokáže samá roz­ví­jať, už sa to nebude môcť zasta­viť,“ pove­dal pre BBC „Vývoj tejto úpl­nej ume­lej inte­li­gen­cii môže zna­me­nať začia­tok konca ľud­skej rasy.“

Môžu nás mys­liace stroje pre­chyt­ra­čiť ?

Je dobré, že také vážne obavy pri­po­me­nul práve taký uzná­vaný a povo­laný aka­de­mik, ako je pro­fe­sor Hawking. Táto téma sa tiahne už od čias otca infor­ma­tiky, Alana Turinga, ktorý sa v roku 1950 zaobe­ral práve otáz­kou: „Môžu stroje mys­lieť ?“

Táto téma bola od vtedy spra­co­vaná už mno­ho­krát. Za zmienku stoja diela od sve­to­zná­meho sci-fi autora Isa­aca Asi­mova, či vo fil­moch ako sú Colos­sus: The For­bin Project(1970), Westworld(1973), neza­bud­nu­teľný Ter­mi­ná­tor (1983) a jeho pokra­čo­va­nia.

Naj­nov­šie (a prav­de­po­dob­nej­šie) spra­co­va­nie tejto témy bolo vo filme Trans­cen­dence (2014), v kto­rom Johny Depp uplo­adol svoju myseľ do počí­tača, ktorá keď sa raz začala učiť, stala sa neza­sta­vi­teľ­nou.

Stroje už kon­trolu pre­be­rajú

Dnes sme si už zvykli, že čím ďalej tým väč­šiu zod­po­ved­nosť dele­gu­jeme na stroje. Či už oby­čajné kal­ku­lačky, počí­tače alebo zaria­de­nia GPS. Ďalej sú tu zlo­ži­tej­šie sys­témy na kon­trolu vzduš­ného pries­toru, navá­dzané strely, bez­pi­lotné lie­tadla (tzv. drony) alebo v posled­nej dobe Vám mohli zare­zo­no­vať prvé testy áut bez šofé­rov na ces­tách.

Ľudia sa zba­vujú zod­po­ved­ností či už z dôvo­dov úspory času, peňazí alebo pre zvý­še­nie pres­nosti. Prob­lém však nastáva vtedy keby, keď by nehodu spô­so­bilo pove­dzme samo­mys­liace auto. Môže toto auto pre­vziať právnu či poistnú zod­po­ved­nosť ?

Je už len a len na nás, ako sa zacho­váme, keď sa z GOOGLu začne stá­vať SKY-NET.

Pridať komentár (0)