Začal som vstávať o 4:30 ráno ako úspešní a bohatí. Život sa mi totálne zmenil

Má vôbec význam ukrojiť si z vlastného pohodlia a príjemného spánku? Z môjho pohľadu som si uvedomil, že má. Avšak, po menších úpravách.

Pravdepodobne si zvyknutý čítať o úspešných ľuďoch, ktorí od rána makajú. Dajú si studenú sprchu, zacvičia si a spravia x aktivít rozvíjajúcich produktivitu a idú do práce. Ja ich úprimne obdivujem, pretože to mám celkom inak. Pracujem väčšinou z domu, takže si vstávam a chodím spať ako chcem. Niekedy sa z postele vyhodím aj po ôsmej ráno a idem spať o polnoci. Som teda typ bežného smrteľníka, ktorý pohodlný spánok povýšil medzi základné priority. A po týchto dňoch som zistil, že to nie je až také dobré.

Prejdem k pár udalostiam, ktoré som si za túto dobu všimol. Toto je prierez jedného dňa. 

Vstávanie bolo zložité. Keď som sa ako-tak prebral a zvládol vypiť pol litra vody napadlo ma ísť von. Áno, po dlhej dobe som chcel ísť ráno len tak von, lebo som mal viac času. Tak priateľke bežím kúpiť niečo na raňajky. Veselo kráčam do obchodu, už pomaly vyberám a pani predavačka po mne divne pozerá. Pýtam sa či už majú otvorené. S úškrnom odpovedá že nie, až o šiestej. Ospravedlňujem sa a v aute sa smejem, z akej bežnej situácie si môžem spraviť úsmevnú scénku. V tom obchode som bol vždy najskôr po siedmej, hlava mi nebrala, že môžem ísť skôr, aj keď som sa na otváracie hodiny pred vchodom pozeral.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Hovorím si, že dnes toho bude dosť, tak si vyvetrám hlavu v okolitej prírode. Žijem na západnom Slovenku, tak žiadne veľké hory nečakaj. Ja som však zostal sám prekvapený, aká krásna príroda sa nachádza neďaleko môjho bývania. Takto skoro ráno som tam ešte nebol. Beriem teda zrkadlovku a šup na menšiu prechádzku. Bežne ráno bývam dosť nervózny, ale tu si len tak behám po tráve, usmievam sa na stromy a fotím. Sám si hovorím, že toto by som mal praktizovať každé ráno, asi by som mal pohodovejší deň.

Doobeda som stále prekvapivo čulý a cítim sa aj psychicky oddýchnutý. Mal som v hlave plán, ako si rozdelím prácu, začnem s týmto a skončím s týmto. Tak som skontroloval maily a pustil sa do toho. Išlo to celkom fajn, kým som sa nenajedol. Nasledujúcu hodinu som prezíval a čumel len tak „do blba“. Chvíľkový výpadok wifiny mi priniesol krátky oddych. Tak zatvorím na moment oči a zobúdzam sa o dve hodiny.

Večerný plán som si zrušil spánkom, premohol som sa aspoň k domácemu cvičeniu. Začal som si uvedomovať, že skočiť zo vstávania o siedmej na pol piatu je trocha extrém. Zvlášť keď zaspávam po jedenástej v noci.

V noci padám do postele, ako po dvadsaťhodinovej ceste autobusom a pýtam sa sám seba, kde sa stala chyba. Veď ráno mi je fantasticky, stíham veľa vecí a som so sebou spokojný. Zisťujem, že za dobrým pocitom stojí ranná prechádzka v prírode a zmena stereotypného správania.

zdroj: Timestore – minimalistické dámske hodinky Daniel Wellington

Takto som fungoval pár dní. Ukončujem to zamyslením sa: Čo keby som vstával o niečo neskôr a stihnem aj prechádzku a večer budem normálne fungovať?

Čo som sa teda naučil za týchto pár dní?

1. Ranné vstávanie bolo na začiatku super. Prečo? Porušil som stereotyp a začal deň inak. Vďaka tomu som mal zo seba lepší pocit. Prekvap aj ty sám seba a sprav niečo inak. Nemusí to byť len skoré ranné vstávanie.
2. Cítil som sa fyzicky aj psychicky veľmi dobre. Mohlo za to ale vstávanie o 4:30? Pravdepodobne nie, za dobrým pocitom je aj ranná prechádzka v prírode a aktivita, ktorá ventiluje hlavu – v mojom prípade pobehovanie a cvakanie s fotoaparátom.
3. Spánok je dôležitý pre regeneráciu tela aj duše. Ráno sa síce cítiš plný energie, ale ak pracuješ hlavou, večer padáš do postele ako chodiaca fosília. Vstávaj skôr, ale prispôsob tomu aj čas, kedy pôjdeš spať.

Ak dokážeš dlhodobo vstávať o pol piatej ráno, obdivujem ťa. Dávaj si však pozor na vyčerpanie organizmu, pretože spať pár hodín ti vytúženú produktivitu ani šťastie neprinesie. Možno navonok a dočasne. Nezabudni, že zdravie by malo byť na prvom mieste, pretože od neho sa odvíja všetko ostatné.  

Ja som zistil, že mi vstávanie o 4:30 nevyhovuje. Bol som unavený, ale paradoxne šťastnejší. Rozhodol som sa, že budem vstávať o 6:00 a stihnem aj prechádzku, budem so sebou spokojný a v priebehu celého dňa nebudem zívať a chodiť ako zombie.