Majú sa slo­ven­skí štu­denti zo zahra­ni­čia prečo vra­cať domov?

Alexandra Dulaková / 1. jún 2016 / Tools a produktivita

Čoraz viac Slo­vá­kov odchá­dza štu­do­vať do zahra­ni­čia. Koľko z nich sa však vráti? Majú na to vôbec dôvod alebo vytvo­rené pod­mienky?

Dôvody na odchod sú väč­ši­nou jed­no­značné. Vyš­šia kva­lita štú­dia, lep­šie hod­no­tené školy, vyba­ve­nej­šie štu­dijné zaria­de­nia, vyš­šie šance na neskor­šie zamest­na­nie s lep­ším ohod­no­te­ním či osa­mos­tat­ne­nie v cudzom a zau­jí­ma­vom pro­stredí. S návra­tom je to už tro­chu kom­pli­ko­va­nej­šie. Väč­ši­nou nás domov ťahá rodina, pria­te­lia alebo jed­no­du­cho ten pocit domova, ktorý je vonku ťažko nahra­di­teľný. Čo sa však týka pro­fe­si­onál­nej stránky, dôvo­dov na návrat je už pome­nej.

Aj keď máme našu rodnú hrudu radi, nemô­žeme popie­rať, že sa na nej nájde kopa nedos­tat­kov. Keď sa po úspešne dokon­če­nom štú­diu vonku samých seba pýtame, či sa vrá­tiť, alebo či ostať za hra­ni­cami, väč­ši­nou nami lom­cujú dva pro­ti­chodné impulzy: Vrá­tiť sa a pokú­siť sa situ­áciu zlep­šiť, aj za cenu, že pocit zados­ťu­či­ne­nia sa nedo­staví hneď? Alebo ostať tam, kde sme lep­šie zapla­tení, kde veci fun­gujú efek­tív­nej­šie, kde nás každý deň nedep­ri­muje fakt, že je to u nás doma ešte v toľ­kých veciach tak veľmi pozadu…?

7712653944_b873204d75_h

foto: flickr/János Korom Dr.

Prvá mož­nosť síce znie šľa­chetne, no z dob­rého pocitu sa žiť nedá. Aj preto väč­šina ľudí štu­du­jú­cich v zahra­ničí, s kto­rými sme sa v Star­tI­tUp roz­prá­vali, plá­nuje naj­skôr pobud­núť vonku, dosiah­nuť úspech v odvet­viach, ktoré u nás majú v porov­naní len mini­málnu pod­poru a následne, keď už budú mať Slo­ven­sku čo ponúk­nuť, seri­ózne uva­žo­vať nad návra­tom.

Väč­šina z nich záro­veň roz­mýšľa nad pod­po­ro­va­ním rôz­nych slo­ven­ských roz­vo­jo­vých ini­cia­tív, štu­den­tov, výskumu, moder­ného vzde­la­nia, alebo jed­no­du­cho funkč­ného štátu, za ktorý by sme sa nemu­seli han­biť. Ďalej sa často­krát pri­znali, že by pre návrat potre­bo­vali kon­krétnu pra­covnú ponuku, ktorá by stála za to. Či ju však aj dostanú, je otázne. Nie vždy je ich exper­tíza záru­kou domá­ceho oce­ne­nia.

image

foto: ctv news

Naj­viac z našich „detí” dnes odchá­dza za štú­diom do sused­ného Česka, čoraz viac ich však štu­duje aj v Anglicku. Česko sa neskôr mno­ho­krát vďaka blíz­kosti a mini­mál­nej jazy­ko­vej bari­ére stáva ich domo­vom, zatiaľ čo absol­venti vzdia­le­nej­ších vyso­kých škôl sa s pre­stíž­nym dip­lo­mom vo vrecku o prácu uchá­dzajú tam, kde ju vedia pat­rične ohod­no­tiť.

Na Slo­ven­sku sú nástupné platy nie­lenže nízke, no mno­ho­krát sa zahra­niční absol­venti stre­tá­vajú s mini­mom pocho­pe­nia svo­jich poten­ciál­nych zamest­ná­va­te­ľov. To, že absol­vent práve strá­vil roky na pre­stíž­nej výške so skve­lým ohod­no­te­ním a musel si svoj titul poc­tivo oddrieť, im nie je o nič viac platné, ako skú­se­nosti nie­koho, kto štú­dium otáz­nej kva­lity absol­vo­val len s vidi­nou titulu na jeho konci.

Tým samoz­rejme nech­ceme tvr­diť, že na Slo­ven­sku nie sú sna­živí a ambi­ci­ózni štu­denti a že všetky naše uni­ver­zity sú otáz­nej kva­lity, no je veľký roz­diel medzi prie­mer­nou sna­hou nie­koho, kto sa už od gym­ná­zia uchá­dza o miesto na dob­rej zahra­nič­nej uni­ver­zite a štú­dium absol­vo­val so všet­kými výzvami, ktoré k nemu pat­ria, a prie­mer­nou sna­hou slo­ven­ského štu­denta, kto­rého naj­väč­šou vyna­lo­že­nou náma­hou pre štú­dium bolo pra­vi­delné dochá­dza­nie z rod­ného mesta na miesto štú­dia a vyba­ve­nie lís­tka zadarmo.

14916558069_d0799651f2_k
foto: Flickr/smu­con­law

Treba uznať, že zahra­niční štu­denti pre svoj titul vyna­kla­dajú nad­prie­mernú snahu a ak sa po tom všet­kom roz­hodnú vrá­tiť domov, treba ich za tento krok pat­rične oce­niť. Okrem jazy­ko­vej bari­éry si musia často­krát vyba­vo­vať šti­pen­diá, pôžičky, prácu, zdo­ko­na­ľo­vať zahra­ničný jazyk či jed­no­du­cho inves­to­vať do života a štú­dia v zahra­ničí viac než ich spo­lu­žiaci z domova vo viere, že sa im to jed­ného dňa vráti.

Pred­ne­dáv­nom sme na túto nôtu dostali pod­net od čita­teľky, ktorá sa ako štu­dentka zahra­nič­nej uni­ver­zity na Slo­ven­sku uchá­dzala o stáž — s tým, že sa po štú­diu na Slo­ven­sko chce aj vrá­tiť a odo­vzdať svoje skú­se­nosti s cie­ľom našu kra­jinu vylep­šiť. Pri poho­vo­roch na letné stáže sa stretla s prí­stu­pom, ktorý jej dal jasne najavo, že nič nezna­mená a že jej zahra­ničné a jazy­kové skú­se­nosti jej vôbec nepo­môžu — aj keď je vďaka nim zau­jí­ma­vejší kan­di­dát než jej roves­níci štu­du­júci na Slo­ven­sku.

Dokonca sa zamest­ná­va­teľ otvo­rene spý­tal, prečo sa na Slo­ven­sko vôbec vra­cia, keď sa jej v zahra­ničí oči­vidne tak darí. Jej druhá skú­se­nosť si vyža­do­vala kon­tak­to­vať CEO zná­mej slo­ven­skej spo­loč­nosti, aby (inému) poten­ciál­nemu zamest­ná­va­te­ľovi doká­zala svoju prie­boj­nosť. Okrem toho, že sa ju tento CEO sna­žil zlá­kať do svo­jej firmy namiesto tej, z kto­rej ho kon­tak­to­vala, jej ešte dal vedieť, že by od nej rád pri­jal pozva­nie na víno. On od nej. Pro­fe­si­ona­lita ako má byť.

The-Social-Introvert-Surviving-the-Job-Interview_SOURCE_stocksy

foto: quiet­rev

Štu­dentka sa v tomto bode pre­stala zamýš­ľať nad tým, prečo sa domov vra­cia tak málo ľudí. Ak je jedi­nou odoz­vou nad­prie­mer­nej snahy hádza­nie polien pod nohy, netreba sa ničomu čudo­vať. Pri­tom ide o ľudí, ktorí na sebe aktívne pra­cujú, popri štú­diu sú často zamest­naní, aby si ho vôbec mohli dovo­liť a počas let­ných práz­dnin (márne) dúfajú, že im nie­kto poskytne pries­tor na zbie­ra­nie nie­len teore­tic­kých, ale aj cen­ných prak­tic­kých skú­se­nosti. Bez nich si neskôr na pra­cov­nom trhu ani len neškrtnú, no kde začať, keď sa im doma takto dvere zabú­chajú pred nosom?

Našťas­tie exis­tujú aj ľudia a orga­ni­zá­cie, ktoré sa momen­tálny stav pokú­šajú zme­niť. Naprí­klad orga­ni­zá­cia LEAF, kto­rej cie­ľom je vycho­vať gene­rá­ciu schopnú túto kra­jinu posu­núť tým správ­nym cie­ľom, štú­dium v zahra­ničí vyslo­vene pod­po­ruje. Via­cerí jej pred­sta­vi­te­lia sú absol­ventmi zahra­nič­ných škôl.

Štu­den­tom vonku naprí­klad ponú­kajú nie­koľ­ko­ti­sí­cové šti­pen­diá na pod­poru ich štú­dia a jed­nou z ďal­ších ini­cia­tív, ktoré vyví­jajú v pros­pech návrat­nosti našich dip­lo­mo­va­ných kra­ja­nov, je spá­ja­nie záu­jem­cov so spo­loč­nos­ťami, ktoré stáže a prácu ponú­kajú. Momen­tálne medzi ne pat­ria naprí­klad aj Aero­mo­bil či Sygicmnoho ďal­ších.

V rámci Slo­vak Pro­fes­si­onals Abroad si vedia záu­jemci nájsť nie­len stáž, ale aj stálu fun­kciu — je to teda ini­cia­tíva jasne zame­raná práve na takých ľudí, ktorí majú seri­ózny záu­jem o návrat na Slo­ven­sko. Od kan­di­dá­tov žia­dajú nasle­dovné: “Cha­rak­ter­nosť, exce­lentné štu­dijné či pra­covné výsledky, pod­ni­kavé líder­stvo, ako i anga­žo­va­nosť pri zlep­šo­vaní svojho oko­lia nad rámec bež­ných oča­ká­vaní.” Okrem samot­nej práce LEAF sľu­buje aj team­bu­il­din­gové a roz­vo­jové akti­vity, ktoré majú prí­tom­ných moti­vo­vať a pod­ne­co­vať k čin­nos­tiam pros­peš­ných nie­len pre nich samých, ale aj pre cel­kovú komu­nitu.

Screen Shot 2016-05-30 at 19.07.46

Je to vskutku zau­jí­mavá a sľubná ini­cia­tíva, len škoda, že jej podob­ných nie je na Slo­ven­sku viac. Oveľa čas­tej­šie sa naopak stre­tá­vame s prí­stu­pom, ktorý kva­litné absol­vo­vané štú­dium v zahra­ničí buď pat­rične neoce­ňuje, alebo vôbec nebe­rie do úvahy. Čo je škoda. Naj­čas­tej­šie sa to však týka kra­jín vzdia­le­nej­ších ako Česko, keďže tituly z tadiaľ slo­ven­skí zamest­ná­va­te­lia bez prob­lé­mov uznáva a pova­žuje prak­ticky za rov­no­cenné.

Nad nie­kto­rými “exo­tic­kej­šími” však občas krú­tia nosom, akoby si s ním neve­deli rady. Pop­rí­pade pou­žijú čaro­vný výraz: Prí­liš kva­li­fi­ko­vaný. Nuž, čo už je jas­nej­ším sig­ná­lom toho, že treba vziať nohy na ple­cia a pobrať sa kade ľah­šie?

MK-BY400_BLUEBO_P_20121031192417
foto: wsj.com

Ďal­ším zau­jí­ma­vým pro­jek­tom bola nedávna gran­tová pod­pora Minis­ter­stva škols­tva, ktoré 10 – 15 štu­den­tom v zahra­ničí v rámci grantu ročne roz­delí sumu pri­bližne 40,000 €. Na oplátku sa však po ukon­čení štú­dia mali upí­sať na tri roky práce vo verej­nej správe. Odhliad­nuc od toho, že finančná suma je pri počte ľudí dosť malá a pri roz­de­lení na počet štu­den­tov v žiad­nom prí­pade nedo­káže pokryť ich ročné náklady v kra­ji­nách s top sve­to­vými uni­ver­zi­tami, sú tri roky cel­kom dlhá doba.

Preto je fajn si pred poda­ním podob­nej pri­hlášky poriadne rozmys­lieť, či by štu­denta náplň podob­nej práce bavila. Vycú­vať z ponuky po zís­kaní finanč­nej pod­pory sa totiž už nedá. Nápad to však roz­hodne nie je zlý. Bolo by fajn, keby sa jeho roz­po­čet zvý­šil a ponuky práce po škole roz­ší­rili na via­cero štát­nych inšti­tú­cií, pop­rí­pade par­tner­ských súkrom­ných firiem, kto­rých zákazky štátu pro­spie­vajú. Dátum pri­hlá­se­nia na tento kon­krétny grant už vypr­šal, tu je však zoznam momen­tálne dostup­ných gran­tov.

Kaž­dého, kto sa napriek lep­ším pod­mien­kam v zahra­ničí roz­hodne vrá­tiť domov a zve­ľa­ďo­vať našu kra­jinu, by sme za toto roz­hod­nu­tie mali pat­rične oce­niť. Inak sa sku­točne môže stať, že moti­vá­cia na návrat nebude žiadna, čo spolu so zaja­čími úmys­lami mno­hých domáco vzde­la­ných pro­fe­si­oná­lov pris­peje len k tomu, že tu ostanú len tí prie­merní. A tak sa ďaleko sku­točne nedos­ta­neme.

Screen Shot 2016-05-30 at 21.06.51

foto: career pro

zdroj titul­nej foto­gra­fie: 99 interns/flickr,::Lenz

Pridať komentár (0)