Mám 20 a nie je nič zlé na tom, že je pre mňa kari­éra na prvom mieste

Ľudovít Nastišin / 5. november 2015 / Tools a produktivita

Mám troch spo­lu­bý­va­jú­cich. Prvý trávi leto ces­to­va­ním po Európe. Druhý pra­cuje ako plav­čík a tretí do mňa neus­tále vyrýva, že som prí­liš “kari­érne-orie­to­vaný” člo­vek.

Kde som strá­vil posledné mesiace ja? Pra­co­val som 40 hodín týž­denne v kan­ce­lá­rii. Nie preto, že by som si nena­šet­ril dosta­tok peňazí na štú­dium v zahra­ničí alebo preto, že by mi rodi­čia nepo­má­hali. Robil som to preto, lebo keď skon­čím a vstú­pim do sku­toč­ného sveta, chcem si byť na 100% istý, že budem robiť to čo chcem. 

Jed­no­du­cho pove­dané, mám dosť toho ako ma ostatní berú za nedob­rod­ružné, úzko­prsé uni­ver­zitné dieťa len pre to, že som sa roz­ho­dol nasle­do­vať menej lákavú cestu pre moju gene­rá­ciu. Pre čerstvých 20ni­kov exis­tuje mnoho dôvo­dov aby sa cítili dobre, keď si vyberú cestu pro­fe­si­onál­neho  sna, tu je nie­koľko z nich:

Práca sa strieda so zába­vou a zábava s prá­cou

Bol som na viac ako 100 kon­cer­toch, nikdy som sa nevy­kaš­ľal na spon­tánny roadt­rip a prav­de­po­dobne doká­žem vypiť pivo rých­lej­šie ako vy. Ani na sekundu si nemys­lite, že som lama. Vstú­piť na trh práce ako dieťa milé­nia je desivé. V mno­hých ohľa­doch nás nie­kto nebe­rie vážne a zamest­ná­va­te­lia si často mys­lia, že nemáme tú správnu etiku pra­cov­ného sveta. 

Práve pre to som sa roz­ho­dol využiť postoj svo­jej gene­rá­cie, závis­losti na Ins­ta­grame a sel­fie ošiali vo svoj pros­pech a spolu s tým, čo už viem tak zís­kať čo naj­viac skil­lov, ktoré ma budú vedieť pre­dať. Po dvoch rokoch ako PR stá­žista som obja­vil jednu zo svo­jich sil­ných strá­nok a to je poro­zu­me­nie pre bež­ného spot­re­bi­teľa (čo znie v CV oveľa lep­šie ako “Trol­lu­jem na sociál­nych médiách.”)

6 hodín úplne stačí

Deň má 24 hodín. Vez­mite si kla­sický 8 hodi­nový job, prie­mernú 2 hodi­novú cestu z a do práce a pove­dzme 8 hodín spánku. Čo vám ostane? Šesť hodín. Aj keď si mys­lím, že využí­vam naplno tých 6 hodín cvi­če­ním, pose­de­ním s kama­rátmi či tele­fo­ná­tom s rodičmi, tých ostá­va­jú­cich 18 hodín je pre mňa naozaj dôle­ži­tých. 

Chcem sa nad­c­hnúť pre pro­jekt v práci, pre kli­enta, byť si blízky s kole­gami a byť dobrý v tom čo robím. Aj keď strá­vim viac ako 50 per­cent cel­ko­vého času prá­cou, nemys­lím si, že je to zlo­čin. 

Neve­dieť je nebez­pečné

Neberte na ľahkú váhu ten moment, keď si uve­do­míte, že nemáte radi svoju prácu. Nikdy by ste to nemali nechať zájsť tak ďaleko, resp. vôbec. Ak nie ste prví, ste poslední. Naučil som sa, že byť pop­redu je sku­točne nápo­mocné. Mám to šťas­tie, že som pri­šiel na to čo chcem v živote robiť v tak sko­rom veku. 

Pre­tože si dávam tú námahu a čítam noviny, zúčast­ňu­jem sa na brains­tor­moch, mám vlastné pro­jekty a trá­vim čas s lep­šími odo mňa tak mám neus­tály pocit, že “I´m kil­ling it.”. Keď sa na jeseň vrá­tim do školy, viem že budem omnoho pokro­či­lejší ako ostatní a že budem mať viac vedo­mostí z daného prie­myslu. 

Viete čo mám na mysli, kto by sa nech­cel cítiť ako ten naj­chyt­rejší v miest­nosti? 

Takže, let´s do this

Hovo­rím o tom, pre­tože nech­cem aby štu­denti a mladí ľudia váhali keď dôjde na tento aspekt života. Stále plá­nu­jem ces­to­vať po svete, zaľú­biť sa a spl­niť si svoje sny, tak ako všetci. Keď som bol prvák, stále som si opa­ko­val “OK, to čo potre­bu­jem je nejaká stáž a potom nie­kedy počas školy už budem mať prácu. Cool.” Spo­lu­žiaci mali veľmi odlišný mind­set. 

Veď predsa všetci vieme, že po škole v pod­state končí život, však? Nesprávne. Život len začína a ja už nemô­žem byť viac nad­šený z mojej budú­cej kari­éry. 

Zdroj: elitedaily.com
Pridať komentár (0)