Marek Vác­la­vík: Na Slo­ven­sku je dosť nápa­dov a schop­ných ľudí a verím, že tu niečo zau­jí­mavé ešte len vznikne

Martin Bohunický / 9. marec 2016 / Rozhovory

Bývalý obchodný ria­di­teľ Nokie, bývalý spo­lu­ma­ji­teľ a obchodný ria­di­teľ Azetu a inves­tor sku­piny G4 Marek Vác­la­vík je roz­hodne jeden z naj­skú­se­nej­ších Slo­vá­kov s naj­bo­hat­šou pod­ni­ka­teľ­skou his­tó­riou.

dMa­rek, hneď po skon­čení štú­dia na Elek­tro­tech­nic­kej fakulte STU si sa zame­ral na obchod a mar­ke­ting. Dá sa pove­dať, že výber štú­dia na STU bol teda nespráv­nou voľ­bou? ☺

Áno aj nie. Na jed­nej strane je dobré, že som štu­do­val tech­nickú školu, kde väč­šina vecí je zalo­žená na logike, ale elek­trika nebola asi tá naj­správ­nej­šia voľba, v tejto oblasti som bol vždy len prie­mer, čo mojim ambí­ciám nesta­čilo.. :) Vďaka STU som ale mal mož­nosť pra­co­vať vo vyso­koš­kol­skom klube ELAM, kde som sa naozaj reálne naučil urči­tým mana­žér­skym zruč­nos­tiam, pre­tože tam sme si všetko museli zaria­ďo­vať a vyba­vo­vať sami. Okrem iného mi toto obdo­bie pri­nieslo mnoho kon­tak­tov a pria­teľs­tiev, ktoré mi pomá­hali a pomá­hajú dodnes. Naviac ma VŠ “vytrhla” z pohod­lia domova, keďže som býval na inter­náte a musel som sa o seba začať sta­rať sám. Bola to veľmi dobrá “škola života”.

Z pozí­cie Sales Direc­tora pre Nokia Slo­va­kia si sa pre­pra­co­val až na pozí­ciu Gene­rál­neho mana­žéra spo­loč­nosti Nokia pre Kazachs­tan, Azer­baj­džan, Gru­zín­sko, Armén­sko, Uzbe­kis­tan, Kir­giz­sko, Tadži­kis­tan, Turk­me­nis­tan a Mon­gol­sko. Aké je to robiť sales v kra­ji­nách, ktoré sú nám Slo­vá­kom tak odlišné?

Sú odlišné, ale para­doxne Slo­váci majú v týchto kra­ji­nách lep­šie posta­ve­nie ako naprí­klad mana­žéri zo západ­nej Európy. Tým, že tieto kra­jiny vrá­tane Slo­ven­ska boli kedysi pod kon­tro­lou býva­lého Soviet­skeho zväzu, tak máme k sebe his­to­ricky bliž­šie. Stále naj­viac vysoké per­cento ľudí žijú­cich v týchto kra­ji­nách sú Rusi, čiže Slo­va­nia, tak ako my. Keď som tam nastú­pil, dis­tri­bú­tori boli radi, že je tam Slo­vák a nie naprí­klad Fran­cúz.

Rusi ma od začiatku vždy brali ako “svojho”. Keďže sú tieto trhy nejaký ten rok pozadu oproti Európe, tak som vedel vzhľa­dom na skú­se­nosti zo Slo­ven­ska pred­ví­dať určité veci dopredu, resp. som vedel, ktoré veci fun­go­vať vôbec nebudú.

Čo pova­žu­ješ za naj­väč­šiu skú­se­nosť, ktorú si si zobral z týchto post­so­viet­skych kra­jín?

Je úplne iné ria­diť obchod v 9 kra­ji­nách, kde žije skoro 80 mili­ó­nov ľudí a ktoré sú veľ­kos­ťou väč­šie ako Európa. Väč­šina pre­daja v týchto oblas­tiach je pre­važne cez dis­tri­bú­to­rov, čo je úplne inak ako u nás, kde je väč­šina cez ope­rá­to­rov. Naučil som sa tam roz­mýš­ľať vo veľ­kých čís­lach a odde­ľo­vať dôle­žité veci od nepod­stat­ných. To, čo sa na Slo­ven­sku zdalo ako veľký prob­lém (nevyp­re­da­ných 1000ks mobi­lov u ope­rá­tora počas via­noč­nej akcie), bola pre mňa zrazu iba oby­čajná vec.

Člo­vek si uve­do­mil, aký vplyv má na biz­nis samotná veľ­kosť trhu. Ďal­šia nesku­točná skú­se­nosť bola v kon­tak­toch, rie­še­nie vecí v mul­ti­kul­tu­rál­nom pro­stredí. Bolo úžasné stre­tá­vať TOP ľudí, v rámci NOKIE samot­nej. V tejto pozí­cií sa mi otvo­rili aj mož­nosti ďal­šieho vzde­lá­va­nia sa a tré­nin­gov v súčasti NOKIE, ku kto­rým by som sa nor­málne nedos­tal, resp. by som si ich v tej dobe nemo­hol dovo­liť zapla­tiť.

thumb_IMG_1622_1024

foto: archív M.V.

V tých časoch bola Nokia pova­žo­vaná za jednu z Top sve­to­vých zna­čiek. Kde podľa teba nastal prob­lém, že sa Nokia len pár rokov na to, stala tak­mer ‘’mŕt­vou‘‘ spo­loč­nos­ťou? Boli to práve smart­fóny, ktoré boli pre Nokiu osu­dové?

Para­doxne NOKIA tes­to­vala v labá­koch touchsc­re­eny omnoho skôr ako Apple, no v tej dobe ešte nebol ten správny čas. Môj osobný názor je, že NOKIA “zomrela na demok­ra­ciu”. V dobe, kde bolo treba robiť okam­žité direk­tívne roz­hod­nu­tia, NOKIA vytvá­rala veľké pro­jek­tové tímy, ktoré boli tvo­rené z mana­žé­rov z rôz­nych kra­jín a kde sa vyjad­ro­val každý ku všet­kému. Bolo to veľmi pomalé a nepružné. 

NOKIA začala byť ria­dená viac “finančne” ako pro­duk­tovo, marža kle­sala a dala sa držať iba tým, že sa nedá­valo do tele­fó­nov všetko, čo sa mohlo, aby kon­cová cena bola ešte pri­ja­teľná pre zákaz­níka. Apple bol v tej dobe presný opak. Direk­tívne ria­de­nie Steva Jobsa a pro­duk­tová orien­tá­cia sa uká­zala ako lep­šia stra­té­gia. Takisto keď NOKIA pred­viedla svoju vlaj­kovú loď s touchsc­re­e­nom posta­venú na Sym­biane a hneď na to vyhlá­sila, že o rok končí s pod­po­rou Sym­bianu a pre­chá­dza na Win­dows Mobile, tak mi to pri­pa­dalo ako “lúpežná samov­ražda”. V tej dobe mal Sym­bian mar­kets­hare cez 30% a Win­dows Mobile tuším okolo 5%, ale to už asi súvi­selo s tým, že sa rie­šil pre­daj Mic­ro­softu.

Prej­dime k tvo­jej Aze­ťác­kej his­tó­rii. V roku 2004 si sa stal spo­lu­ma­ji­te­ľom Azetu a pár rokov na to, jeho obchod­ným ria­di­te­ľom. Skús nám pri­blí­žiť his­tó­riu Azetu, ako to celé začalo a ako si sa stal súčas­ťou tohto krás­neho star­tu­po­vého prí­behu, ktorý zme­nil slo­ven­ský online biz­nis?

Ešte pred NOKIOU som sa pohy­bo­val v pro­stredí online, kde som spo­lu­vlast­nil onli­ne­ovú agen­túru Hi-media a záro­veň som bol spo­lu­ma­ji­teľ Blue Orange, ktorá rie­šila mobile mar­ke­ting a rôzne sms súťaže. Poznal som celé online pro­stre­die na Slo­ven­sku. V Azete sme videli poten­ciál, lebo už vtedy mal pomerne slušnú náv­štev­nosť, i keď z pohľadu reve­nues to bolo veľmi slabé. Videli sme tam obrov­ské syner­gie, hlavne sme­rom na pre­po­je­nie na Blue Orange a roz­be­hnu­tia pla­tieb cez sms a pre­daj con­tentu.

Tieto veci sme začali pre­be­rať s Mila­nom Dub­com a aj on cítil, že potre­buje par­tnera, ktorý mu môže pomôcť posu­núť firmu do ďal­šieho levelu. Dohodli sme sa teda so súhla­som Milana na odkú­pení 50% od spo­loč­nosti Asset (dnešné Asseco), ktorá bola vtedy spo­lu­ma­ji­te­ľom a dovtedy finan­co­vala najmä pre­vádzku a nákup har­dwaru. V tej dobe to bola malá firma, kde pra­co­valo pár ľudí a spo­loč­nosť len tak — tak pokrý­vala náklady. Postupne firma až do pre­daja nará­stla na skoro 200 ľudí a nie­koľko mili­ó­novú EBITDA. Nád­herný pro­jekt, nád­herná firma…super ľudia.

Tušil si vtedy, že Azet môže byť taký úspešný ako je dnes? Čo bolo vlastne tým recep­tom úspe­chu?

To že Azet vyras­tie a vybu­duje si až takú hod­notu som neča­kal, ale ja nezvyk­nem prí­liš sní­vať… Ambí­cie boli stále prvo­radé, ale to že sa online trh roz­behne a dosiahne také ová­cie, aké dosia­hol, tak v tom som bol kon­zer­va­tívny. A recept úspe­chu? Hlavne pro­dukty. Pokec nám veľmi pomo­hol vďaka obrov­skej komu­nite roz­bie­hať ďal­šie a ďal­šie pro­dukty. Všetky pro­dukty sme budo­vali pod hla­vič­kou Azet, kde kon­ku­ren­cia robila strašne veľa out­sour­cingu a nebu­do­vala si vlastné port­fó­lio pro­duk­tov, a teda nebu­do­vala hod­notu firmy. A nako­niec, je to kom­bi­ná­cia ľudí.

Screen Shot 2016-03-08 at 17.44.52

foto: strategie.sk

Milan Dubec je vyni­ka­júci produkťák/technológ, ty zas skvelý obchod­ník. Roman Dzamko je kva­litný na strane busi­ness deve­lop­ment. V roku 2007 dream team Azetu obo­ha­til Karol Gogo­lák, ktorý sa stal CMO. Vní­maš vstup Karola ako krok, ktorý bol nevy­hnutý pre ďal­šie sme­ro­va­nie Azetu?

Ja zvyk­nem hovo­riť, že čo sa týka nás šty­roch, Milan Dubec, Roman Dzamko, Karol Gogo­lák a ja, tak nám kaž­dému “hrabe” inak, čo sa nako­niec uká­zalo ako dobrá kom­bi­ná­cia. Každý sme pri­tom svo­jim spô­so­bom dosť tvrdo­hlaví, ale uve­do­mo­vali sme si, že nám ide o spo­ločnú vec. Každý z nás do toho vnie­sol svoju pri­danú hod­notu, ktorá ale cel­kovo do seba zapa­dala. Aj vstup Karola bol dôle­žitý.

Vďaka nemu a jeho skú­se­nos­tiam z mar­ke­tingu sa vytvo­rilo kva­litné mar­ke­tin­gové odde­le­nie a firma začala sys­te­ma­ticky budo­vať komu­ni­kačnú stra­té­giu. Výrazne tiež pomo­hol pri tvorbe a zefek­tív­není pro­ce­sov a bol veľmi dôle­žitý pri pre­daji firmy. Som rád, že tam bol a aj naďa­lej máme nie­ktoré spo­ločné akti­vity.

Čo ti dal Azet do života? A čo ti na dru­hej strane zase zobral?

Azet je pro­jekt, ktorý sa podarí len málo­komu a poväč­šine iba raz za život. Je úžasné, že som mohol byť pri vzniku jed­notky na slo­ven­skom inter­ne­to­vom trhu. Vďaka Azetu som spoz­nal veľa skve­lých ľudí v ňom, ale aj mimo neho. Pocho­pil som fun­go­va­nie mediál­neho biz­nisu u nás. Mohol som aktívne ovplyv­ňo­vať veľa vecí. A čo mi zobral? Mys­lím si, že nič. Ak by som sa mal znova roz­hod­núť, tak to chcem presne takto.

Po tom, čo väč­ši­nový podiel v Azete kúpil Rin­gier Axel Sprin­ger, ste tak­mer všetci akci­onári okrem Milana Dubeca z Azetu odišli. Zalo­žili ste inves­tičnú sku­pinu G4 (pod­ni­ka­teľ­ský klub), ktorá inves­tuje do zau­jí­ma­vých biz­ni­sov. Skús nám pri­blí­žiť, nie­ktoré inves­tí­cie G4, ktoré sa ube­rajú dob­rým sme­rom.

Sku­pinu G4 zalo­žil Karol. Ja a Roman sme boli prví inves­tori, neskôr sa pri­dali ďalší. G4 má via­cero zau­jí­ma­vých inves­tí­cií, ale nie v kaž­dej som aj ja. Pred cca. 1,5 rokom som pre­stal byť aktív­nym inves­to­rom, čiže sa už nezú­čast­ňu­jem na nových pro­jek­toch.

Z tých zau­jí­ma­vej­ších inves­tí­cií môžem meno­vať naprí­klad: vybu­do­va­nie medzi­ná­rod­nej školy English Inter­na­ti­onal School of Bra­ti­slava, akvi­zí­cia spo­loč­nosti Com­gu­ard, ktorá je value added dis­tri­bú­tor v oblasti IT secu­rity, deve­lo­per­ské pro­jekty ako naprí­klad Eco­house Kazan­ska a zopár ďal­ších, ktoré idú dob­rým sme­rom, ale je ešte pred­časné o nich hovo­riť.

Marek, aký máš vzťah ku star­tu­pom? Sle­du­ješ slo­ven­skú star­tu­povú scénu?

Len veľmi zbežne teraz. Bolo to aktív­nej­šie, ale veľa star­tu­pov, do kto­rých som inves­to­val nevyšlo, takže som opatr­nejší a kon­zer­va­tív­nejší ako som bol a viac vyčká­vam, ako sa bude dariť star­tu­pom, kde už som a podľa toho budem roz­mýš­ľať ďalej. Ale sú star­tupy, ktoré ma zau­jali a stále sa neja­kým spô­so­bom niečo dostáva ku mne, buď na posú­de­nie alebo ako inves­tičná prí­le­ži­tosť. Pri­márne ma zau­jí­majú len star­tupy, ktoré majú glo­bálny poten­ciál. Jeden z nich, ktorý sa mi páči je pexe.so a nie­len preto, že je to glo­bálny pro­dukt, ale aj preto, že sa zakla­da­teľ Slo­vák roz­ho­dol firmu posta­viť rovno v USA. Na jed­nom star­tupe som sa aj aktívne podie­ľal, ale nevy­šiel. Bol to Klik TV.

Kam sa podľa teba uberá slo­ven­ský online biz­nis? Nie je čoraz ťaž­šie mone­ti­zo­vať online?

Online biz­nis je stále zlo­ži­tejší a kom­pli­ko­va­nejší. Prob­lém je, že online trh je glo­bálny, čiže kon­ku­ren­cia môže prísť doslova z kaž­dého kútu sveta. Mys­lím, že veľa online slu­žieb sa spo­lieha na “lokálny” obsah alebo služby. Ale aj tu sa uka­zuje, že tu glo­ba­li­zá­cia zasiahne. Prí­klad je Uber alebo to, že ľudia zatiaľ síce len čítajú/zdieľajú “lokálne” články cez FB, ale je otázka času, kedy ich rovno začnú písať pre FB. Je stále ťaž­šie a ťaž­šie na Slo­ven­sku nabe­rať impre­sie a pre­dl­žo­vať čas ľudí na inter­nete a vytvá­rať tak dosta­točný pries­tor, odko­mu­ni­ko­vať a hlavne pre­dať kli­en­tovi jeho pro­dukt, lebo iba tak bude míňať viac.

Viac a viac, dôle­žité budú kon­ver­zie. Ale zase otázka je, čo všetko je vlastne to “online”, lebo spe­jeme k tomu, že online bude všetko, čiže keď bude dochá­dzať voda v ostre­ko­vači, tak sa rovno ukáže na disp­leji, kde sa dá najb­liž­šie kúpiť aj s porov­na­ním cien a kva­lity. Ale ako vždy, niečo sa vymyslí a zas bude dobre..:)

Marek, čomu sa dnes okrem svo­jej rodiny a inves­to­va­niu do nehnu­teľ­ností venu­ješ?

Už asi dva roky pra­cu­jem na jed­nom svo­jom star­tupe. Je to v oblasti bio­me­di­cíny. V pod­state sa pokú­šam vytvo­riť výskumnú orga­ni­zá­ciu, ktorá by bola schopná skú­mať meta­bo­lické pod­mienky v ľud­skom orga­nizme, ktoré spô­so­bujú dege­ne­ra­tívne zmeny a mož­nosť tieto zmeny ovplyv­niť výži­vo­vými dopl­n­kami a bio­lo­gicky aktív­nymi lát­kami orga­nic­kého pôvodu. Cieľ je správne nasta­viť bio­ché­miu ľud­ského tela. Je to strašne zau­jí­mavá téma, dokáže ľuďom pomôcť, tak verím, že sa dá na tom aj zaro­biť :)

Okrem toho, je stále dosť práce s exis­tu­jú­cimi inves­tí­ciami. Minulý rok som naprí­klad jeden deň do týždňa strá­vil v Brne v spo­loč­nosti Com­gu­ard. Do konca janu­ára som sa sna­žil ako člen orga­ni­zač­ného výboru pomá­hať pri orga­ni­zo­vaní ME v kra­so­kor­ču­ľo­vaní a som rád, že to dopadlo výborne, lebo chcem pomôcť tomuto športu. Tento rok by som chcel viac času inves­to­vať do seba a pohybu… Uvi­díme, či to vyjde.

Ako vyzerá tvoj bežný pra­covný deň?

Ráno vstá­vam 5:50 a idem s dcé­rou na tré­ning, čiže nejaké maily už viem rie­šiť na šta­di­óne. Keďže som si zru­šil kan­ce­lá­riu, tak mee­tingy robím v kaviar­ňach (mám dve pre­fe­ro­vané s dob­rým par­kin­gom a wifi­nou), resp. robím v pra­covni doma. Našťas­tie potre­bu­jem len komp, mobil a inter­net. Poobede po 14 hod. zas začína kolo­toč s deťmi, čiže robím taxi­kára. Sna­žím sa robiť tak 4 – 5 hodín denne, a potom sa venu­jem rodine, nie­kedy niečo ostane na večer. Keďže máme roz­be­hnuté zau­jí­mavé deve­lo­per­ské pro­jekty v Žiline, tak teraz stále čas­tej­šie cho­dím do Žiliny. Ale cez víkendy už chva­la­bohu nero­bím… :)

Tvoj odkaz na záver bude…?

Skú­sim to sme­ro­vať na vašu cie­ľovku. Nápad nie je vždy to naj­dô­le­ži­tej­šie. Dôle­žité je mať schop­nosť usku­toč­niť to. Je stále viac a viac zlo­žité zís­kať peniaze od Angel inves­to­rov, resp. seed. Preto treba od začiatku mys­lieť na to, ako vydr­žať čo naj­dl­h­šie s vlast­nými zdrojmi a roz­mýš­ľať nad kaž­dými nákladmi, aj na úkor toho, že to bude dlh­šie trvať. Za inves­tormi treba ísť vtedy, keď už tam je aspoň nejaký reve­nue stream, pro­dukt je ucho­pi­teľný, resp. je jasný dôkaz, že ľudia naozaj budú ochotní zapla­tiť za to, čo ponú­kate.

Ak sa líši váš nápad oproti kon­ku­ren­cii neja­kou jed­no­du­chou vecou, ktorá sa ale dá ľahko sko­pí­ro­vať, resp. roz­diel je v “kraj­šej” web­stránke, tak to NIE je z pohľadu inves­tora nový nápad, a teda s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou peniaze nedos­ta­nete. Mys­lím, že na Slo­ven­sku je dosť nápa­dov, dosť schop­ných ľudí, takže verím, že tu niečo zau­jí­mavé ešte len vznikne. Teším sa na to.

Pridať komentár (0)