Mar­tin Dib­diak – Slo­vák, ktorý dal výpo­veď v práci, aby odces­to­val do Viet­namu učiť anglič­tinu

Beatrix Rimarčíková / 12. september 2016 / Rozhovory

Od malička milo­val zeme­pis a sní­val o ces­to­vaní. Pro­stred­níc­tvom Európ­skej dob­ro­voľ­níc­kej služby sa dostal až do Viet­namu, kde učil žia­kov a štu­den­tov anglický jazyk. 

Orga­ni­zá­cia Európ­ska dob­roľ­nícka služba umož­ňuje mla­dým ľuďom vyces­to­vať do rôz­nych kútov sveta, kde je potrebná pomoc. Mar­tin Dib­diak využil svoju prí­le­ži­tosť a spo­me­dzi mož­ností ako opat­ro­va­nie koryt­na­čiek v Hon­du­rase či sta­rost­li­vosť o životné pro­stre­die na Islande si zvo­lil vyučo­va­nie anglič­tiny vo Viet­name. Vo Viet­name strá­vil Mar­tin 9 mesia­cov a svoje rôz­no­rodé zážitky si zazna­me­ná­val vo forme videí. O svo­jej ceste k dob­ro­voľ­níc­tvu a o tom, aký Viet­nam sku­točne je sa nevá­hal pode­liť v roz­ho­vore.

Ako si sa dostal k ces­to­va­niu? Vedel si, že ces­to­va­nie je tvo­jou váš­ňou?

Spo­čiatku nie, neve­del som. K ces­to­va­niu ma ale viedlo via­cero fak­to­rov. V škole ma bavil zeme­pis, tak­tiež som veľa hodín pre­se­del pri Google Maps fan­ta­zí­ro­va­ním o tom, aké úžasne by bolo byť na tom a tom mieste. Naj­väčší zlom však nastal vtedy, keď som mal samos­tatne vyces­to­vať na tré­nin­gový kurz v Maďar­sku. Musel som si nájsť všetky spoje a ako sa na dané miesto dostať. Samoz­rejme, nikdy nie je všetko tak ako si to člo­vek naplá­nuje. Aj vďaka týmto zme­nám a nástra­hám na ceste spoz­náte viac samého seba a zis­títe čoho ste sku­točne schopný. Je to obja­vo­va­nie nezná­meho, ale aj samého seba. A to sa mi na ces­to­vaní veľmi páči.

Čo bolo hyb­nou silou, aby si nechal prácu a trú­fol si vyces­to­vať do neznáma? Ako si vyrie­šil pra­covné povin­nosti?

V práci bolo fajn, avšak nena­pĺňalo ma to. Bolo to čoraz viac stre­su­júce. Pra­co­val som v časo­pise o bývaní ako edi­tor a záro­veň admi­nis­trá­tor obsahu webu. Ter­míny boli čoraz viac neúnosné. S pro­jek­tami, ktoré pre­pláca EÚ za mnou pri­šiel kama­rát, že či to nech­cem vyskú­šať. Zis­ťo­val som si čoraz viac info a začalo sa mi to pozdá­vať. Tak prečo to nevys­kú­šať? V tom čase bola zima a všetky pro­jekty sa orga­ni­zo­vali až začiat­kom leta. Dovtedy som postupne pre­šiel na polo­vičný úvä­zok a ešte mal jednu stáž. Na jar som už bol neza­mest­naný, ale mal som dosť peňazí. 

Ako rea­go­vala tvoja rodina na to, že sa chys­táš odísť do Viet­namu vyučo­vať anglič­tinu deti, štu­den­tov a zdra­votne pos­ti­hnu­tých?

Nemali s tým prob­lém. Poznajú ma dobre a vedia, že v anglič­tine som už robil kadečo. Brali to ako mož­nosť vidieť iný svet a naučiť sa niečo nové. Babka bola uči­teľka deje­pisu. Dedo uči­teľ fyziky a mate­ma­tiky. To celé zahralo na strunu, že by som mohol byť dob­rým uči­te­ľom anglič­tiny.

Mal si s dob­ro­voľ­níc­tvom pre­došlú skú­se­nosť?

Mini­málnu. Na stred­nej škole som zbie­ral peniaze na pomoc ľuďom trpia­cim hemo­fí­liou. Nikdy som sa pred­tým neza­pá­jal do dob­ro­voľ­níc­kych akti­vít. Neve­del som ani to, čo si pod dob­ro­voľ­níc­tvom vlastne pred­sta­vo­vať. Teraz už mám o dosť lep­šiu pred­stavu.

Pre­zraď nám svoje skú­se­nosti s Európ­skou dob­ro­voľ­níc­kou služ­bou (angl. Euro­pean Volun­tary Ser­vice — EVS), pro­stred­níc­tvom kto­rej si vyces­to­val aj do Viet­namu. Aké pod­mienky si musel spl­niť, aby ťa vybrali spo­me­dzi uchá­dza­čov?

Bolo potrebné absol­vo­vať úvodné stret­nu­tie. Odtiaľ sa potom viac zau­jí­mať o daný pro­jekt a napí­sať moti­vačný list v anglič­tine. Ten poslať spolu so svo­jim CV orga­ni­zá­cii a počkať. V mojom prí­pade bolo treba roz­mýš­ľať a konať cel­kom rýchlo – ter­mín dali do začiatku nového roka, pri­čom už bola polo­vica decem­bra. Na základe moti­vač­ného listu a roz­ho­voru ma následne vybrali. Ale pove­dal by som skôr, že tých uchá­dza­čov nebolo tak veľa. Len málo ľudí vie o týchto pro­jek­toch.martin5

Vybral si si ces­to­va­nie for­mou zapo­je­nia sa do pro­jektu EVS kvôli ušet­re­niu finan­cií alebo službe dru­hým? Čo bolo tvo­jou moti­vá­ciou?

Mojou moti­vá­ciou bola kom­bi­ná­cia ces­to­va­nia, pomá­ha­nia, kde treba, zís­ka­nia skú­se­ností a spes­tre­nia si svojho živo­to­pisu. K tomu, keď pri­dám fakt, že všetko je pre­pla­tené, mám čas a nič ma neob­me­dzuje, tak naozaj nie je nad čím roz­mýš­ľať.

Prvý kon­takt s EVS si mal na stret­nutí v Čadci. Aké mož­nosti si mal na výber a prečo si nako­niec zvo­lil Viet­nam?

Mož­ností bolo kopec. Naozaj. Hneď na úvod som netu­šil, že Európ­ska dob­ro­voľ­nícka služba môže byť vyko­ná­vaná aj mimo kra­jiny EÚ. Boli sku­točne roz­ma­nité mož­nosti, ako napr. opat­ro­va­nie koryt­na­čiek v Hon­du­rase, sta­va­nie prí­streš­kov a komí­nov v Peru, sta­ra­nie sa o životné pro­stre­die na Islande, či práca v komu­nite v jed­nej dedinke v Indii. Mňa naj­viac oslo­vila Čína a Viet­nam. Obe kra­jiny mali pro­jekty, kde bolo potrebné učiť anglič­tinu alebo pomá­hať pos­ti­hnu­tým či robiť klauna pre deti v nemoc­nici. Keďže o Číne som už počul vše­ličo zlé aj dobré a o Viet­name len o vojne, začal som viac uva­žo­vať o Viet­name. V tom čase som tam mal kama­ráta, dokonca presne na tom istom pro­jekte. Hovo­ril, že všetci sú veľmi milí a odpo­rúča kaž­dému sa sem vybrať. Záro­veň som sa dočí­tal, že Viet­nam je dobrý odra­zový mos­tík do celej Juho­vý­chod­nej Ázie. Všade okolo je to rela­tívne blízko a lacno (s výnim­kou Kam­bo­dže). Tieto fakty ma pre­sved­čili vo výbere Viet­namu. A ešte tie pláže…motorky

EVS ti zabez­pe­čila všetky potrebné finan­cie, uby­to­va­nie, letenky? 

Áno. Všetko rie­šila posie­la­júca orga­ni­zá­cia na Slo­ven­sku (KERIC) s pri­jí­ma­cou orga­ni­zá­ciou vo Viet­name (CSDS VN). Ono je to kom­pli­ko­va­nej­šie určite oveľa viac, ale dob­ro­voľ­ník nevidí všetku tú prácu a čas, ktorú vyna­loží orga­ni­zá­cia, aby ho dostala do tej kra­jiny. Táto mož­nosť je ako pro­dukt, člo­vek má mož­nosť „kúpiť“ ho do 30-tky, s tým, že zaplatí v podobe dob­ro­voľ­níc­tva.

Opíš nám svoje prvé dojmy z Viet­namu. Ako si vní­mal túto kra­jinu po tom čo si vystú­pil z lie­tadla? Čo vní­maš ako naj­ty­pic­kej­šie pre Viet­nam?

Prvé dojmy? Facka v podobe straš­ného tepla a dusna. Všetko zelené, všade samé palmy a veľmi veľa ľudí. 

Naj­ty­pic­kej­šie pre Viet­nam sú určite motorky. Tých je tu naj­viac na pomer oby­va­teľ­stva na svete a sú tak­tiež dosť lacné na naše západ­niar­ske platy. Keď vo Viet­name máte motorku, tak ste jed­no­du­cho pán a viete sa dostať skoro všade. Chodí sa tu po chod­ní­koch, tes­ných ulič­kách, par­koch. Celý Viet­nam môžete prejsť na motorke. Ak si chcete spra­viť lepší obraz, tak si pred­stavte také Dán­sko či Holand­sko a ich bicyk­lovú kul­túru. To isté uplat­nite na Viet­nam, ale bicy­kel vymeňte za motorku.

martin8

Ako vyze­ral domov dob­ro­voľ­ní­kov a aké úlohy mal každý dob­ro­voľ­ník? Fun­go­vali ste ako komu­nita alebo jed­not­livci?

Orga­ni­zá­cia CSDS mala 6-poscho­dový dom, v kto­rom na prí­zemí pra­co­vali zamest­nanci tejto nezis­ko­vej orga­ni­zá­cie. Na prvom poschodí bola pomerne prie­stranná kuchyňa a malá obý­vačka. Ďal­šie poscho­dia už pat­rili izbám, v kto­rých boli uby­to­vaní šty­ria až šiesti dob­ro­voľ­níci. Samoz­rejme, diev­čatá a cha­lani boli zvlášť. Avšak diev­čat bolo na dome vždy viac než cha­la­nov. Takto spolu žilo 30 ľudí. Každý bol na inom druhu dob­ro­voľ­níc­tva a v roz­diel­nej dĺžke. Nie­ktorí boli iba na dva týždne, iní zas na 3 až 5 mesia­cov. Ja som bol až na 9. Vďaka tomu som spoz­nal veľké spek­trum nových ľudí. To, či sme fun­go­vali ako komu­nita alebo nie, závi­selo od aktu­ál­nych ľudí na dome. 

Naj­väčší pocit komu­nity som zažil hneď po mojom prí­chode – všetci sa so mnou zví­tali a večer sme šli na lacné viet­nam­ské pivo. Bar bol hneď na ved­ľaj­šej ulici. Takto pri malých mod­rých plas­to­vých sto­lí­koch sedelo naraz až 25 ľudí. Potom, ako sa menili ľudia sa toto číslo zmen­šo­valo. Ľudia sa začali sku­pin­ko­vať podľa rôz­nych kri­té­rií. Zažil som sku­pinu báb, ktorá držala len spolu a s nikým iným sa neba­vili. Cez zimu bola na dome len hŕs­tka dob­ro­voľ­ní­kov a málo práce, tak sme sa začali viac medzi sebou otvá­rať. Bolo veľmi zau­jí­mavé sle­do­vať, ako sa mení dyna­mika života na dome.

Podeľ sa s nami o svoje skú­se­nosti z vyučo­va­nia vo Viet­name. Čo cha­rak­te­ri­zuje viet­nam­ských žia­kov?

Učil som rôzne sku­piny, čiže tá skú­se­nosť bola všade roz­dielna. Vo vše­obec­nosti sú viet­nam­skí štu­denti úžasní. Počú­vajú a zapi­sujú si. Je to sen pre kaž­dého uči­teľa. Mladí žiaci sú aktívni, svoj­skí, nehan­bia sa vás spý­tať na hocičo, ale záro­veň majú voči vám rešpekt. Sú dych­tiví po všet­kom, čo poviete a čo je iné než poznajú. Viet­namci venujú štú­diu a úlo­hám pod­statne viac času. Na ško­lách sa učí dokonca aj v sobotu. Uni­ver­zitní štu­denti sú už o niečo odliš­nejší. Tam som postre­hol veľkú zmenu v sprá­vaní – viac sa han­bia, hlavne diev­čatá. Ich anglič­tina je tak­tiež tro­chu hor­šia. Čo som si ale vši­mol, špe­ci­ficky na viet­nam­ských štu­den­toch a žia­koch je, že majú per­fektný pra­vo­pis. V tom momente som sa, naopak, ja han­bil za ten svoj. Z toho čo som videl a počul si dovo­lím tvr­diť, že veľká časť 14 – 15-roč­ných by vedo­mos­ťami pre­val­co­valo našich 18 – 20-roč­ných.

martin6

Aké boli ceny vo Viet­name v porov­naní s tými našimi?

Veľké množ­stvo základ­ných slu­žieb, vecí a potra­vín bolo lac­nej­ších. Ben­zín bol za pri­bližne 0,60€/liter. Obchody tu fun­gujú podobne. Naj­lac­nejší tovar náj­dete v Metre. Mlieko, hovä­dzie mäso, vaj­cia, pivo, peká­ren­ské výrobky, rôzna elek­tro­nika, slad­kosti, žuvačky, ovo­cie, zele­nina boli pod­statne lac­nej­šie. Jedlo na ulici vás vyšlo zhruba 1€. Ojaz­dená motorka od 240€. Taxík do cen­tra Hanoja a späť (vyše hodina a pol cesty) vyšiel na 8€. Menu v neme­no­va­nom fast­fo­odo­vom reťazci (nie McDo­nald) bolo za 2,50€ s mož­nos­ťou namiesto hra­no­liek dať si kop­ček ryže. Ale už naprí­klad taký syr, víno, jablká či dokonca nájom a poze­mok boli drah­šie.

Samoz­rejme, ďal­šia vec je zjed­ná­va­nie cien. Bežná prax na trž­nici a v obcho­doch, kde nedá­vajú bločky. Keďže ste pre nich Západ­niar, tak vám bez prob­lé­mov vedia dať cenu ako pre Ame­ri­čana. A keď už poviete niž­šiu cenu, tak sa na vás budú mra­čiť a odmie­tať. Vtedy musíte zahrať, že danú vec nech­cete. Potom buď uznajú vašu ponuku, prí­padne ponuku k nej bliž­šiu, prí­padne na vás nebudú rea­go­vať. Je to istý druh divadla. Môžem preto odpo­ru­čiť Viet­nam kaž­dému, kto sa chce zlep­šiť v zjed­ná­vaní cien u dodá­va­te­ľov. 

martin4

Čo slo­ven­ské ti vo Viet­name chý­balo?

Chý­bala mi zod­po­ved­nosť nie­kto­rých ľudí za svoju prácu a činy. Často sa mi stalo, že som si niečo objed­nal a bolo to cel­kom iné. 

Potom čerstvý vzduch. V Hanoji bolo cez zimu strašne veľa smogu a bez rúška na ústach sa nedalo vôbec jaz­diť na motorke. 

Čo hovo­ríš na viet­nam­skú gas­tro­nó­miu a služby?

Jedlo vo Viet­name, hlavne to na ulici, je veľmi ľahko strá­vi­teľné. Vôbec sa necí­tite plný, ale viete že ste naje­dený. Mne hlavne chu­tila typická viet­nam­ská polievka Pho, ktorá sa dala dať s kura­cím alebo hovä­dzím mäsom (alebo ešte iným). O hygiene nej­dem roz­prá­vať, hoci verím tomu, že čím viac Viet­nam­cov nie­kde kon­zu­muje, tým je aj daná kuchyňa bez­peč­nej­šia.

Služby sú prí­jemné prek­va­pe­nie. Keďže Viet­namci sú veľmi pria­teľ­skí, odzr­kad­ľuje sa to aj v biz­nise. Usmie­vajú sa, sna­žia sa vám pora­diť a máte z nich taký „ľud­ský“ pocit. Neh­rajú sa na nič – žiadne umelé for­ma­lity (ako u nás). Čas sú predsa peniaze. Pre­chá­dzajú rovno ku koreňu veci. A s úsme­vom.

martin

Počas svojho 9-mesač­ného pobytu vo Viet­name si ces­to­val kedy sa dalo. Aké miesta si nav­ští­vil, ktoré ti naj­viac utk­veli v pamäti?

Keď bola mož­nosť ces­to­vať po Ázii, tak sme sa ju sna­žili využiť a brali dovo­lenky. Výle­to­vali sme po Viet­name, ale aj mimo neho. Takto som nav­ští­vil Bang­kok v Thaj­sku, Seoul v Juž­nej Kórei, ostrov Oki­nawa pat­riaci Japon­sku, Hong Kong, Sin­ga­pur, Kuala Lum­pur v Malaj­zii a prí­mor­ské mestá Viet­namu ako Da Nang, Hoi An a Nha Trang. Cez zimu sme sa roz­hodli dať 5-dňový trip na motor­kách. Zrovna počas týchto pia­tich dní sa neuve­ri­teľne vyča­silo na prí­jem­ných 30°C. Kebyže to mám spo­čí­tať, pre­ces­to­vali sme zhruba 1 mesiac. Avšak nebolo to vždy pod zámien­kou dovo­lenky. Nie­kedy sme museli vyces­to­vať mimo Viet­nam aj z dôvodu obno­ve­nia víz.

Čo mi však utk­velo v pamäti je, keď sme sa s kopou ďal­ších dob­ro­voľ­ní­kov roz­hodli ísť na výlet do Halong Bay – Dra­čej Zátoky. Tento 3-dňový výlet mám stále živo pred očami. Hlavne moment, keď sme sa na pláži malého ostrova všetci 30-ti pochy­tali za ruky a dali zbo­hom zapa­da­jú­cemu slnku na obzore.

martin7

Mys­líš si, že na dob­ro­voľ­nícku misiu môže ísť každý? Čo by nemalo chý­bať člo­veku, ktorý sa roz­hodne odces­to­vať a na pár týždňov/mesiacov sa stať dob­ro­voľ­ní­kom?

Jed­no­značne mu nesmie chý­bať dob­ro­družný duch a odhod­la­nie naučiť sa niečo nové. Mal by byť aktív­nejší vo svo­jom živote alebo sa usi­lo­vať o zmenu k lep­šiemu. Mal by mať aspoň štipku chuti zme­niť svet. Byť otvo­rený odliš­ným veciam, nápa­dom, myš­lien­kam, kul­tú­ram a rešpek­to­vať ich. Nako­niec nesmie chý­bať úsmev, s kto­rým všetko pôjde 100-krát ľah­šie.

martin3

Čo by si odká­zal tým, ktorí sa pohrá­vajú s myš­lien­kou odces­to­vať ďaleko do cudziny?

Treba to určite vyskú­šať. Spoz­náte lep­šie samého seba. Budete mať iný pohľad na svet a začnete lep­šie chá­pať súvis­losti. Hoci je už všetko obja­vené, vy sám sa budete cítiť ako obja­vi­teľ. Je to nesmierne osvie­žu­júca a inšpi­ru­júca skú­se­nosť. Neho­vo­riac o množ­stve nových kama­ráts­tiev a zážit­kov, ktoré zís­kate počas cesty.

Naj­lep­šie je, že pre toto všetko nemu­síte ísť ani ďaleko. Už len sto­po­va­ním po Európe alebo obja­ve­ním iného kúta Slo­ven­ska obja­víte cel­kom iného seba.

Ďaku­jem za roz­ho­vor.

zdroj foto­gra­fií: Mar­tin Dib­diak

Pridať komentár (0)