Mar­tin Lepko sa od sta­veb­nice dostal k prog­ra­mo­va­niu, dneska moti­vuje mla­dých ľudí, aby sa nebáli štu­do­vať tech­nické odbory

Veronika Horváthová / 13. október 2016 / Rozhovory

Ambi­ci­ózny cha­lan Mar­tin Lepko stále netuší kam ho život zave­die, no môže slú­žiť ako úžasný prí­klad pre mla­dých ľudí. Váš­ni­vého špor­tovca vždy lákali záhady a hla­vo­lamy. Preto, keď videl prvý počí­tač vedel, že toto bude jeho cesta. Dnes pra­cuje v malej firme ako vývo­jár, no jeho pod­ni­ka­teľ­ský duch sa nezap­rie a plá­nuje si zalo­žiť vlastnú firmu. Vysvet­lil nám, prečo trend “uro­bím si školu, aby som mal titul” nemá žiadny zmy­sel, ako on vníma štú­dium tech­niky na Slo­ven­sku a tiež o tom, čo by nemalo chý­bať správ­nemu absol­ven­tovi, ktorý chce nájsť dobrú prácu. 

Ahoj Mar­tin, prečo si sa roz­ho­dol štu­do­vať práve infor­ma­tiku?

Ahoj. Už od malička som mal dve hlavné záľuby. Jed­nou bol šport a dru­hou záľuba v rôz­nych tech­nicky orien­to­va­ných veciach, pri kto­rých som musel rie­šiť rôzne prob­lémy a hla­vo­lamy. Začalo to rôz­nymi sta­veb­ni­cami, potom pri­šiel prvý počí­tač, a tam nie­kde to začalo sme­ro­vať k infor­ma­tike. Navyše som sa naro­dil v dobe, kedy bola infor­ma­tika na veľ­kom vzo­stupe a s veľ­kým poten­ciá­lom do budúcna. S mojou zve­da­vou pova­hou som tak mohol štu­do­vať to, čo ma baví, v oblasti kde je nedos­ta­tok ľudí a vysoké platy. Nebolo to teda ťažké roz­ho­do­va­nie ☺ .

Infor­ma­tiku si väč­šina spája s prog­ra­mo­va­ním. Pravda je však taká, že má množ­stvo ďal­ších oblastí, ktoré sú často aj lep­šie pla­tené. V čom si sa našiel ty a prečo?

Áno, máš pravdu. Infor­ma­tika nie je len o prog­ra­mo­vaní. Je tam toho oveľa viac. Mne osobne uča­ro­vali weby a s ním spo­jené tech­no­ló­gie. Prvú stránku som vytvo­ril, už keď som mal asi 14 rokov, a vtedy to bolo hlavne o tom, že by bolo naozaj cool, keby som mal vlastnú webovú stránku ☺. Nemu­sel som ovlá­dať žiadne špe­ciálne prog­ra­mo­va­cie jazyky a algo­ritmy, no a s jed­no­du­chými návodmi na inter­nete, sa mi poda­rilo spo­jaz­dniť prvú stránku. Bola o mne a vyze­rala hrozne, ale vtedy som sa cítil super. Postupne som začal zis­ťo­vať, že si tým môžem jed­no­du­cho zaro­biť peniaze, a to ma moti­vo­valo k ďal­šiemu roz­voju.

20161007_153036_hdr

Aké boli tvoje oča­ká­va­nia pred začiat­kom štú­dia?

Oča­ká­va­nia som nemal veľmi pre­hnané. Z inter­netu a od zná­mych som mal zhruba pred­stavu, do čoho idem. Všetci ma stra­šili a hovo­rili mi, aké to bude ťažké, časovo náročne, a to hlavne prvý semes­ter. Napriek tomu som veril, že to bude o učení sa nových vecí v oblasti, ktorú mám rád a o spoz­naní nových, zau­jí­ma­vých ľudí.

A aká je sku­toč­nosť? Je škola tým, čo si od nej oča­ká­val?

Sku­toč­nosť je taká, že ten prvý semes­ter bol dote­raz naj­ľahší ☺. Moje pred­stavy sa samoz­rejme tro­chu líšili od rea­lity. Nie je to len o tých zau­jí­ma­vých pred­me­toch, ale hlavne o tom zvlád­nuť všetky ostatné, tie ktoré v tebe vyvo­lá­vajú otázku: „Prečo tu vlastne som ?“. Spoz­nal som našťas­tie veľa nových ľudí, vďaka kto­rým ide štú­dium ľah­šie, ako keby som to ťahal celé sám.

Laik by si pove­dal, že to musí byť jed­no­du­ché. Ty už nejaké skú­se­nosti máš. Čo je na tom pre teba naj­ťaž­šie?

Naj­ťaž­šie, pre mňa, je skĺbiť prácu, školu, šport a osobný život. Bez dob­rého plá­no­va­nia, by som sa už dávno z toho všet­kého zbláz­nil. Vždy sa sna­žím robiť všetko na 100%, aby boli všetci spo­kojní. Pravda však je, že nie vždy sa to dá, a práve vtedy je dôle­žité mať okolo seba tých správ­nych ľudí, ktorí ťa vždy pod­po­ria. Mám naj­lep­šiu pria­teľku, ktorá ma pod­po­ruje, aj keď je to občas so mnou ťažké, naj­lep­šiu rodinu, kole­gov a kama­rá­tov.

20161007_153216

Zau­jí­mal si sa o prog­ra­mo­va­nie už pred­tým, ako si na škole začal štu­do­vať?

Záu­jem určite bol. Fak­tom ale je, že prvé prog­ra­mo­va­nie som zažil na gym­ná­ziu v posled­nom roč­níku, kde mi to navyše až tak nešlo. To bola záro­veň naj­väč­šia obava pred štú­diom na vyso­kej škole. Veľa štu­den­tov nav­šte­vo­valo odborné školy, kde už prog­ra­mo­va­nie mali. Časom sa ale uká­zalo, že ísť na vysokú školu s tech­nic­kým zame­ra­ním z gym­ná­zia je skôr výhoda, vzhľa­dom na veľmi dobré základy mate­ma­tiky a fyziky. Prog­ra­mo­va­nie sa učilo od zákla­dov, a keď som k tomu pri­dal aj kus vlast­ného odhod­la­nia, tak som ďalej nemal s prog­ra­mo­va­ním prob­lém. Avšak, bez dob­rých zákla­dov mate­ma­tiky a fyziky sa pre­chá­dzalo veľ­kému počtu štu­den­tom veľmi ťažko.

Popri škole aj pra­cu­ješ. Koľko vedo­mostí zís­ka­ných v škole si využil aj reálne v praxi?

To je veľmi ťažká otázka, hlavne, ak ide o infor­ma­tiku. Ak mám byť úprimný, tak sa tu bavíme asi tak naj­viac o 30% uplat­ne­ných vedo­mostí. Mys­lím si, že nie je reálne možné vyho­vieť kaž­dému štu­den­tovi a vzde­lá­vať ho presne v tej oblasti, ktorá ho zau­jíma. Na to tu nie sú ani finan­cie, ani potrebný počet štu­den­tov a kva­lit­ných uči­te­ľov. Tých 30% je však dosť na to, aby sa člo­vek vedel ďalej roz­ví­jať sám a uplat­niť sa na trhu práce.

Často sa vyz­dvi­huje, že mladí ľudia už nepot­re­bujú školu k tomu, aby dosiahli svoje sny. Aké sú tvoje skú­se­nosti?

Mys­lím si, že v dneš­nej dobe už škola nie je tak dôle­žitá ako v minu­losti. Je to viac o tom vedieť čo chceš v živote robiť a ísť si za tým. Ak si šikovný, tak infor­má­cie rôz­neho druhu si dnes ľahko náj­deš na inter­nete a potom je to hlavne o tom vedieť sa pre­dať. Tým však nech­cem pove­dať, že školy sú zby­točné. Dajú veľmi dobrý roz­hľad, veľa nových kon­tak­tov a dobré základy nato, aby sa člo­vek vedel ďalej bez prob­lé­mov roz­ví­jať. Vybrať si však školu len preto, aby som mal titul je podľa mňa strata času. Titul si môžeš doro­biť kedy­koľ­vek, ale stra­tiť 5 rokov života nie­kde, kde ťa to ani nebaví, miesto toho, aby si už 5 rokov na sebe pra­co­val nemá zmy­sel.

20161007_153623

Čo by si pove­dal na poho­vore do práce, keby sa spý­tali, čo je tvoja silná stránka? Pomohla ti škola vypro­fi­lo­vať tvoje schop­nosti?

Určite by som pove­dal, že medzi moje silné stránky patrí zod­po­ved­nosť k práci a akýsi zmy­sel pre detail. Keď dosta­nem úlohu, tak okrem úlohy samot­nej sa vždy sna­žím pri­dať niečo naviac. Práve pri­daná hod­nota je podľa mňa to, čím sa člo­vek môže naj­viac odlí­šiť. Prečo spra­viť kom­po­nent na stránke tak, ako by ho spra­vilo 1000 ďal­ších, keď tam môžem pri­dať niečo, čo tomu dá iskru a výni­moč­nosť. V práci na to pries­tor mám a to je super. Spra­viť úlohu vie každý, ale pri­dať do nej navyše aj niečo vlastné je veľa­krát vzácne. Či mi k tejto schop­nosti pomohla práve škola, je otázne. Treba si uve­do­miť, že samotný pro­dukt je odra­zom aj vašich schop­ností. Preto nikdy nech­cem odo­vzdať prácu, kým si o nej nemys­lím, že je na 100% hotová.

Máš pocit, že sa výučba tech­nic­kých pred­me­tov na Slo­ven­sku dá porov­nať so zahra­ni­čím?

Osobne zatiaľ nemám skú­se­nosť so zahra­nič­nými ško­lami. Často­krát ale čer­páme infor­má­cie z rôz­nych zahra­nič­ných strá­nok alebo škôl. V infor­ma­tike je super to, že prog­ra­mo­va­cie jazyky sú uni­ver­zálne všade na svete. Nedá sa naprí­klad Java alebo C# učiť inak, dá sa to len robiť detail­nej­šie. To by ale bola svo­jím spô­so­bom strata času pre ľudí, ktorí s tými jazykmi v budúc­nosti nechcú pra­co­vať. Nás je na inži­nier­skom štú­diu 100 a nie je možné, aby sa každý mohol sústre­diť a štu­do­vať len jednu jedinú oblasť, ktorá ho zau­jíma. V tom majú výhodu zahra­ničné školy, že majú dosta­točný počet štu­den­tov, pro­fe­so­rov a vyba­ve­nia nato, aby sa mohli zame­ria­vať užšie na dané oblasti.

Tak­tiež je veľký roz­diel v pre­po­jení škôl s fir­mami. Kým na zahra­nič­ných ško­lách musíš absol­vo­vať povinnú ročnú prax v nie­kto­rých par­tner­ských fir­mách, kde nako­niec veľa štu­den­tov aj ostane, tu nič také nie je, res­pek­tíve takéto niečo je zatiaľ v plien­kach, a tak si skôr odká­zaný na vlastnú šikov­nosť, aby si si našiel prácu počas štú­dia. Lebo inži­nie­rov bez skú­se­ností firmy veľmi nechcú. Tým, že veľa ich štu­den­tov pra­cuje už počas štú­dia sa školy na Slo­ven­sku veľmi radi chvá­lia, ale štu­dent z toho nemá vôbec žiadne výhody. Potom sú pred­náš­kové sály často­krát prázdne, lebo štu­dent ide rad­šej do práce, aby mal z čoho pla­tiť výdavky a aby mal po škole v živo­to­pise pra­covnú skú­se­nosť. Samoz­rejme nie je to len chyba škôl alebo firiem, je to aj chyba štátu. Na toto celé mám svoj názor, ale to už je téma na samos­tatný člá­nok. Je to veľká škoda, no na dru­hej strane výzva do budúcna pre kom­pe­tent­ných, aby sa to zlep­šilo. Pries­tor na zlep­še­nie je naozaj veľký.

20161007_153535

Záu­jem zo strán firiem o absol­ven­tov tech­nic­kých odbo­rov je veľký. Vytvá­rajú firmy dobré pod­mienky pre poten­ciál­nych zamest­nan­cov?

Môžem potvr­diť, že záu­jem je naozaj veľký. Už teraz, počas štú­dia, mi cho­dia pra­vi­delne naozaj zau­jí­mavé pra­covné ponuky. Čo sa týka pod­mie­nok, tak za mňa môžem pove­dať, že som sa zatiaľ nestre­tol so zlými pod­mien­kami. Vždy som mal všetko to, čo som potre­bo­val a postupne sa to len a len zlep­šo­valo. Pre mňa je práca ako presne špe­cia­li­zo­vaná škola, kde sa každý deň učím niečo nové, zau­jí­mavé a to v oblasti, v kto­rej sa chcem roz­ví­jať. Preto je v súčas­nosti čas strá­vený v práci pre mňa cen­nejší a cho­dím tam rad­šej ako do školy. Navyše s prá­cou sú spo­jené rôzne akcie a team­bu­il­dingy, ktoré robia prácu ešte zau­jí­ma­vej­šou a zábav­nej­šou.

Aký absol­vent sa podľa teba hodí naj­viac na prácu v star­tupe?

Musí to byť hlavne člo­vek, ktorý má chuť učiť sa veľmi veľa vecí. Byť ako špon­gia, ktorá dokáže nasá­vať veľké množ­stvo infor­má­cii. V star­tupe sa dá naučiť veľa zau­jí­ma­vých vecí aj mimo prog­ra­má­tor­ského pro­stre­dia. Pre mňa bola práca v star­tupe prvou pra­cov­nou skú­se­nos­ťou a často­krát to nebolo len o tom robiť weby, ale aj rôzne iné veci. Často­krát som mohol počú­vať, ako sa rie­šia rôzne obchodné, reklamné a právne prob­lémy. Mal som nad sebou špič­ko­vých ľudí, ktorí boli vždy ochotní pora­diť, pomôcť a poroz­prá­vať sa o rôz­nych veciach. Pre mňa ako štu­denta, to bola výborná prí­le­ži­tosť nabrať skú­se­ností a roz­ší­riť si obzory, začo im budem vždy nesmierne vďačný, lebo bez nich by som určite nebol tam, kde som dnes.

Si veľký špor­to­vec. Čo si sa naučil v športe, čo ti pomáha aj v tvo­jom pro­fe­si­onál­nom živote?

Tak veľký už asi ani nie ☺, aj keď stále špor­tu­jem na urči­tej polo-pro­fe­si­onál­nej úrovni. Šport dá člo­veku veľmi veľa a odpo­rú­čam špor­to­vať naozaj kaž­dému. Počas špor­to­va­nia si telo psy­chicky veľmi oddýchne od všet­kých prob­lé­mov, školy, práce, lebo pre mňa je tých 90 minút pri fut­bale čas, kedy nemys­lím na nič iné a nerie­šim žiadne prob­lémy. Pomáha mi ostať fit po fyzic­kej stránke, zlep­šuje kon­dí­ciu a svo­jím spô­so­bom ma robí aj pokoj­nej­ším, keďže sa na tré­nin­goch sa vybe­hám a vybi­jem v súbo­joch. Potom doká­žem oveľa kľud­nej­šie rie­šiť rôzne vypäté situ­ácie. Tímový šport ako fut­bal naučí člo­veka pra­co­vať v tíme, dá vám potrebnú dis­cip­línu, schop­nosť orga­ni­zá­cie a tiež vás naučí bojo­vať jeden za dru­hého pre dosia­hnu­tie cel­ko­vého tímo­vého úspe­chu.

20161007_153711

Čo by si odpo­ru­čil mla­dým ľuďom, kto­rých tiež láka štú­dium tech­niky?

Aby sa hlavne pri­pra­vili nato, že to nebude vždy jed­no­du­ché, že 8 hodín spánku je luxus ☺, ale ak vydr­žia, tak potom na nich čaká odmena v podobne sluš­nej, dobre zapla­te­nej budúc­nosti. Aby ich hlavne bavilo to, čo robia. Iba tak sa budú môcť stále zlep­šo­vať a roz­ví­jať aj vo voľ­nom čase, lebo škola im len otvorí dvere k rôz­nym dru­hom tech­no­ló­gii. Potom je to už len na nich samot­ných. Tak­tiež sa nemu­sia báť, že po škole ich posa­dia do tma­vej miest­nosti, kde budú 8 hodín sedieť za počí­ta­čom a robiť ako robot. To žiadny nor­málny člo­vek nedo­káže. V dneš­nej dobe je to ďaleko zábav­nej­šie a zau­jí­ma­vej­šie.

Nako­niec nám povedz, aké sú tvoje sny. Kam by si sa chcel v najb­liž­ších rokoch posu­núť?

Život si prí­liš dlho­dobo neplá­nu­jem. Ciele samoz­rejme mám. V prvom rade by som ale chcel dokon­čiť školu, kde mám ešte jeden rok. Určite sa chcem ďalej zdo­ko­na­ľo­vať vo webo­vých tech­no­ló­giách, lebo v tejto oblasti je každú chvíľu niečo nové a zau­jí­mavé. Časom chcem skú­siť zahra­ni­čie, aby som zis­til ako to fun­guje v iných kra­ji­nách a nako­niec si zalo­žiť niečo vlastné. Neviem čo bude za rok, za dva, ale to ma na živote baví naj­viac. Sna­žím sa uží­vať si každý deň a posú­vať sa bliž­šie k vytú­že­ným cie­ľom. Veď každý člo­vek má svoju budúc­nosť vo vlast­ných rukách.

Zdroj: archív M. Lepka

Pridať komentár (0)