Michal Dutko: Slo­vák Kórej­ča­nom uká­zal, ako sa pečie úspech

Zuzana Zimmermannová / 25. september 2016 / Rozhovory

Vyštu­do­vaný sino­lóg, ambi­ci­ózny pod­ni­ka­teľ Michal Dutko (31) berie chu­ťové bunky cudzin­cov úto­kom. V Soule si otvo­ril cuk­rá­reň Trdlo Swe­e­tery, v kto­rej každé ráno vypeká čerstvé a voňavé trdel­níky. Z tra­dič­ného slad­kého pečiva uro­bil slušnú exo­tiku a navyše sa mu tak poda­rilo našu kra­jinu zvi­di­teľ­niť na mape sveta.

Ako si sa dostal do Juž­nej Kórey? Prečo si si ju vybral?

Štu­do­val som sino­ló­giu v Bra­ti­slave a v rámci šti­pen­dia som sa v roku 2009 dostal do čín­skeho mesta Qing­dao, ktoré je od Juž­nej Kórey vzdia­lené iba hodinu letu. Stre­tol som tu veľa kórej­ských kama­rá­tov a pri­vo­ňal ku kórej­skej kul­túre natoľko, že som začal uva­žo­vať nad štú­diom aj tu — v Kórei. O dva roky neskôr som dostal šti­pen­dium od kórej­skej vlády na absol­vo­va­nie celého magis­ter­ského štú­dia v odbore porov­ná­va­cích štú­dií kórej­činy a čín­štiny. Teraz som už tak­mer päť rokov usa­dený v hlav­nom meste Soul.

Minulý rok si si v Soule otvo­ril vlastnú peká­reň s trdel­níkmi. Ako vzni­kol tento nápad?

Po ukon­čení školy som sa nech­cel iba tak zba­liť a letieť domov, chcel som spro­pa­go­vať Slo­ven­sko aj vo svete. Ako inak ako cez žalú­dok? S čes­kým kama­rá­tom z uni­ver­zity sme sa často po veče­roch bavili, čím by sme zau­jali. Roz­hod­nu­tie padlo na trdel­ník, pre­tože u nás je zare­gis­tro­vaný pod ochran­nou znám­kou a v Prahe je „trdlo“ mimo­riadne popu­lárne najmä u Azia­tov. Záro­veň je dosta­točne uni­kátne, aby sa odlí­šilo od bež­ných pekární, a tak sme to skú­sili.

DSC_2957

Odkiaľ si zís­kal recept? Ako si sa učil piecť?

Recept som dostal zo Záho­ria, ale musel som ho „ladiť“ podľa lokál­nych pod­mie­nok a chutí pár mesia­cov. Bolo to kvôli inej múke a kvas­ni­ciam, ktoré tu dostať. Musel som dosiah­nuť, aby bolo cesto vzdušné, ale aby sa netr­halo. Prvý stroj som bol kúpiť osobne tiež na Záhorí — v dedinke Kop­čany, kde ich v dielni vyrá­bal skú­sený pán.

Bolo náročné dopra­viť stroj do Soulu?

Prvý stroj bol na plyn, bol rela­tívne ťažký a s celým prí­slu­šen­stvom vážil snáď 100 kg. Poda­rilo sa nám ho letecky dopra­viť cez Prahu až do Soulu, kde sme mohli po zapla­tení cla stroj pre­vziať. Ostatné stroje boli už elek­trické, boli viac kom­paktné, a keďže vážili do 30 kg, bolo ich možné po zná­mych poslať v rámci bato­žiny.

Nemali ste s kole­gom obavy, že Kórej­ča­nom nebude trdel­ník chu­tiť? Predsa len, každá kuchyňa je iná – kórej­ská je veľmi zdravá a kore­nistá, obľu­bujú aj tu slad­kosti?

Kórej­ča­nia majú radi sladké, od zmrz­liny až po torty. Keď sedia v kaviarni, väč­ši­nou si ku káve dajú nejaký záku­sok, naj­čas­tej­šie tira­misu alebo che­e­se­cake. Obavy pri kaž­dom ver­dikte ísť do pod­ni­ka­nia určite sú, ja som však veril v úspech, najmä po skú­se­nos­tiach z fes­ti­va­lov a akcií, na kto­rých sme si to vyskú­šali a zbie­rali reak­cie.

Otvaracia ceremonia s velvyslancami

Ako rea­go­vali? Poznajú Slo­ven­sko?

Poznajú Prahu a Český Krum­lov, aj Vie­deň a Buda­pešť, ale žiaľ, Slo­ven­sko skoro vôbec. Trdel­níky poznajú všetci, ktorí nav­ští­vili Prahu alebo Buda­pešť, keďže aj tam sú dosť popu­lárne. O záu­jem sme však nemali na fes­ti­va­loch núdzu — na trdel­níku je zau­jí­mavá už len príp­rava, ako istá forma šou, typická vôňa ško­rice a orieš­kov. Tak­tiež cudzi­nec, ktorý hovorí ply­nule po kórej­sky, je urči­tým dru­hom lákadla.

Z fes­ti­va­lov ste pre­šli na vlastnú cuk­rá­reň – ako si spo­mí­naš na začiatky?

Začiatky boli aj napriek dlhej príp­rave hek­tické. Keďže sme roz­bie­hali novú vec v novom a veľmi súťa­ži­vom pod­ni­ka­teľ­skom pro­stredí, neus­tále bolo potrebné rie­šiť vzni­ka­júce prob­lémy, či už ope­ra­tívne, legis­la­tívne alebo aj finančné. Určili sme si dead­line na otvo­re­nie na sym­bo­lický dátum 5.5.2015 – vtedy tu osla­vujú Deň detí a my sme im v deň otvo­re­nia ponúkli 50% zľavu.

Ako sa darí Trdlu? Našiel si svoju kli­en­telu?

Som rád, že aj napriek ťaž­kému štartu sme pod­nik zau­to­ma­ti­zo­vali a stále vylep­šu­jeme, čo sa dá. Mrzí ma jedine, že môjmu čes­kému kama­rá­tovi rela­tívne rýchlo došla chuť niečo nové vytvo­riť a bral to všetko až prí­liš ako nástroj rých­leho zbo­hat­nu­tia. Keď sa tak podľa jeho pred­stáv nestalo, roz­ho­dol sa pro­jekt opus­tiť a ísť vlast­nou ces­tou. Trdel­ník má dobré ohlasy, máme už vybu­do­vanú sku­pinu ľudí, ktorá sem chodí pra­vi­delne. Keďže síd­lime medzi štyrmi hlav­nými uni­ver­zi­tami v Soule, sú to hlavne kórej­ské vyso­koš­ko­láčky a cudzinci, ktorí potre­bujú zmenu od všet­kého kórej­ského. Mys­lím, že naj­viac im chutí kla­sický ško­ri­cový trdel­ník dopl­nený o domáci sliv­kový lek­vár, ktorý si tak­tiež sami vyrá­bame. Diev­čatá zas kvôli fot­kám často siahnu po čoko­lá­do­vom s dúho­vým posy­pom.

Trdlo Sweetery

Ako sa ti tam pod­niká?

Je tu obrov­ská kon­ku­ren­cia, ľudia do biz­nisu inves­tujú veľké peniaze, rýchlo sa všetko mení a tempo života je tu závratné. Člo­vek sa musí pris­pô­so­bo­vať každý deň a podá­vať 100% výkon. Je ale zau­jí­mavé vidieť na Kórej­coch uzna­nie, keď nepat­ríte len do sku­piny cudzin­cov, ktorí sú buď štu­denti alebo uči­te­lia anglič­tiny. Na dru­hej strane však Kórejci len opatrne pri­jí­majú niečo iné, cudzie. Často sa stane, že vstúpi kli­ent a keď za kasou uvidí cudzinca, otočí sa na päte a trieli preč. Asi to bude zo stra­chu, že si nebu­deme roz­umieť, keďže oni nemajú seba­ve­do­mie v kon­ver­zá­cii v anglic­kom jazyku.

Na aké kul­túrne roz­diely sa ti naj­ťaž­šie zvy­kalo alebo ešte stále zvyká?

Ťažko sa mi zvy­kalo a aj zvyká na úctu k star­ším a vyš­šie posta­ve­ným. Tu totiž ľudia idú až do kraj­ností, keď ide o pre­jav úcty k star­šiemu, aj keď vekový roz­diel je len jeden rok. Samoz­rejme, že nie je zlé mať rešpekt k star­ším, ale starší si voči mlad­ším môže mno­ho­krát dovo­liť veci, ktoré by už u nás vyze­rali skôr ako šikana.

DSC_2695

O Kórei sa hovorí, že tu platí „work hard, play hard“ – ľudia tu tvrdo pra­cujú aj šesť dní v týždni, neza­bú­dajú sa však „zre­se­to­vať“ na sku­točne divo­kých párty – je to pravda? Prečo je to tak? 

Určite to platí, ľudia pra­cujú stále, aspoň sa tak tvá­ria. Vo veľa prí­pa­doch nemôže zamest­na­nec odísť domov skôr, ako odíde jeho šéf. Ten často po práci volí rad­šej „team­bu­il­ding“, ako by mal ísť domov za man­žel­kou. Na takejto firem­nej akcii sa povinne pije, keď to šéf vyža­duje. Takže skôr ako divoká párty je to skôr divoké jede­nie a pitie, aby celo­denný stres dostali z hlavy. Takýto team­bu­il­ding je často­krát aj 3 – 4 krát do týždňa. Rána sú potom v práci veľmi nepro­duk­tívne, aj keď pra­covné hodiny naska­kujú.

Čo sa ti páči na pod­ni­kaní?

Výzva pri­niesť ľuďom niečo nové, neus­tále to vylep­šo­vať a špe­ku­lo­vať. Pred­stava vybu­do­va­nia nie­čoho veľ­kého aj zo zdan­livo malej veci.

DSC_2959

Exis­tuje nejaký zvyk, ktorý sa ako pod­ni­ka­teľ sna­žíš neus­tále robiť a odpo­rú­čal by si ho aj dru­hým?

Ja sa ako pod­ni­ka­teľ sna­žím ľudí z môjho oko­lia naučiť nebáť sa kri­ti­zo­vať a ino­vo­vať. Za kľúč k úspe­chu pova­žu­jem pri­márne robiť niečo, čo ma baví, až potom to brať ako mož­nosť zárobku. Záro­veň byť otvo­rený voči kri­tike a nebáť sa ju pri­jať.

Aké máš plány do budúc­nosti?

Vybu­do­vať silnú značku na domá­com trhu, aby keď sa povie Trdlo, každý vedel, čo to vlastne je, odkiaľ sem prišlo. Po vypla­tení pôži­čiek by som chcel roz­ší­riť počet pre­vá­dzok v Kórei. Ide­álne by bolo s týmto kon­cep­tom oslo­viť aj domáci trh na Slo­ven­sku.

00000ROZHOVOR

Čím by si pre­sved­čil našich pod­ni­kav­cov, aby sa dali na tento kon­cept?

Podľa mňa je dnes veľmi vhodná doba na takéto pro­jekty, či už to nie­kto nazýva „hips­ter­ské“ alebo nie. Vidím tu veľa poten­ciálu, ľudia sú doma veľmi šikovní a kre­a­tívni. Kedysi to bola naprí­klad iba oby­čajná zmrz­lina – dnes je pre­vádzka v bra­ti­slav­skom Sta­rom meste pomaly kult. To isté platí o alter­na­tív­nych potra­vi­nách a trhoch s domá­cimi výrob­kami. Niečo, čo tu síce bolo aj pred­tým, ale ľudia tomu až teraz dávajú formu a kva­litu, lebo milujú to, čo robia. A zákaz­ník to cíti a odmení túto snahu. Či už sa jedná o zmrz­linu, sirupy, paš­téty … prečo nie aj trdel­ník.

zdroj foto­gra­fií: archív/Michal Dutko

Pridať komentár (0)