Michal Lenik: Lin­gout vzni­kal v posteli

Michal Tomek / 20. jún 2014 / Tools a produktivita

Neve­del, čo bude robiť po škole, tak začal zapĺňať dieru na vývo­jár­skom trhu. Jeho pro­jekt Lin­gout je jed­ným z troch slo­ven­ských star­tu­pov, ktoré sa dostali do akce­le­rá­tora Wayra Praha. Do Q&A sa nemu­sel ani zapo­jiť, inves­tori si to vysvet­lili sami. Aj keď by rad­šej pra­co­val v Bra­ti­slave, Wayru si nevie vyna­chvá­liť. V týchto dňoch spúšťa aj druhú časť pro­jektu a teší sa na odozvu. Michal Lenik, CEO Lin­gout.

Ste jed­ným z desia­tich star­tu­pov, ktoré dostali mož­nosť zúčast­niť sa prog­ramu Wayra v Prahe. Ako sa tam žije a pra­cuje?

Prvé dva-tri týždne to bolo “peklo”. Každý deň sme mali naplá­no­vané eventy, pred­nášky a stret­nu­tia s men­tormi alebo ďal­šími ľuďmi. Potom boli rôzne interné akcie, keďže sme sa museli spoz­nať (úsmev). Každé mi dalo veľa, no v tom čase som sa kaž­do­den­nej práci veno­val tak maxi­málne pár hodín.

Wayra je však skvelá, umožní ti stret­núť sa s mno­hými zau­jí­ma­vými ľuďmi, ktorí už niečo v tom-kto­rom odbore majú za sebou. A nie­len z lokál­neho, česko-slo­ven­ského trhu, ale z celého sveta.

Inak, medzi tými, kto­rých som tam stre­tol, bol aj Andrej Kiska. Čítam jeho články na vašom por­táli, veľmi sa mi páčia. Je to poho­ďák, vie, o čom hovorí a vyzná sa.

A teraz si sa už dostal aj k robote? 

Prak­ticky áno, tento týž­deň bol asi prvý, kedy sme nemali skoro žiadnu akciu alebo iné pre­ru­še­nie. Tak som sa mohol veno­vať svo­jim veciam, či už práci na pro­dukte, mar­ke­tin­go­vým zále­ži­tos­tiam alebo stret­nu­tiam so zákaz­níkmi.

Kto z men­to­rov ťa naj­viac zau­jal alebo naj­viac ti pomo­hol?

To je ťažko pove­dať. Každý mi dal niečo iné. Jed­ného som sa pýtal na sta­re­té­giu vstupu na trh, iného na oblasť vzťahu so zákaz­níkmi, ďal­šieho na samotný pro­dukt. Jedna slečna ma skon­tak­to­vala s troma star­tupmi, ktoré by potre­bo­vali presne náš pro­dukt. Všetko malo svoj prí­nos. 

Wayra vás teda vidi­teľne posúva ďalej. 

Určite. Keby som ostal tu, v Spote, kde sme pôvodne pri­bližne rok fun­go­vali, určite by som sa nestre­tol s takými ľuďmi, ako mi ponúkla Wayra. Veľmi nás to posu­nulo dopredu. Máme prí­le­ži­tost pre­nik­núť na ďal­šie trhy, keď teraz spus­tíme druhú časť pro­duktu.

Tiež sa môžeme dostať naprí­klad do inter­ného Wayra prog­ramu urče­ného pre ostatné star­tupy akce­le­ro­vané Way­rou v iných kra­ji­nách. Keď vez­mem do úvahy fakt, že našimi zákaz­níkmi sú väč­ši­nou práve star­tupy, je to úžasná prí­le­ži­tosť. Chceli by sme sa dostať do inku­bá­to­rov a akce­le­rá­to­rov po celom svete a jed­ným z nich je práve Wayra.

Keď si už začal so Spo­tom, ako by si porov­nal tento cowor­king s Way­rou?

Základný roz­diel je v tom, že Spot je cowor­kin­gové cen­trum a Wayra je akce­le­rá­tor. To zna­mená, že Wayra je aj inves­to­rom. V Spote sme si pla­tili člen­stvo, vo Wayre nám dávajú aj finančnú inves­tí­ciu, ale tiež služby ako samotné pra­covné miesto, prí­stup k rôz­nym prog­ra­mom a ľuďom, či eventy. Ich cie­ľom, ako spo­loč­ní­kov v našom star­tupe, je teda to, aby sme boli úspešní. Doslova nás tla­čia k úspe­chu, pýtajú sa, ako by mohli ešte pomôcť a na koho nás majú nakon­tak­to­vať. Keď to tro­chu nad­ľah­čím, pove­dal by som, že by ho dotiahli koho­koľ­vek, na koho by som uká­zal prs­tom.

Na aké obdo­bie vás vzali? 

Je to na osem mesia­cov. Pred­chá­dza­júce kolo bolo na pol­roka, teraz to pre­dĺžili o dva mesiac s rov­na­kou inves­tí­ciou.

Takže cel­kovo máš z toho dobrý pocit. 

Určite.

Bolo ťažké dostať sa do Wayry?
Určite to nebolo ľahké. Vo finále nás bolo dvad­sať. Prvý deň nás pre­viedli po akce­le­rá­tore a zozna­mo­vali sme sa. Na druhý deň nám dali nejaké tipy ako spra­viť dobrý pitch. A na tretí deň, D-Day, sme už pre­zen­to­vali priamo pred inves­tormi. Ja som svoju pre­zen­tá­ciu po stret­nutí s men­tormi úplne pre­ro­bil. Pove­dali nám presne to, čo by sme na pre­zen­tá­cii mohli zlep­šiť, čo tam dať, čo vyho­diť. Dali nám aj nejaké tipy, ako zau­jať inves­to­rov, aby nás vybrali. Tak som svoj pitch kom­pletne pre­ko­pal. Mal som čo robiť celú noc.

Čo si menil?
Dal som tam menej nie­kto­rých fak­tov, pri­dal “háčik” na začia­tok. Naprí­klad aj infor­má­ciu o tom, prečo to robíme, a že zatiaľ na tento prob­lém na trhu neexis­tuje kom­plexný nástroj. Je mnoho star­tu­pov, ktoré sa s tým boria. Už len keď sa bavím s tými, čo sú teraz vo Wayre, tak piati z devia­tich majú záu­jem pou­ží­vať náš pro­dukt. Nemajú čas veno­vať sa loka­li­zá­cii, potre­bujú čo naj­rých­lej­šie nase­kať fun­kcie a ísť na glo­bálny trh. Tento pro­ces sa sna­žíme urých­liť.

Akí boli porot­co­via? “Gri­lo­vali” vás?  

Na stret­nu­tie s inves­tormi sme mali 20 minút, z čoho päť bola samotná pred­náška, pät­násť Q&A. V mojom prí­pade bolo Q&A veľmi zau­jí­mavé a jedi­nečné, čo pove­dala aj samotná ria­di­teľka Wayri. Jeden inves­tor sa totiž spý­tal, že prečo by mal náš pro­dukt využí­vať. Hneď vedľa neho sedel druhý, ktorý prob­lém presne poznal, a začal mu to vysvet­ľo­vať. Ja som aj chcel niečo pove­dať, no nech­celi ma pus­tiť k slovu (smiech). Takto si vymie­ňali názory asi 10 – 12 minút. Po skon­čení mi ria­di­teľka hovorí “Viete, čo sa tu teraz stalo? Namiesto toho, aby gri­lo­vali vás, gri­lo­vali sa navzá­jom.”

Kedy bol ten moment, že si už mal istotu, že by vás mohli zobrať?

Na D-Day bol aj jeden cha­lan z pre­doš­lého Wayra kola a tipol si, ktoré star­tupy majú naj­väč­šie šance. Napí­sal si zoznam a do ôsmich sa tra­fil, medzi nimi som bol aj ja. Pove­dal, že by nás zara­dil do prvej trojky. Vtedy som už mal väčší pokoj.

Aké boli prvé pocity, keď vás vybrali? 

Veľmi nás to pote­šilo. Vedeli sme, že vďaka Wayre sa môžeme posu­núť dopredu míľo­vými krokmi a významne urých­liť náš rast. A keď sme vo finále počuli meno Lin­gout, riadne sme si zakri­čali (smiech).

Osobne sa ti v Prahe páči? 

Úprimne poviem, že ak by bola Wayra v Bra­ti­slave, rad­šej by som bol tu. Ale ako mesto sa mi Praha páči — aj krásna archi­tek­túra, aj ľudia aj star­tupy, s kto­rými sa stre­tá­vam.

V akom štá­diu je váš pro­dukt?

Stále na ňom pra­cu­jeme. Prvú časť — webovú — sme spus­tili kon­com feb­ru­ára. Druhú, práve vďaka kto­rej sme na trhu uni­kátni, spúš­ťame v týchto dňoch.

Ako by si v jed­no­du­chosti vysvet­lil váš pro­dukt? Čo je jeho prí­no­som?

Pomá­hame vývo­já­rom, najmä teda star­tu­pom, loka­li­zo­vať ich mobilné apli­ká­cie. To zna­mená, že pomá­hame od príp­ravy tex­tov na pre­klad, cez samotný pre­klad, správu pre­kla­dov až po pomoc s odstrá­ne­ním loka­li­zač­ných chýb. Záro­veň zvy­šu­jeme kva­litu celého pre­kladu pomo­cou pou­ži­tia rele­vant­ného kon­textu.

To zna­mená, že keď sú v apli­ká­cii naprí­klad but­tony alebo úvodné texty, tak tieto pomá­hate pre­kla­dať do iných jaz­kov?

V súčas­nosti, keď už spus­tíme plnú ver­ziu, budeme vývo­já­rom pomá­hať s pris­pô­so­be­ním ich mobil­nej apli­ká­cie na to, aby mohla byť pre­lo­žená. Keď majú naprí­klad texty v zdro­jo­vom kóde, tak tie treba pre­su­núť do exter­ného tex­to­vého súboru. My vieme iden­ti­fi­ko­vať iba tie texty, ktoré sa majú pre­lo­žiť — teda tie, ktoré sa zobra­zia na mobil­nej obra­zovke. Záro­veň vieme očis­tiť už exis­tu­júci súbor na pre­klad od takých tex­tov, ktoré sa už v danej apli­ká­cii viac nepou­ží­vajú. Tento pri­pra­vený tex­tový súbor sa odošle dru­hej časti nášho pro­duktu, kto­rým je nástroj na pre­klad tex­tov — webový edi­tor, a texty potom pre­kla­dajú pre­kla­da­te­lia. Auto­ma­ti­zo­vaný pre­klad nie je na takej úrovni, aby sa na 100% zho­do­val a dával logiku. Zatiaľ sa teda pre­klad robí pomo­cou pre­kla­da­te­ľov, kto­rých si nájdu samotné star­tupy. Neskôr by sme radi vybu­do­vali pre­kla­da­teľ­skú komu­nitu, aby si kto­koľ­vek, aj naprí­klad fanú­ši­ko­via, mohol vyhľa­dať svoju obľú­benú mobilnú apli­ká­ciu a spra­viť pre­klad.

Kde chcete hľa­dať pre­kla­da­te­ľov?

Ako som spo­mí­nal, najprv by si ich vyhľa­dali star­tupy samos­tatne. Ďal­šou fázou je vytvo­re­nie pre­kla­da­teľ­skej komu­nity, aby bolo možné tvo­riť nejaké šta­tis­tiky, a aby star­tupy mali spätnú väzbu. Pri­ori­tou je vytvo­re­nie plat­formy, na kto­rej by ove­rení ľudia mohli pre­dá­vať svoje pre­kla­da­teľ­ské služby. Tiež pre­mýš­ľame nad prí­stu­pom pre agen­túry, aby zákaz­ník mal mož­nosť zadať pre­klad jed­nému pre­kla­da­te­ľovi, aj keď ho potre­buje v desia­tich jazy­koch. 

Zdá sa, že ide o cel­kom veľký prob­lém. Ako je možné, že ešte nikto nepri­šiel s rie­še­ním? Alebo máte kon­ku­ren­ciu?

Naša kon­ku­ren­cia sa zaoberá len jed­nou čas­ťou loka­li­zá­cie, a to samot­ným pre­kla­dom. To zna­mená, že exis­tujú nástroje, ktoré pomá­hajú s pri­pra­ve­nými tex­tami. Pro­cesu, ktorý pred­chá­dza samotný pre­klad, sa venuje možno iba pár star­tu­pov, ktoré viem spo­čí­tať na jed­nej ruke. To isté star­tupy, ktoré sa venujú tes­to­va­niu. Neexis­tuje nástroj, ktorý by mal na sta­rosti celý pro­ces.

Kde sú začiatky Lin­goutu?

Začiatky sú v posteli, keď som mal písať dip­lo­movku (smiech). Pre­mýš­ľal som, čo budem robiť po škole. Keďže som sám prog­ra­má­tor, vedel som, aký prob­lém práve loka­li­zá­cia pred­sta­vuje. Pôvodne mal byť Lin­gout nástro­jom pre webové apli­ká­cie, no tie sú už viac-menej úspešne vyrie­šené. Pozrel som sa teda na mobilné apli­ká­cia a zis­til som, že v tej oblasti to ešte nie je vyrie­šené cel­kovo. Boli iba čias­tkové rie­še­nia. Popý­tal som sa via­ce­rých prog­ra­má­to­rov a zis­til som, že to má zmy­sel. Dokon­čil som školu a začal som makať.

Ako dlho je už Lin­gout na svete? 

Myš­lienku som tes­to­val asi päť mesia­cov. Keď som už mal defi­ni­tívne potvr­dené, že nej­dem iba hla­vou proti múru, začal som to reálne rie­šiť. Išlo o tech­no­lo­gické rie­še­nie, ktoré je pomerne náročné, najmä časovo, no vtedy som už vedel, že sa nám oplatí do toho inves­to­vať. Po tých pia­tich mesia­coch sme začali prog­ra­mo­vať. V decem­bri 2012 začal vývoj jed­nej časti a v apríli 2013 sme začali vyví­jať webovú apli­ká­ciu.

Hovo­ríš, že si sa zau­jí­mal o prog­ra­mo­va­nie. Prvé riadky kódu Lin­gout pro­duktu si napí­sal ty? 

To nie. Vedel som — aj napriek tomu, že som začal viac štu­do­vať — že nie som taký dobrý, aby som to celé spra­vil. A po druhé, musel by som nad tým strá­viť strašne veľa času, čím by mi nezos­tá­val čas na iné — zís­ka­va­nie nových zákaz­ní­kov, rie­še­nie prob­lé­mov, a podobne. Roz­ho­dol som sa, že sa budem veno­vať biz­nis plánu, biz­nis deve­lop­mentu a pro­dukt manaž­mentu. Mám nejakú víziu a smer, viem ako pro­dukt bude vyze­rať, a prog­ra­má­tor­skú časť zve­rím ozaj­st­ným pro­fe­si­oná­lom.

Kto je v tíme? 

Sme traja. Marek Sza­nyi sa venuje desk­to­po­vej apli­ká­cii, je odbor­ní­kom na Java, C++ a Android apli­ká­cie. Pra­co­val pre spo­loč­nosti ako Eset alebo Slo­ven­ská spo­ri­teľňa. Dru­hým kole­gom je Adam Cigá­nek. On vyvíja webovú apli­ká­ciu a je špe­cia­lista na Ruby a JavaSc­ript.

Bolo ťažké ich pre­sved­čiť?

Prá­veže veľmi ľahké. Oni dvaja mi sadli naj­viac. Keď som im pove­dal celú myš­lienku pro­duktu, mali skvelé nápady a pri­po­mienky na vylep­še­nia. Potom som sa ich spý­tal, či by do toho nech­celi ísť a oni súhla­sili. Mal som aj iných ľudí, ale pri nich som cítil, že nie sú tí správni. Potre­bo­val som naozaj odbor­ní­kov.

S tímom si teda spo­kojný.

Áno, dote­raz sme spolu, veľmi sa mi páči, ako pra­cujú.

Dizaj­néra nemáte? Či out­sour­cu­jete?

Nemáme. Dizajn sme si dali spra­viť na zákazku, ako aj celé vizu­álne rie­še­nie iden­tity spo­loč­nosti. 

Aj názov?

Nie (úsmev). Názov som rie­šil ja asi dva mesiace. Je veľký prob­lém nájsť niečo krátke, zapa­mä­ta­teľné a s voľ­nou domé­nou.

Ale poda­rilo sa ti to. 

Poda­rilo. Pôvodne sa pro­jekt mal volať Lin­ge­ton. Ale neskôr som si uve­do­mil, že to je dosť náročný a neza­pa­mä­ta­teľný názov. V jed­nom momente som aj ja mal prob­lém zapa­mä­tať si ho. Musel som si to napí­sať. Tak som ho skrá­til na Lin­gout.

Nechýba ti naprí­klad prog­ra­mo­va­nie, keď sa musíš veno­vať iným veciam? 

Nie je to tak, že by som úplne neprog­ra­mo­val. Robím jed­no­du­ché veci a nejaké úpravy — zme­ním farbu, pre­su­niem tla­čidlo, a podobne. To naj­dô­le­ži­tej­šie tam cha­lani nahá­džu a ja to potom už upra­vu­jem.

Aký biz­nis model chcete nasta­viť?

Chceme pro­dukt ponúk­nuť zadarmo pre open source mobilné apli­ká­cie. Pre uzat­vo­rené pro­jekty by záro­veň mal byť nasta­vený tak, aby sme neob­me­dzo­vali pou­ží­va­te­ľov veľ­kos­ťou, čiže množ­stvom textu alebo počtom pro­jek­tov, ale vytvo­ríme cenové hla­diny podľa počtu ľudí, ktorí majú k pro­jektu prí­stup — vývo­jári alebo pre­kla­da­te­lia.
Určite chceme ponú­kať moti­vačné prog­ramy s tým, že bude aj skú­šobná ver­zia na 14 dní zadarmo.

Aké sú ďal­šie plány? Časom exit? 

Chceme to naplno roz­to­čiť, naj­viac, ako sa dá, a potom prav­de­po­dobne exit.

Po Wayre pre­mýš­ľaš nad neja­kým inves­to­rom?

Budeme potre­bo­vať inves­tora. Už som mal pár stret­nutí a určite to ide dob­rým sme­rom. Samoz­rejme, závisí to aj od toho, či budeme mať nejakú trac­tion. Predsa len, vtedy už môžeme ísť do vyš­ších inves­tí­cií než teraz v seed fáze.

Určite sle­du­ješ star­tu­povú scénu na Slo­ven­sku a v Čechách. Ktoré star­tupy majú podľa teba budúc­nosť?

To je veľmi ťažké. Ak mám teda pove­dať, tak naprí­klad z nášho cowor­kingu vo Wayre sa mi páči Staf­fino. A vše­obecne možno praž­ská apli­ká­cia Lif­tago pre taxi službu. Aj keď popri kon­ku­ren­cii akou je Uber, nemajú vo svete veľmi šancu.

Ak Uber po tých pro­tes­toch, čo teraz boli, neza­kážu (smiech).

Skôr mám pocit, že tie pro­testy Uberu pomohli. Taxi­kári ho týmto tak spro­pa­go­vali, že mnoho ľudí, ktorí o nich dote­raz neve­deli, sa zrazu dozve­deli (úsmev).

Máš čas aj na iné veci alebo rie­šiš stále Lin­gout?

Dovo­lenku som nemal už asi tri roky, len nejaké pre­dĺžené víkendy. Naplno sa venu­jem Lin­goutu, dva­násť a viac hodín denne. Aj keď nero­bím, stále nad tým pre­mýš­ľam a rie­šim veci v hlave.

Asi ťa to napĺňa. 

Áno, určite. 

Roz­ho­vor pri­pra­vil @misotomek

Pridať komentár (0)