Miriam Fili­pová: Všetci chcú len tvoje dobro. Nedaj si ho vziať!

robime.it / 1. máj 2016 / Rozhovory

Miriam Fili­pová štu­do­vala na Mate­ma­ticko-fyzi­kál­nej fakulte UK a pred dvoma rokmi ukon­čila štú­dium na Fakulte mana­ge­mentu UK v odbore Stra­te­gický manaž­ment a manaž­ment infor­mač­ných sys­té­mov. V IT svete si vyskú­šala post správcu infor­mač­ných sys­té­mov, správcu licen­cií, neskôr pôso­bila v spo­loč­nosti Mic­ro­soft ako licenčná špe­cia­lis­tka pre seg­ment enter­prise zákaz­ní­kov. Od mája 2015 pra­cuje v spo­loč­nosti Hewlett Pac­kard Enter­prise ako pro­jek­tová mana­žérka.

Kedy a kde si s IT začala?

Za moje IT začiatky možno pova­žo­vať rok 1991, kedy môj starší brat dostal svoj prvý počí­tač Com­mo­dore 64. Vtedy mi nahrá­va­nie hier z „mag­ne­ťáku“ a najmä hľa­da­nie „hla­vičky“ hry prišlo cel­kom zábavné a vzru­šu­júce. Toto nad­še­nie však vydr­žalo len pár rokov – do momentu, kedy mi prišlo z nášho dub­nic­kého gym­ná­zia roz­hod­nu­tie, že na základe výsled­kov pri­jí­ma­cích skú­šok ma pri­jí­majú do triedy so zame­ra­ním na mate­ma­tiku, fyziku a infor­ma­tiku (fami­liárne nazý­va­nej „Á-čka“).

A panika bola na svete. Naši to nechali na mňa – nepáči sa Ti, napíš si odvo­la­nie a zanes ho ria­di­te­ľovi gym­ná­zia. Aj som ho zaniesla (s pánom ria­di­te­ľom mám dote­raz prí­jemný vzťah), ale napo­kon som zostala v „Á“čke – skon­čila tam väč­šina spo­lu­žia­kov zo základ­nej školy, to bolo vtedy jediné kri­té­rium môjho roz­ho­do­va­nia.

Infor­ma­tika bola pre mňa spo­čiatku utr­pe­ním, dokonca som musela cho­diť na dou­čo­va­nie z Nor­ton Com­man­dera (teraz mi to príde až neuve­ri­teľné), ale v dru­hom roč­níku sme dostali skvelú uči­teľku infor­ma­tiky a ja som zis­tila, že ma to vlastne veľmi baví.

Vieš prog­ra­mo­vať?

Kedysi som to o sebe vedela pove­dať – ešte na Mate­ma­ticko-fyzi­kál­nej fakulte UK, kde sme prog­ra­mo­vali v Pas­cale a v Delphi. Odvtedy ubehlo veľa rokov, ktoré som strá­vila kade­čím mož­ným len nie prog­ra­mo­va­ním. Ale teší ma, že vďaka tomu stále roz­umiem väč­šine debát, ktoré vedú naši deve­lo­peri na pro­jekte.

Čo a/alebo kto ťa pri­vie­dol k práci v oblasti infor­mač­ných sys­té­mov?

Nejako som sa tam pri­viedla sama. Na gym­ná­ziu som sa roz­hodla matu­ro­vať z jazy­kov a okrem toho aj z infor­ma­tiky a náuky o spo­loč­nosti, čo veľmi ťažko niesla naša triedna, ktorá nás učila mate­ma­tiku a fyziku. Pre­tože podľa nej infor­ma­tika a filo­zo­fia sú od seba tak veľmi vzdia­lené, že to sa ani nedá skom­bi­no­vať.

Medzi­tým som si vyskú­šala prácu v médiách, nejaký čas som robila správcu infor­mač­ných sys­té­mov, chvíľu účtov­níc­tvo, autor­ské právo, tvorbu pred­pi­sov podľa legis­la­tív­nych pra­vi­diel vlády… A zas som sa vrá­tila k IT – naj­skôr v štát­nej správe a potom v Mic­ro­softe, kde som ako licenčný špe­cia­lista mohla skom­bi­no­vať zna­losti z týchto zdan­livo nesú­vi­sia­cich oblastí.

medzinárodný-deň-žien-v-IT-3-1

Čo ťa moti­vuje naďa­lej ostať v IT?

Skôr vní­mam to, čo ma moti­vuje ostať v Hewlett Pac­kard Enter­prise (HPE) – sú to moji kole­go­via. Na pro­jek­tesme skvelá par­tia. Ľudia, ktorí sa chcú učiť nové veci, hľa­dajú často netra­dičné rie­še­nia, dokážu skom­bi­no­vať zna­losti z rôz­nych oblastí, kto­rým sa dote­raz veno­vali vo svo­jom živote a popri tom si to stále uží­vame a bavíme sa.

No nie­len na pro­jekte, cel­kovo v diví­zii Enter­prise Ser­vi­ces som stretla veľa prí­jem­ných, šikov­ných, roz­hľa­de­ných ľudí, ktorí sa sna­žia rad­šej hľa­dať spô­soby, ako veci robiť, než dôvody, prečo niečo nejde. A s nimi mi je potom sveta žiť. Vyho­vuje mi aj to, že máme zvy­čajne „len“ sta­no­vený cieľ. Akou ces­tou sa k nemu vybe­rieme je často­krát moja vec alebo vec nášho tímu.

Verej­nosť stále vníma IT ako pre­dov­šet­kým muž­skú doménu. Je to aj tvoj názor?

Nemys­lím si, že IT je pre­dur­čené na to byť čisto muž­skou domé­nou – poznám veľa šikov­ných žien či diev­čatv tomto svete. Aj u nás na pro­jekte máme veľmi šikovnú kole­gyňu, ktorá patrí k tým „mul­ti­funkč­ným ľuďom“ a zvláda rolu ana­ly­tičky, UX dizaj­nérky a maminy. A one­dlho by k nám mala pri­bud­núť ana­ly­tička a tes­terka v jed­nej osobe, ktorá by nám mala pomôcť imple­men­to­vať meto­diku BDD (Beha­vior Dri­ven Deve­lop­ment) do vývoja apli­ká­cií.

Skôr mám dojem, že diev­čatá si neve­dia pred­sta­viť, ako by sa mohli uplat­niť v tomto odvetví. Veľa mojich kama­rá­tov začí­nalo v IT s prog­ra­mo­va­ním alebo tvor­bou webo­vých strá­nok. Uzná­vam, že to zrejme nie sú typické oblasti záujmu diev­čat. Preto sa mi veľmi páči pro­jekt Aj Ty v IT v rámci kto­rého sa diev­čatá môžu dozve­dieť viac o pro­fe­siách v IT, rôz­nych akciách, works­ho­poch, akti­vi­tách.

2016-04-24-12-25-13-2-1024x1024

Čo by si pora­dila dneš­ným rodi­čom, ktorí majú svoje dcéry a chcú im to naj­lep­šie? Poslať ich alebo nepos­lať do IT? Čím a kedy začať?

Auto­ma­ticky mi napadla obľú­bená hláška z mojich stre­doš­kol­ských čias: „Všetci chcú len Vaše dobro. Nedajte si ho vziať!“ Z vlast­nej skú­se­nosti viem, že „posie­la­nie“ nefun­guje. Deti – bez ohľadu na to, či sú to diev­čatá alebo chlapci – by si mali vybrať sami a ide­álne niečo, čo im robí radosť. A my – rodi­čia – by sme ich v tom mali pod­po­ro­vať. Stále verím tomu, že sa to dá – mať prácu, v kto­rej si môžeme nájsť to, čo nás baví.A kým sa roz­hodnú, tak našou úlo­hou by malo byť umož­niť im spoz­nať ich silné aj slabé stránky, ako s nimi pra­co­vať, ako ich využiť. Lebo hoci by sme občas chceli, aby krá­čali v našich šľa­pa­jach, aj tak sa raz vyberú svo­jou vlast­nou ces­tou.

Povedz nám nejakú zábavnú prí­hodu zo svojho IT života?

Asi naj­väčší záchvat smie­chu v HPE som dostala nedávno – po dlhom a nároč­nom dni som odchá­dzala z roko­va­cej miest­nosti na 3. poschodí s kole­gom hlav­ným archi­tek­tom nášho pro­jektu, obaja riadne una­vení, lebo sme rie­šili dosť vážne témy. Ako sme vyšli z inter­ných pries­to­rov k výťa­hom a scho­disku, kolega– ako správny gen­tle­man – mi dal na výber: „Chceš ísť peši alebo po scho­doch?“ Chvíľu trvalo, kým nám obom došlo, aké mám vlastne reálne mož­nosti, ale vybrala som si. Hneď potom, ako sme sa dosmiali. :-) „Peši.“

zdroj: robime.it, zdroj foto­gra­fií: robime.it

Pridať komentár (0)