Miro­slav Haj­noš — nená­padný mar­ke­tér

Jaroslav Dodok / 23. október 2014 / Rozhovory

Pred­náša, ces­tuje, blo­guje, mobi­li­zuje mla­dých aktív­nych ľudí a hlavne kan­di­duje za poslanca do Európ­skeho par­la­mentu. Na sociál­nych sie­ťach je ako ryba vo vode. Ak vás cha­rak­te­ris­tika tejto osoby zau­jala a chcete sa dozve­dieť nie­koľko rád o tom, ako vybu­do­vať na inter­nete silnú komu­nitu fanú­ši­kov, čítajte ďalej…

Aby ste chá­pali súvis­los­tiam, pokú­sim sa Mira pred­sta­viť ešte raz. Je absol­ven­tom UMB v Ban­skej Bys­trici, zakla­da­te­ľom Európ­skeho dia­lógu, dob­ro­voľ­ní­kom a akti­vis­tom, no a v súčas­nosti aj gene­rál­nym sek­re­tá­rom Európ­skej demok­ra­tic­kej strany. To čo robí, vie na inter­nete pre­dať. O tomto a mno­hých iných veciach bol roz­ho­vor s ním….

Miro, poďme si zaspo­mí­nať ešte na štu­dent­ské časy. Štu­do­val si na Uni­ver­zite Mateja Bela v Ban­skej Bys­trici. Vedel si už vtedy, že sa budeš zau­jí­mať o európ­ske zále­ži­tosti a mobi­li­zo­vať tisícky mla­dých ľudí?
Na obdo­bie vyso­koš­kol­ského štú­dia spo­mí­nam s úsme­vom na tvári, pre­tože som pre­žil päť úžas­ných rokov. Keď som si podá­val pri­hlášku na Fakultu prí­rod­ných vied, odbor Apli­ko­vaná infor­ma­tika, mal som záu­jem veno­vať sa infor­ma­tike, keďže ma táto oblasť bavila a vedel som, že je v nej veľmi dobrá uplat­ni­teľ­nosť.

Kedy si sa roz­ho­dol obja­vo­vať svet mimo Slo­ven­ska?
Záu­jem o európ­ske zále­ži­tosti nastal prav­de­po­dobne najmä vďaka mojej “európ­skej skú­se­nosti”, po tom ako som sa vrá­til z prog­ramu Eras­mus, ktorý som ako dru­hák na vyso­kej škole absol­vo­val vo Fín­sku. Táto skú­se­nosť ma inšpi­ro­vala natoľko, že som s ďal­šími pria­teľmi na našej uni­ver­zite zalo­žil orga­ni­zá­ciu Eras­mus Stu­dent Network (ESN), ktorá sa sta­rala o zahra­nič­ných štu­den­tov a pomá­hala odde­le­niu uni­ver­zity pre zahra­ničnú spo­lu­prácu. Už vtedy som začal cho­diť na prvé kon­fe­ren­cie, repre­zen­to­vať moju uni­ver­zitu a spoz­ná­vať pro­európ­sky zmýš­ľa­jú­cich ľudí.

65103_4918626720562_889282263_n

Ako s odstu­pom času hod­no­tíš toto obdo­bie?
Odborné skú­se­nosti, ktoré som zís­kal počas štú­dia apli­ko­va­nej infor­ma­tiky, hod­no­tím veľmi pozi­tívne. Využí­vam ich každý deň a často mi uľah­čujú prácu. Vysoká počí­ta­čová gra­mot­nosť, spra­vo­va­nie vlast­nej inter­ne­to­vej stránky, stránky Európ­skeho dia­lógu, až po tvorbu dizajnu jed­not­li­vých člán­kov, mi umož­ňuje pre­tvá­rať moju fan­tá­ziu do reál­nej podoby, čím v koneč­nom dôsledku môžem efek­tív­nej­šie pre­sa­dzo­vať aj svoje “EÚ mys­le­nie”.

Už ako štu­dent si mal veľa prí­le­ži­tostí vyces­to­vať do zahra­ni­čia. Povedz nám aspoň o jed­nej…
To áno, hneď v dru­hom roč­níku som šiel na Eras­mus do Fín­ska. Spo­mí­nam si ešte teraz, že keď som pri­le­tel na sever Fín­ska, bola práve polárna noc. Veľmi zau­jí­mavý zjav. S mojim spo­lu­bý­va­jú­cim Ruiom z Por­tu­gal­ska sme dali dole závesy, pre­tože nám zava­dzali. No o pár mesia­cov na to, keď už bol polárny deň, sme museli spá­vať s noč­nými pokrýv­kami očí, kedže sme už dávno závesy nemali. Počas vyso­kej školy bolo mnoho prí­le­ži­tostí na vyces­to­va­nie. Spo­mí­nam si, že som jeden týž­deň bol v Istan­bule, druhý na pred­náške v Ban­skej Bys­trici, a ten ďalší na kon­fe­ren­cii v Miláne.

Na toto tvoje roz­lie­tané obdo­bie si veľmi dobre pamä­tám. Keď som ta pred­sta­vo­val na kon­fe­ren­cii TEDxBan­ská Bys­trica musel som si pozna­čiť, z kto­rej kra­jiny si pri­le­tel, lebo som v tom začí­nal mať jed­no­du­cho bod­rel…
(smiech) Druhá významná vec bola moja pra­covná stáž vo Valen­cii, vtedy som si zami­lo­val Špa­niel­sko a aj celé Stre­do­mo­rie. Je pod­statné si uve­do­miť, že vysoká škola je ako obchod a my ideme kupo­vať vedo­mosti a skú­se­nosti.

8782608294_ebc74c1790_z

Ako to mys­líš?
Ak mladý člo­vek nena­kúpi dosta­tok vedo­mostí, po skon­čení výšky musí pre uplat­ne­nie pre­dá­vať svoj čas. A teraz je dôle­žité zamys­lieť sa, čo vlastne chcete? Pre­dá­vať svoj čas alebo skú­se­nosti, ktoré máte?

Postupne ako sa tvoja kari­éra roz­bie­hala si začal tvo­riť na sociál­nych sie­ťach zau­jí­mavý obsah. Kedy si si zalo­žil Face­book a Twit­ter? Ak teda od teba nech­cem až prí­liš veľa…
Tým, že som vyštu­do­val infor­ma­tiku, mám k počí­ta­čom, jed­not­li­vým prog­ra­mom a IT tech­no­ló­giám veľmi blízko, lebo viem ako fun­gujú, ako ich spra­vo­vať. Záro­veň ma fas­ci­nuje dizajn a ume­nie, a práve pro­stred­níc­tvom týchto sietí sa dajú veci veľmi dobre kom­bi­no­vať a apli­ko­vať, čo ma naozaj baví. Na Face­book-u aj na Twit­ter-i som si vytvo­ril účet nie­kedy v roku 2008.

Pokiaľ viem, tak Face­book máš nasta­vený ako „pub­lic“. Prečo? Neuva­žu­ješ nie­kedy nad tým, že si pre ľudí až prí­liš čita­teľný?
Dobrá otázka. Môj názor je, že čím viac sa člo­vek otvorí svetu, tým viac sa svet otvorí práve jemu. Tohto „pra­vidla” sa držím a ria­dim sa ním v osob­nom a v pro­fe­si­onál­nom živote. Chcem, aby ľudia o mne vedeli, aj o tom, čo robím, pre­tože v koneč­nom dôsledku to robím pre nich.

Pre nich?
Posky­tu­jem infor­má­cie verej­nosti za úče­lom zvý­še­nia infor­mo­va­nosti o jed­not­li­vých mož­nos­tiach, ktoré sa im ponú­kajú. Nemys­lím len na európ­skej inšti­tú­cie, ale aj ďal­šie mož­nosti, ktoré mladý člo­vek môže využiť na svoj roz­voj.

1380847_10202152979963049_675233119_n

Obsah, ktorý pri­dá­vaš je často komen­to­vaný a zdie­ľaný…
Prie­merný člo­vek má podľa mňa pri­bližne 300 – 400 pria­te­ľov. Ak však člo­vek žil určitú dobu v rôz­nych čas­tiach Slo­ven­ska či sveta, toto číslo určite vzras­tie.

Koľko ich máš teda ty?
(Smiech) Tak poďme si to zrá­tať… Budem rátať miesta, kde som žil viac ako 4 mesiace a tie vyná­so­bím počtom 200, ok? Bytča (SK), Lip­tov­ský Hrá­dok (SK), Bra­ti­slava (SK), Ban­ská Bys­trica (SK), Blan­sko (CZ), Lon­dýn (UK), Liver­pool (UK), Skel­mers­dale (UK), Oulu (FI), Valen­cia (ES), Las Pal­mas de Gran Cana­ria (ES). 12×200 je cca 2500 pria­te­ľov, kto­rých mám pri­bližne na face­bo­oku ;-)

Čomu sa venu­ješ na mod­rej sociál­nej sieti?
Pro­stred­níc­tvom Face­bo­oku môžete spoz­ná­vať nových ľudí a budo­vať pria­teľ­stvá, no netreba zabú­dať aj na osobný kon­takt. Face­book je pohodlný nástroj, vždy si rád pozriem, čo robí môj kama­rát v Lon­dýne a zaspo­mí­nam si na časy, keď som tam žil, alebo si pozriem pro­fily diev­čat, s kto­rými som pra­co­val na Kanár­skych ostro­voch, kde som bol na Európ­skej dob­ro­voľ­níc­kej službe. Aj o tomto je Face­book, aby spá­jal ľudí z rôz­nych kútov sveta i keď sú od seba vzdia­lení tisíce kilo­met­rov.

Okrem toho máš aj Face­book fan page. Je nejaký roz­diel medzi tým, aký obsah náj­dem tu a aký na tvo­jom osob­nom pro­file?
V zásade ani nie.

Tak potom?
Viac času však venu­jem svo­jej fan page na Face­book-u. Pre­ja­vuje sa to najmä v tom, že má určitý štýl a dizajn; pokú­šam sa dať jej urči­tého ducha ako aj pro­fe­si­ona­litu. Pokiaľ ide o môj osobný pro­fil, ten slúži pre­važne na zdie­ľa­nie vecí, ktoré ma zaujmú ale napr. aj na zdie­ľa­nie svo­jich vlast­ných vecí z fan page. Takže je to určite do istej miery pre­po­jené.

Ak by si mohol svoju akti­vitu na mod­rej sociál­nej sieti zhr­núť do troch bodov, čo by si pora­dil ľuďom, ktorí si chcú vybu­do­vať takú silnú komu­nitu ako ty?

Nad­še­nie,
Robte veci, ktoré vás bavia, v kto­rých sa vidíte.

Jedi­neč­nosť,
Robte ich inak ako ostatní, zau­jí­mavo, jed­no­du­cho inak.

Trpez­li­vosť.
Nikdy sa nevzdá­vajte.

10177310_742951362392240_8558356087453017503_n

Od momentu, kedy si redi­zaj­no­val svoj web, ho nav­šte­vu­jem oveľa pra­vi­deľ­nej­šie. Ako často blo­gu­ješ?
Sna­žím sa každý deň pub­li­ko­vať aspoň dva články, čo je nie­kedy dosť kom­pli­ko­vané, keďže sa musím veno­vať aj práci, kan­di­da­túre a s tým spo­je­nou kam­pa­ňou. Pod­statné však je, že ma to baví a napĺňa. Dôka­zom môže by aj fakt, že stránka hajnos.eu exis­tuje už tretí rok a pomaly sa blíži k 150000 náv­šte­vám. Dôle­žité však je aj to, čo chcete spo­loč­nosti pove­dať.

A čo jej chceš pove­dať ty?
Mojou úlo­hou je uká­zať, že každý jeden životný prí­beh je dôle­žitý, a že ho treba roz­ví­jať už počas štú­dia. Byť aktív­nym a neča­kať na to, že prí­le­ži­tosť príde k vám, ale prí­le­ži­tosť sám vyhľa­dať. Ces­tou blogu sa sna­žím mla­dým ľuďom pomôcť dozve­dieť sa o týchto prí­le­ži­tos­tiach a infor­mo­vať ich. Záro­veň však dúfam, že im to otvorí oči a začnú byť aktívni a spoz­ná­vať nové veci.

Tak­mer každá fotka, ktorá je pri­ra­dená k neja­kému článku zachy­táva tvoju malič­kosť. Pomáha čita­teľa zau­jať alebo ho skôr správne nala­diť?
Napadlo mi, že by to mohol byť dobrý spô­sob ako moti­vo­vať ľudí. Ak pub­li­ku­jem napr. člá­nok o stáži v Špa­niel­sku, tak fotka, ktorá pre­zen­tuje člá­nok je z čias, keď som pôso­bil v Špa­niel­sku.

Cel­kom dobrý nápad. Zahrá­val som sa totiž s myš­lien­kou, že u teba pre­kvitá nar­ciz­mus. Ale tvoj motív už chá­pem…
Tým chcem mla­dým ľuďom, resp. čita­te­ľom nepriamo pove­dať a dať im správny impulz, že je reálne stáž absol­vo­vať. Fot­kami sa sna­žím uká­zať, že keď som to doká­zal ja, môžu to doká­zať aj oni.

Aj tak ma naj­viac prek­va­pil tvoj Twit­ter. Mať tak­mer 12 000 fol­lo­we­rov, to sa na Slo­ven­sku tak často nevidí. Ako si to doká­zal?
Je pravda, že Twit­ter na Slo­ven­sku nie je veľmi obľú­bený, na roz­diel od UK alebo Špa­niel­ska, kde je naozaj popu­lárny. Ako som to doká­zal? Je potrebné byť aktívny, sle­do­vať (fol­low-ovať), odsle­do­vať (unfol­low-ovať) ľudí, zapá­jať sa do dis­ku­sií, aby si vás ľudia všimli, retweet-ovať, jed­no­du­cho sa tomu inten­zívne veno­vať.

Na dru­hej strane sle­du­ješ (fol­lo­wu­ješ) podľa môjho názoru až prí­liš veľa ľudí…

Áno, súhla­sím. Avšak, twit­ter ponúka vytvo­re­nie kate­gó­rii alebo tak­tiež známy #has­tage, pro­stred­níc­tvom kto­rého sa môže kedy­koľ­vek zre­du­ko­vať toto číslo a nájsť to, čo práve hľa­dám a čo ma zau­jíma.

IMG00410-20130108-0309

Akú hod­notu ti ponúka Twit­ter?
Spo­mí­nam si na situ­áciu, keď som žil v Lon­dýne a cesta do práce a z práce mi trvala pol hodinu. Chcel som ju efek­tívne využiť, tak som sle­do­val Twit­ter a hľa­dal nové infor­má­cie. Zapá­jal som sa do všet­kých EUchat, čo mi umož­nilo dis­ku­to­vať o roz­lič­ných prob­lé­moch, týka­jú­cich sa EÚ s rôz­nymi euro­ko­mi­sármi, lea­der-mi EÚ alebo veľ­vys­lan­cami. Twit­ter je rov­nako úžasný nástroj pre kon­fe­ren­cie, pre­tože je rýchly a dosta­nete vecné infor­má­cie včas.

Ako dlho ti to trvalo zís­kať si takúto veľkú komu­nitu?
Na Twit­ter-i som zare­gis­tro­vaný od roku 2009, viac aktívny som od roku 2012.

Dobre, poďme na to prak­ticky. Ak si nie­kto zakladá účet na Twit­ter-i, čo by si mu odpo­ru­čil?
Twit­ter je geniálny nástroj na hľa­da­nie infor­má­cií. Dám jeden prí­klad: hľa­dáte si stáž v Talian­sku, napr. v Ríme. Ak zadáte na Twit­ter-i nasle­dovný text #interns­hip #rome nájde vám ľudí, ktorí buď zdie­ľajú mož­nosť alebo sú na neja­kej stáži v Ríme. Tým pádom zís­ka­vate veľmi cenné infor­má­cie, ktoré len tak ľahko nenáj­dete na iných sociál­nych sie­ťach. Nič vám neb­ráni v tom, aby ste tieto osoby kon­tak­to­vali, pop­ro­sili ich o nejaké infor­má­cie ohľa­dom danej stáže. V tomto je Twit­ter naozaj jedi­nečný, že dokáže spá­jať kon­krét­nych ľudí s rov­na­kými záuj­mami a vie poskyt­núť kon­krétne infor­má­cie, nie­kedy lep­šie ako google ;-) A čo odpo­ru­čiť? Inšta­lujte si ho do smart­fónu, aby bol stále s vami :)

Majú tvoje prís­pevky len infor­mačnú hod­notu alebo posky­tujú aj nejakú pri­danú hod­notu?
Dobrá otázka. Ja pevne verím, že infor­má­cie ktoré posky­tu­jem majú aj určitú pri­danú hod­notu, pre­tože to je mojim cie­ľom. Nepos­ky­to­vať ľuďom holé fakty, ale vniesť do toho aj kúsok seba. Pro­stred­níc­tvom jed­not­li­vých člán­kov sa ich sna­žím moti­vo­vať k tomu aby boli viac aktívni a využili jed­not­livé mož­nosti, o kto­rých ich infor­mu­jem.

Twe­ety pub­li­ku­ješ vo via­ce­rých jazy­koch – v anglič­tine aj slo­ven­čine. Mnohí mar­ke­téri to neod­po­rú­čajú. Aká je tvoja skú­se­nosť?
Áno, pub­li­ku­jem v rôz­nych jazy­koch nie­len v slo­ven­čine alebo anglič­tine; nie­kedy napí­šem niečo v špa­niel­čine, v talian­čine a podobne. Podľa môjho názoru v dneš­nej dobe, kedy ľudia vyhľa­dá­vajú infor­má­cie, vedia tak isto dobre aj selek­to­vať. Teda, ak nie­kto nero­zu­mie danému jazyku jed­no­du­cho pre­hliadne kon­krétny post a ide ďalej dole. Kedže selek­cia infor­má­cii je dnes nevy­hnutná, pova­žu­jem to skôr za výhodu pri­blí­žiť sa tak k šir­šiemu pub­liku.

Keďže veľa ces­tu­ješ, pre­mr­hal by som prí­le­ži­tosť, ak by som sa nespý­tal, ktorá kra­jina ťa oslo­vila naj­viac…
Pri­znám sa, že ma oslo­vila každá kra­jina, ktorú som dote­raz nav­ští­vil a vždy nie­čim iným, zau­jí­ma­vým a typic­kým.

To hovorí pro forma každý. Nie­kde sa predsa len musíš cítiť naj­lep­šie…
Je to potom Slo­ven­sko, ktoré je pre mňa TOP kra­ji­nou a vždy sa sem rád vra­ciam. Je to moja rodná kra­jina a cítim sa tu doma. Aj napriek všet­kým svo­jim zahra­nič­ným skú­se­nos­tiam som sa roz­ho­dol veno­vať práve tejto kra­jine a veno­vať jej všetko to, čo som sa dopo­siaľ naučil.

A čo káva? Akú máš naj­rad­šej? Pre prí­pad, že by ťa nie­kto po tomto roz­ho­vore chcel spoz­nať aj osobne.
Tento nápoj, patrí medzi moje obľú­bené, káva je môj koní­ček už nie­koľko rokov. Dokonca som sa dočí­tal, že prvá kaviar­nička bola posta­vená v Benát­kach už v 17. sto­ročí, kon­krétne v roku 1645. Kávu zbož­ňu­jem a začí­nam ňou každý deň. Ráno je to typicky špa­niel­ske cafe con leche, poobede talian­ské espresso a večer si rád dám už len ľah­šiu ame­rickú kávu. Veľa však expe­ri­men­tu­jem a pri kaž­dej prí­le­ži­tosti sa sna­žím spoz­ná­vať nové a nové druhý káv.

309680_10200254422780306_1002920932_n

Zdroj: jaro­slav­do­dok

Pridať komentár (0)