Mons­ter Hugs: Obja­tie už nebude chý­bať nikomu

Katarína Válkyová / 15. máj 2014 / Tech a inovácie

Každý miluje obja­tie, či člo­vek alebo zviera. Komu by nepadlo vhod vo chví­ľach radosti, či smútku? Najmä, keď je z lásky. No nie kaž­dému je táto jed­no­du­chá vec dopriata. A práve týmto ľudom chce malá, šesť­ročná škôl­karka Jay­cee Mil­ler so svo­jou hrač­kou Mons­ter Hugs tento pocit dopriať.

Ako tento nevšedný pro­jekt začal?

Všetko začalo v sep­tem­bri minu­lého roka v Jay­ce­e­nej škôlke. Od svo­jej uči­teľky dostali všetky deti za úlohu vymys­lieť „prí­šerku“. Malá Jay­cee miluje objí­ma­nie, keďže to bol jej prvotný kon­takt s inými, kým sa naučila roz­prá­vať. A tak prišla s Mons­ter Hugs. Rodi­čia Jay­cee v tomto videli mož­nosť, ako zdie­ľať s ľuďmi jej posols­tvo objí­ma­nia. 

Možno sa pýtate, či naozaj každý potre­buje k svojmu životu obja­tie. Áno, potre­buje. Každý jeden z nás v tej naj­ťaž­šej chvíli potre­buje cítiť nie­koho náruč, objať nie­koho alebo niečo, čo mu je blízke. Asi si všetci spo­me­nieme na det­ské časy a svoju najob­ľú­be­nej­šiu ply­šovú hračku, ktorá nám roz­umela, všade sme ju so sebou brali. Keď bolo naj­ťaž­šie, tak sme ju veľmi tuho objí­mali, aby nás zba­vila toho ťaži­vého pocitu. Bola súčas­ťou nášho sveta a tiež našim „objí­ma­cím mac­kom“. Toto bol presne začia­tok vzniku „Mons­ter Hugs“. 

Malá Jay­cee milo­vala svoju prí­šerku a chcela sa o jej náruč pode­liť aj s inými. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že obchod­ným par­tne­rom vo firme malej Jay­cee je jej matka Jami Mil­ler.

A pre koho je pán Mons­ter Hugs určený?

Pre všet­kých, kto­rým sa zdá prí­šerka zau­jí­mavá, chcú ňou pote­šiť nie­koho blíz­keho alebo cudzieho na diaľku. Záro­veň Mons­ter Hugs má roz­jas­niť úsmev na tvá­rach voja­kov nase­de­ných na zahra­nič­ných misách, no hlavne má vyča­ro­vať úsmev malým nevy­lie­či­teľne cho­rým pacien­tom.

Či už bude alebo nebude mať tento pro­jekt úspech, tak jednu vec nemô­žeme igno­ro­vať. Malá Jay­cee pou­ká­zala na to, že obja­tie je neraz viac ako tisíc slov a kopa dra­hých dar­če­kov. 

Na dru­hej strane, ak by sme to zobrali tro­chu filo­zo­ficky, naozaj dokáže takéto niečo nahra­diť sku­točné ľud­ské obja­tie. Nebude to naprí­klad pre deti len taká náh­rada za obja­tie rodi­čov, ktorí nemajú čas? 

Zdroj: Indie­gogo, wallpapergang.com

Pridať komentár (0)