Mul­ti­tas­ting, či nie? Vedci si nie sú istí.

Tatiana Blazsekova / 17. júl 2015 / Business

Kto pove­dal, že nemô­žete robiť dve veci naraz? Ženy sú v tom údajne expertky. Chlapi sa však radi obra­ňujú tvr­de­ním, že tie veci potom nero­bia poriadne. Kde je pravda? Je multi-tas­king efek­tívny, či ani nie? Nová štú­dia ved­cov z Uni­ver­sity of Flo­rida spo­chyb­ňuje pred­stavu, že muti-tas­king spô­so­buje neefek­tív­nosť jed­nej alebo via­ce­rých úloh. 

Vedci tes­to­vali star­ších dospe­lých a ich schop­nosť efek­tív­neho plne­nia kog­ni­tív­nych úloh počas bicyk­lo­va­nia. Zis­tili, že rých­losť bicyk­lo­va­nia sa zväč­šuje počas multi-tas­kin­go­va­nia bez ujmy na kog­ni­tív­nom výstupe.

Tento výsle­dok bol prek­va­pivý aj pre samot­ných výskum­ní­kov. Pôvodne chceli zis­tiť, ako je to s multi-tas­kin­gom u pacien­tov s Par­kin­so­nom, res­pek­tíve, ako veľmi je jedna úloha potla­čo­vaná pri plnení ďal­ších. Vedci teda zobrali sku­pinu pacien­tov s Par­kin­so­no­vou cho­ro­bou a druhú sku­pi­nun so zdra­vými sub­jek­tami. Pro­fe­sor Alt­mann hovorí: ” Každá štú­diam zaobe­ra­júca sa týmto feno­mé­nom doka­zuje, že keď ľudia robia dve veci, jedna z nich je vždy viac zaned­bá­vaná. Každý z nás zažil situ­áciu, kedy sa nie­kam ponáh­ľal, zrazu zazvo­nil mobil a jeho chô­dza bola spo­ma­lená. Úprimne, to je to, čo sme oča­ká­vali”.

Počas štú­die, 28 žúčast­ne­ných s Par­kin­so­no­vou cho­ro­bou a 20 zdra­vých dospe­lých sub­jek­tov pra­co­vali na 20 kog­ni­tív­nych úlo­hách, počas toho ako, sedeli na sto­ličke v miest­nosti bez aké­ho­koľ­vek hluku a počas bicyk­lo­va­nia. Úlohy sa pohy­bo­vali v roz­me­dzí ťaž­kosti hovo­riť slo­víčko „go“ keď sa zobra­zila modrá hviezda, až po opa­ko­va­nie veľmi dlhého listu čísel v obrá­te­nom poradí.

Pri plnení úloh na bicykli sa sle­do­vala ich rých­losť. Rýchosť jazdy na bicykli účast­ní­kov bola asi 25% rých­lejšia, zatiaľ účas­ník čo vyko­ná­val naj­jed­no­duch­šie kog­ni­tívne úlohy. Tento výsle­dok nikto neoča­ká­val. Zdá sa teda, že pri plnení via­ce­rých jed­no­duch­ších úloh sme efek­tív­nejší, ako keby sme ich mali robiť po jen­dom. Akoby bol člo­vek zrazu napum­po­vaný a robi niečo ešte lep­šie. Dôvo­dov pre úspech multi-tas­kingu je via­cero. Vedci pred­po­kla­dajú, že jed­ným z vysvet­lení môže byť kog­ni­tívne pod­nie­te­nie, ktoré nastane, keď ľudia oča­ká­vajú dokon­če­nie ťaž­šej úlohy. Podobne, cvi­če­nie zvy­šuje toto pod­nie­te­nie v oblas­tiach mozgu, ktoré kon­tro­lujú pohyb. Pod­nie­te­nie či vzru­še­nie zvy­šuje uvoľ­ne­nie neuro­trans­mi­te­rov, ktoré zlep­šujú rých­losť a účin­nosť mozgu, najmä fron­tál­neho laloku, čím dôjde k zlep­še­niu výkonu v moto­ric­kých a kog­ni­tív­nych úlo­hách.

Toto pod­nie­te­nie spô­so­buje, že člo­vek je schopný sústre­diť svoju pozor­nosť na nejakú úlohu“, pove­dal pro­fe­sor Alt­mann. „Keď bola úloha veľmi jed­no­du­chá, videli sme úči­nok na smotnú pozor­nosť prí­pade, že ľudia veľmi rýchlo bicyk­lo­vali. Ak bola úloha ťaž­šia, začali nará­žať na množ­stvo vedo­mostí dostupných na spl­ne­nie oboch úloh, takže par­ti­ci­panti už tak rýchlo nebi­cyk­lo­vali.“

Účast­níci štú­die s Par­kin­so­no­vou cho­ro­bou pedá­lo­vali vo vše­obec­nosti pomal­šie, a nezrých­ľo­vali tak ako zdraví par­ti­ci­panti. To môže byť spô­so­bené samot­nou cho­ro­bou, pre­tože kog­ni­tívne a fyzické cvi­če­nie závisí od dopa­mínu a iných neuro­trans­mi­te­rov, ktoré sú kvôli cho­robe naru­šené.

Pro­fe­sor Alt­mann a Hass v súčas­nosti štu­dujú spä­tosť multi-tas­kingu s inými druhmi cvi­če­nia. Držme im palce a dúfajme, že sa im podarí zis­tiť, či cvi­če­nie skučne vedie k zlep­še­niu fyzičky a kog­ni­tív­nych schop­ností.

Zdroj: neuroscientistnews.com

Pridať komentár (0)