Musíš sa *urva vedieť pre­dať

Karol Vörös / 29. január 2015 / Business

V ostat­ných dňoch som mal u nás vo firme za úlohu vybrať nového stá­žistu. CV, ktoré sa mi dostali na stôl boli väč­ši­nou úplne faily. Aj situ­ácie na poho­vo­roch. A pri tom stačí tak málo.

Odlíš sa od davu

Základné pra­vidlo, ktoré je asi nad ostat­nými. Tých typic­kých CV typu osobné, údaje, škola, letná bri­gáda, skill v MS Office a hudba+film v záľu­bách vždy príde neúre­kom.

Už to bolo napí­sané x-krát. Takéto CV sú väč­ši­nou odpí­sané do kate­gó­rie “keď už nič lep­šie nenáj­dem”. Aspoň u mňa to tak bolo. Ak sa teda neh­lá­siš na letnú bri­gádu do fast-foodu, daj si na svo­jom CV zále­žať. 

Je jasné, že počas štú­dia ešte nemu­síš ohu­ro­vať pra­cov­nými skú­se­nos­ťami, no nie­čim sa dá odlí­šiť vždy. Štu­do­val si na samé “A” a mal si šti­pen­dium? Skvelé, napíš to. Pomá­hal si na škole s orga­ni­zo­va­ním neja­kých even­tov? Skvelé, napíš to. Učíš sa po veče­roch kódiť weby / cho­díš na nejaké pred­nášky? Skvelé, napíš to.

Ukáž skrátka niečo navyše. Niečo, čo si robiť nemu­sel ale robil si to.

Nesmieš však kla­mať

Na druhú stranu je dôle­žité uvá­dzať iba prav­divé infor­má­cie. Uvá­dzaš flu­ent spe­a­ko­va­nie a na jed­no­du­chú otázku po anglicky nevieš odpo­ve­dať? Napíš rad­šej pravdu. Píšeš, že si expert vo worde a doku­ment, čo si poslal obsa­huje jeden štýl a všetko oden­te­ro­vané? Práve si nepre­šiel tes­tom.

Vždy je lep­šie napí­sať, že nevieš všetko a prí­jemne prek­va­piť ako opačne. Pokiaľ je nejaký skill kri­tický, tak ho musíš vedieť a darmo budeš pred­stie­rať opak.

Splň kri­té­ria a pod­mienky

Moti­vačný list je dnes pomaly štan­dard­nom, napriek tomu robí mno­hým prob­lém. Buď pošlú ten typický (ste prog­re­sívna firma) alebo ho nepošlú vôbec.

Pokiaľ nevieš spl­niť prvé zada­nie, ako môže tvoj budúci zamest­ná­va­teľ oča­ká­vať, že tak budeš robiť neskôr. Vždy si tak pre­čí­taj, čo po tebe chcú a splň to.

Zapa­mä­taj si meno osoby, za kto­rou ideš

Keď už sa ti toto všetko podarí, skús to nepo­ka­ziť na koniec. Po výmene nie­koľ­kých mai­lov a pozvaní na poho­vor je klin­com do rakvy to, keď si neza­pa­mä­táš meno osoby, s kto­rou si dohod­nutý na stret­nutí.

Je to ako ísť na rande a neve­dieť, ako sa dotyčná volá. Prvý dojem pre­dáva a slová typu “s nie­kym som si písal a pri­šiel som na poho­vor” ho výrazne naru­šia.

It’s just a game

Pre druhú stranu musíš byť jed­no­du­cho nie­čim zau­jí­mavý. Musí na tebe vidieť niečo navyše, niečo čo inde len tak ľahko nenájde. Musíš byť nie­čim super.

Vidíte to nejako podobne?

Zdroj: kavoros.sk

Pridať komentár (0)