Nahliadni do záku­li­sia práce tých naj­lep­ších ved­cov

Katarína Jenisová / 21. marec 2016 / Tools a produktivita

Ak je pre­pl­nený stôl zna­kom pre­pl­ne­nej mysle, čím je potom prázdny stôl?“

Možno tým chcel Eins­tein len obrá­niť svoj zmy­sel pre nepo­ria­dok a nedos­ta­tok orga­ni­zá­cie. Mnohé pozo­ro­va­nia ľud­skej psy­chiky uka­zujú, že to v akom pro­stredí pra­cu­jeme, o nás vypo­vedá viac ako si mys­líme.

Štú­dia ved­cov z Uni­ver­zity v Min­ne­sote z roku 2013 zis­tila, že tí nepo­riadni majú väčší sklon ku kre­a­tív­nemu mys­le­niu. Neu­spo­ria­dané pro­stre­die pod­ne­cuje k láma­niu tra­dí­cií, pra­vi­diel a roz­víja nápa­di­tosť. Samoz­rejme, na pres­nej­šie výsledky a konečné tvr­de­nia by sme potre­bo­vali viac výsku­mov a dôka­zov. Chaos na stole ešte úplne nezna­mená, že ste génius. No v akom pro­stredí pra­co­vali tí sku­toční géni­ovia?

Pra­covný stôl Alberta Eins­te­ina

einstein-died

foto: Ralph Maga­zine, Ralph Morse

Foto­gra­fia pre LIFE maga­zín od Ralpha Morsa zobra­zuje Eins­te­i­nov stôl, nedot­knutý a presne v takom stave ako ho zane­chal v deň, keď zomrel.

Nikola Tesla a jeho zväč­šu­júci vysie­lač v roku 1899

telsa-pics

foto: wikimedia.org

Vežu War­denc­lyff posta­vil Tesla v New Yorku. Foto­gra­fia pochá­dza z roku 1899 a jej auto­rom je Dic­ken­son V. Alley. Vznikla ako súčasť pro­pa­gač­ného mate­riálu, odfo­tená s dvo­j­itou expo­zí­ciou. Na prvý­krát sa odfo­tili masívne blesky a na dru­hý­krát Tesla pri vypnu­tom stroji. V sku­toč­nosti by tam len tak pokojne s bles­kami nad hla­vou nese­del.

Jane Goodall v Tan­zá­nii

goodall

foto: The Jane Goodall Ins­ti­tute

Na foto­gra­fii je pri­ma­to­lo­gička Jane, ktorá vedela, že ak chce poro­zu­mieť pri­má­tom, musí ísť do terénu. Pred viac ako 50. rokmi opus­tila domov a odišla štu­do­vať šim­pan­zov do Východ­nej Afriky. Nebolo to však také ľahké. V Národ­nom parku Gombe Stream, kde pozo­ro­vala pri­má­tov, zo začiatku spala v stane do kto­rého sa dostá­vali pavúky, škor­pi­óny a hady.

Vedci z NASA pri tabuli výpoč­tov v roku 1961

nasa-scientists

foto: LIFE Maga­zine, J. R. Eyer­man

Takto museli pra­co­vať ešte pred érou počí­ta­čov. Foto­gra­fia opäť pre LIFE maga­zín od J. R. Eyer­mana. Scéna vyzerá veľmi vedecky a pre­sved­čivo, no v sku­toč­nosti tam žiadne výpočty nie sú. Keďže v tej dobe fun­go­valo ves­mírne súpe­re­nie medzi USA a Soviet­skym zvä­zom, nič pod­statné by v časo­pise pub­li­ko­vať nemohli. Ich práca však reálne vyze­rala takto. Len s inými čís­lami.

Stôl Step­hena Hawkinga na Uni­ver­zite v Cam­bridge v roku 2012

hawking-desk

foto: The Science Museum, Sarah Lee

Fotka zobra­zuje brit­ského teore­tic­kého fyzika za jeho zná­mym sto­lom. Nezob­ra­zuje však jeho zvy­čajné uspo­ria­da­nie vecí. Rôzne drob­nosti z jeho pra­covne boli pri­dané do pop­re­dia, aby vytvo­rili dojem ved­co­vej zanep­ráz­dne­nej mysle.

Mae C. Jemi­son na palube koz­mic­kej lode, obie­ha­jú­cej Zem

jemison-mae

foto: Nasa

Bývalá astro­nautka Mae Jemi­son sa stala prvou afro­ame­ric­kou ženou, ces­tu­jú­cou do ves­míru v roku 1992. Pri­dala sa k ďal­ším pia­tim astro­nau­tom na dobu ôsmich dní. V súčas­nosti je pre­zi­dent­kou a zakla­da­teľ­kou dvoch tech­no­lo­gic­kých spo­loč­ností.

Pra­co­visko vedca Ful­lera

buckminster-fuller

foto: Hazel Lar­son Archer

Ame­rický archi­tekt, sys­té­mový teore­tik a vyná­lezca Buck­mins­ter Ful­ler sa zapí­sal do his­tó­rie ché­mie s mole­ku­lami ató­mov uhlíka, zná­mymi ako ful­le­rény. V sku­toč­nosti ich pozo­ro­val už o 30 rokov skôr nemecký inži­nier. Ful­ler však na ne zís­kal patent a pokra­čo­val v ich pre­slá­vení.

Marie Curie vo svo­jom labo­ra­tó­riu v roku 1889

foto: msmagazine.com

Známa che­mička vo svo­jom neuve­ri­teľne čis­tom labo­ra­tó­riu v Paríži. Ešte v tomto čase ani len netu­šila, že sa stane prvou ženou, ktorá získa Nobe­lovu cenu. V jed­nej z jej bio­gra­fií je opí­saná ako tichá, vážna a skromná. To všetko môžete vidieť aj v pro­stredí, v kto­rom pra­co­vala.

Ved­kyňa Mar­ga­ret Hamil­to­nová v roku 1969

foto: NASA

Len 29 ročná ved­kyňa z NASA sa stala zod­po­ved­nou za letecký palubný soft­vér počí­ta­čov Apollo 11. Ope­račný sys­tém, pri kto­rom stojí na foto­gra­fii, zosta­vili spolu s kole­gom a dopo­mohli tak úspeš­nému pri­stá­tiu na Mesiaci.

Tho­mas Edi­son, dik­tu­júci inštruk­cie v roku 1929

foto: independent.co.uk

Edi­son bol známy tým, že si často rád zdrie­mol na rôz­nych kusoch nábytku vo svo­jom labo­ra­tó­riu. Aj napriek tomu je drži­te­ľom viac ako 1000 paten­tov a vie­dol 30 rôz­nych spo­loč­ností.

Vedelisteze.sk

Zdroj: Vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: NASA

Pridať komentár (0)