Naj­mo­der­nej­šie školy na Slo­ven­sku

Alexandra Dulaková / 25. august 2015 / Tools a produktivita

Aj u nás na Slo­ven­sku sú školy, v kto­rých náj­deš nahrá­va­cie štú­dia, špič­kové počí­ta­čové a che­mické labo­ra­tó­ria, alter­na­tívne osnovy, či štu­den­tov v uni­for­mách. Aj keď nepat­ria všetky z nich medzi top desiatku, majú vyba­ve­nie, ktoré ich výrazne ich odli­šuje od ostat­ných a ambí­ciu dostať sa medzi tých naj­lep­ších.

STREDNÉ ŠKOLY

Bri­tish Inter­na­ti­onal School, Bra­ti­slava

Naj­väč­šia medzi­ná­ordná škola v Bra­ti­slave ponúka prog­ramy od škôlky až po matu­ritu, chváli sa absol­ventmi štu­du­jú­cimi na pop­red­ných sve­to­vých uni­ver­zi­tách a pra­cu­jú­cimi vo sve­to­vých spo­loč­nos­tiach. Výučba pre­bieha v anglič­tine a škola na zahra­nič­ných pro­fe­so­roch zjavne nešetrí. Žiaci nosia uni­formy a okrem moderne vyba­ve­ných tried majú k disz­po­zí­cií elek­tro­nické pomôcky, vedecké labo­ra­tó­ria, miest­nosti na trá­ve­nie voľ­ného času, či von­kaj­šie špor­tové ihriská. Nevý­ho­dou je azda len školné, ktoré sa môže vyšpl­hať až do výšky 19 tisíc eur ročne.

Gym­ná­zium Jura Hronca, Bra­ti­slava

Je jedno z naj­kva­lit­nej­ších slo­ven­ských gym­ný­zií, so zame­ra­ním na mate­ma­tiku, fyziku a infor­ma­tiku. Dlhé roky s ním súťaží Gamča o tituly vo via­ce­rých olym­piá­dach. Kaž­do­ročne sa otvá­rajú kla­sické triedy štvor­roč­ného štú­dia so zame­ra­ním na infor­ma­tiku a osem­roč­ného štú­dia so zame­ra­ním na prog­ra­mo­va­nie. Na gym­ná­ziu sa už dlh­šiu dobu rea­li­zuje medzi­ná­rodný Inter­na­ti­onal Bac­ca­lau­re­ate Dip­loma Prog­ramme (IBD) – štu­dijný prog­ram tre­tieho a štvr­tého roč­níka určený pre­dov­šet­kým pre štu­den­tov hod­la­jú­cich po matu­rite pokra­čo­vať v štú­diu v zahra­ničí.

Každý rok absol­vuje IBD prog­ram na Slo­ven­sku zhruba päť­de­siat štu­den­tov, z nich okolo dvad­sať per­cent sa hlási na Oxford a Cam­bridge, cel­kovo má pri­bližne osem­de­siat per­cent absol­ven­tov záu­jem o štú­dium na ško­lách vo Veľ­kej Bri­tá­nii. IBD absol­venti mali dosiaľ na uni­ver­zit­ných pri­jí­ma­cích poho­vo­roch sto­per­centnú úspeš­nosť.

Súkromná základná škola wal­dorfská, Bra­ti­slava a Košice

Prie­kop­ník vo walf­dor­skom spô­sobe výučby uznáva cel­kom iný spô­sob a filo­zo­fiu kaž­do­den­ného vzde­lá­va­nia. Uči­te­lia žia­kov vzde­lá­vajú podľa vlas­ných osnov v tzv. epo­chách, namiesto 45 minúť trvajú niečo vyše dvoch. Okrem vedo­mostí sa naučia aj prak­tické zruč­nosti, ako naprí­klad šitie, či drobné opra­vár­ske úkony bežné v domác­nosti. Uči­te­lia ráno žia­kov indi­vi­du­álne zdra­via nefor­mál­nym poda­ním ruky a krát­kym roz­ho­vo­rom. Vyučo­va­nie sa začína reci­to­va­ním škol­skej básne a ply­nule pokra­čuje uči­vom, či hádza­ním vre­cúška pre zlep­še­nie kon­cen­trá­cie.

Okrem iného sa v škole nesmú poží­vať mobily, pri­čom počí­tače vidia žiaci len zried­kavo. Aj keď sa na adresu tohto sys­tému obja­vuje veľa kri­tiky, fak­tom ostáva, že výsledky celo­slo­ven­ského tes­to­va­nia žia­kov wal­dorfskú školu umiest­nili na piate miesto v Bra­ti­slave, zatiaľ čo v národ­nom hod­no­tení pred­behli drvivú väč­ši­nou ostat­ných škôl.

Bilin­gválne gym­ná­zium Milana Hodžu, Sučany

Výbe­rové gym­ná­zium sa nachá­dza v Suča­noch a pra­vi­delne obsa­dzuje prvé tri priečky v reb­ríčku naj­lep­ších slo­ven­ských stred­ných škôl. Veľká časť štu­den­tov odchá­dza štu­do­vať do zahra­ni­čia a nemá prob­lém sa uplat­niť v praxi. Keďže veľa žia­kov na gym­ná­zium dochá­dza, majú k dis­po­zí­cii bohatý mimo­škol­ský prog­ram a rov­nako je jed­nodz­načne výhodná aj poloha školy, ktorá má blízko k miest­nej hor­skej prí­rode.

Pre­mon­štrácke gym­ná­zium v Koši­ciach

Toto gym­ná­zium zau­jalo najmä moder­ným vyba­ve­ním, aj keď o ňom v šiko­rej verej­nosti nie je veľa počuť. Predsa len, cir­kevná škola síd­liaca v his­to­ric­kej budove v košic­kom cen­tre, ktorá má špič­kové počí­ta­čové a prí­ro­do­ve­decké labo­ra­tó­ria, čerstvo vyno­vené pries­tory a digi­tálne pomôcky, akými je naprí­klad inte­rak­tívna tabuľa? To je feno­mén dosť zried­kavý. Ria­di­teľ školy, cir­kevný pred­sta­vieľ Mar­tin Štrba, bol nedávno pre­zi­den­tom vyme­no­vaný za pro­fe­sora. 

LEAF: pro­jekt do budúc­nosti

Za ambi­ci­óz­nou víziou novej medzi­ná­rod­nej stred­nej školy LEAF stoja slo­ven­skí absol­venti Har­vardu, Prin­ce­tonu, Colum­bie, Lon­don School of Eco­no­mics, ako aj bývalí zamest­nanci Európ­skeho par­la­mentu, či účast­níci kon­fe­ren­cií OSN. Ich cie­ľom je na Slo­ven­sku vybu­do­vať vzde­lá­vací pries­tor, v kto­rom budú štu­den­tov viesť k aka­de­mic­kému a pro­fe­sij­nému úspe­chu sve­to­vej úrovne a vďaka kto­rému by našej kra­jine pomohli využiť svoj ľud­ský poten­ciál.

Práve preto sa zakla­da­te­lia po absol­vo­vaní sve­to­vých uni­ver­zít vrá­tili domov, aj keď to urobí len drvivá men­šina a sna­žia sa svoje poznatky využiť na domá­cej pôde. Tá by podľa nich mohla byť veľmi úrodná. Už teraz LEAF orga­ni­zuje letné tábory pre žia­kov stred­ných škôl s inten­zív­nym zame­ra­ním na anglič­tinu doma aj v zahra­ničí, pre absol­ven­tov zase zahra­ničné uči­teľ­ské stáže, pra­covné prí­le­ži­tosti, či šti­pen­diá.

VYSOKÉ ŠKOLY

Pan­európ­ska vysoká škola, Bra­ti­slava

Pomerne mladá škola osla­vuje 10 rokov a ponúka päť rôz­nych štu­dij­ných odbo­rov. Aj keď na Slo­ven­sku vše­obecne panuje atmo­sféra, v kto­rej sa súkrom­nému vyso­koš­kol­skému sys­tému veľmi nehol­duje, keď si pozrieš pries­tory tejto vyso­kej školy, výhody súkrom­ného vzde­la­nia ti budú musieť byť úplne jasné. Namiesto zaria­dení, ktoré zažili mini­málne dva režimy a od čias zalo­že­nia sa v nich nepohlo ani jed­nou sto­lič­kou, sa na PEVŠ nachá­dzajú jedny z naj­mo­der­nej­ších pred­náš­ko­vých sál, aké na slo­ven­ských “výš­kach” máme, skvelé tech­nické vyba­ve­nie, ako aj pries­tory pre medzi­ná­rodné kon­fe­ren­cie a dis­ku­sie. Fakulty infor­ma­tiky a mas­mé­dií majú k dis­po­zí­cií nahrá­va­cie a „tele­vízne“ štú­dia a počí­ta­čové miest­nosti, v kto­rom nevidno elek­tro­niku star­šiu ako pár rokov.

Fakulta infor­ma­tiky a infor­mač­ných tech­no­ló­gií, Bra­ti­slava

V roku 2013 sa fakulta infor­ma­tiky pre­sťa­ho­vala do nových pries­to­rov v Kar­lo­vej vsi a odvtedy im môžu ostatné fakulty len závi­dieť. Strohá moderná budova na kopci pôsobí fun­kci­ona­lis­tic­kým doj­mom a v jej inte­ri­é­roch sa nachá­dzajú veľké kon­fe­renčné a pred­náš­kové miest­nosti, tech­nické labo­ra­tó­ria, ako aj vymo­že­nosti typu húpa­cích sietí pre una­ve­ných prog­ra­má­to­rov.

Trnav­ská uni­ver­zita

K prí­le­ži­tosti 20. výro­čiu obno­ve­nia, ktoré uni­ver­zita oslá­vila v roku 2012, boli jej pries­tory vyno­vené za sumu päť mili­ó­nov eur. Ide o pries­tory hlav­nej uni­ver­zit­nej budovy, v kto­rej záro­veň sídli aj filo­zo­fická fakulta. Výzo­rom sa ponáša na moderný dizajn Pan­európ­skej vyso­kej školy a okrem nových učební má spred troch rokov aj vyno­vené átrium a v jeho pries­to­roch kavia­reň.

Žilin­ská uni­ver­zita

Dvoj­ročná výstavba dvoch moder­ných budov za tak­mer 17 mili­ó­nov eur sa dokon­čila v roku 2009. Tým sa do are­álu pre­su­nulo šesť zo sied­mych fakúlt uni­ver­zity, ktoré boli pred­tým rozt­rú­sené po celej Žiline, a takisto sa s učeb­nými pries­tormi zjed­no­tili aj tie kan­ce­lár­ske. Uni­ver­zita, ktorá je známa tech­nic­kým a stro­jár­skym zame­ra­ním, sa tak posu­nula o krok vpred. Minulý rok vrámci are­álu zahá­jili výstavbu výskum­ného cen­tra a vedec­kého parku, aby tak vylep­šili svoj výskumný a medzi­ná­rodný poten­ciál.

Uni­ver­zita Jánosa Sely­eho, Komárno

Možno ťa prek­va­puje, že v Komárne sa vôbec nejaká uni­ver­zita nachá­dza, ale je to tak. Ponúka eko­no­mické, peda­go­gické a teolo­gické vzde­lanie v slo­ven­čine aj maďar­čine (vďaka čomu je medzi verej­nými ško­lami uni­kátna) a môže sa pochvá­liť naozaj moder­nými pries­tormi. Aj keď je škola verejná, štú­dium je spo­plat­nené.

Uni­ver­zita pre moderné Slo­ven­sko

Inter­ne­tový pro­jekt, ktorý zalo­žil Ivan Mik­loš, ponúka pred­nášky vo forme videí. Tie sa zaobe­rajú cel­kom základ­nými lek­ciami a vysvet­liv­kami k poli­tike, eko­no­mike a obcho­do­vaní, s tým že je všetko vysvet­lené pomo­cou kon­krét­nych prí­kla­dov z nedáv­nej minu­losti, alebo dobre zná­mych káuz. Ak nero­zu­mieš eko­no­mic­kej kríze, fun­go­va­niu Európ­skej únie, či spô­sobu šíre­nia epi­dé­mií, môžeš to práve touto ces­tou napra­viť.

Pridať komentár (0)