Natá­lia Homo­lová: Slo­ven­ská blo­gerka, kto­rej talent dozrel v Lon­dýne

Alexandra Dulaková / 23. november 2016 / Rozhovory

Natins­tab­log fun­guje zatiaľ len dva roky, no za ten čas sa jeho autorka stihla etab­lo­vať medzi slo­ven­skú blo­ger­skú špičku. Je výrazná, ori­gi­nálna a odvážna. Poroz­prá­vala nám o tom, ako ria­diť úspešný blog na tej správ­nej doméne aj na sociál­nych médiach, ako správne komu­ni­ko­vať s fol­lo­wermi a fanú­šikmi, a či sa vôbec dá zo slo­ven­ského blogu vytvo­riť full-time zamest­na­nie.

Povedz mi na začia­tok, kto vlastne je Natá­lia Homo­lová :) 

Meno už poznáš, mám… počkaj, 26 rokov :) a pra­cu­jem viac-menej ako blo­gerka. Vyštu­do­vala som fas­hion mana­ge­ment na Lon­don Col­lege of Fas­hion, pred­tým som cho­dila na Obchodnú aka­dé­miu v Mar­tine. Odtiaľ aj pochá­dzam. V Lon­dýne som už 8 rokov. A pop­ri­tom sa sama seba občas pýtam, čo chcem v živote robiť. Ani po tých 8 rokoch to stále neviem. :)

DSC_0778-2

Si známa vďaka svojmu blogu, Natins­tab­log, ktorý medzi slo­ven­skými patrí medzi tie naj­vý­raz­nej­šie. Ako si si ho vybu­do­vala?

Blog fun­guje už dva roky, no začí­nala som len s účtom na Ins­ta­grame – preto aj to meno, NatINS­TAb­log. Vždy som ako mlad­šia sní­vala o tom, že budem model­kou a na Ins­ta­grame som sa odrazu mohla fotiť, ako som chcela. Veľa ľuďom sa moje výtvory páčili a oko­lie ma začalo nabá­dať k tomu, aby som si zalo­žila vlastný blog. Jeden z dôvo­dov bol aj ten, že ak by som si pro­stred­níc­tvom blogu vytvo­rila solídnu základňu, mohla by som na tom, čo ma tak bavilo, začať aj zará­bať. Stránku som si teda zalo­žila, pri­čom spo­čiatku som na nej len pre­dá­vala svoje oble­če­nie a dopl­nky. Až potom som začala sama fotiť, tvo­riť, jed­no­du­cho robiť to, čo sa na blo­goch bežne robí.

To bolo obdo­bie plné výziev, pre­tože som nikdy nepí­sala rada a písa­nie k blo­gom akosi patrí. (Bola som skôr mate­ma­tický talent.) Rov­nako som ani neo­vlá­dala tech­nické stránky blogu, čo je dôvod, prečo som si stránku zalo­žila na plat­forme Vixx. Tá sa na blogy až tak nehodí a stále mi cel­kom nevy­ho­vuje, no neviem si nájsť čas ani peniaze na úplné pre­ro­be­nie stránky. Raz. Dnes už by som si vybrala WordP­ress, ktorý je na podobné účely naj­lepší.

asos sequin-2

Mala si pri zakla­daní nejakú cen­trálnu ideu o tom, čo by mal blog ľuďom ponú­kať? Napl­nila sa?

Nech­cela som si z blogu uro­biť svoj den­ní­ček a písať tam o tom, ako sa dnes cítim, čo ma trápi, a podobne. To podľa mňa ľudia nepot­re­bujú čítať. Ja im chcem ponúk­nuť niečo pekné, veselé, možno ich inšpi­ro­vať – dať im niečo, čo zlepší náladu a urobí deň kraj­ším. Záro­veň sa nech­cem šty­li­zo­vať do nie­čoho, čo nie som – do roly neja­kej per­fekt­nej bár­biny, ktorá je vždy doko­nalá, vysmiata, jed­no­du­cho, celá fake. Veľa ľudí to tak robí (a iní ľudia im to žerú). Ja som si k odo­be­ra­te­ľom a neskôr aj fanú­ši­kom chcela vytvo­riť nor­málny vzťah a byť nie­kým, koho budú pova­žo­vať za sku­toč­ného člo­veka. Preto sa pre­zen­tu­jem taká, aká som – jeden deň pekná, iný ška­redá (smiech). A sústre­ďu­jem sa na módu, ktorá vždy bývala a aj je mojou váš­ňou.

natinstablog-4

Screen Shot 2016-03-22 at 20.14.12

Apropo, móda ako vášeň. Nie všetci majú pocho­pe­nie pre toto sme­ro­va­nie, čo je na Slo­ven­sku aj cel­kom opod­stat­nené. Ako rea­go­vali vaši?

No, neboli úplne nad­šení. (smiech) Ocino je plas­tický chi­rurg, takže by bol určite rad­šej, keby som bola doktorka. Ja som sa napriek tomu roz­hodla pre módu – ale spo­jenú s eko­no­mic­kým sme­rom, ku kto­rému som mala našliap­nuté už vďaka stred­nej. Nech­cela som ale celé dni sedieť za sto­lom a robiť účtov­níčku, na dru­hej strane, na Slo­ven­sku sa dá móda štu­do­vať len ako dizajn. Takže keď tak, muselo to byť zahra­ni­čie. V Lon­dýne som mala už brata a bolo to cel­kom blízko, tak bolo roz­hod­nuté.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.06.01nati (28 of 37)

Ale neza­čala som štu­do­vať hneď. Aby som sa tro­chu oťu­kala, naj­skôr som dva roky pra­co­vala v rôz­nych obcho­doch: Mas­simo Dutti, Armani a potom v Mat­ches Fas­hion, kde sa sústre­ďujú známe high-end značky. Tam sme mávali rôzne ško­le­nia, stre­tá­vali sme sa s dizaj­nérmi – jed­no­du­cho, pri­čuchla som k svetu módy a chcela doň pat­riť aj inak. (A v obchode som raz stretla Amy Wine­house!) Celá táto skú­se­nosť sa mi veľmi zapá­čila, lebo som zrazu mala vlastné peniaze, bývala som sama, v novom meste, bez rodi­čov. Jed­no­du­cho, viac slo­body. A v Mats­ches som pra­co­vala aj neskôr popri štú­diu.

Vieš porov­nať sys­tém vzde­lá­va­nia u nás doma s tým anglic­kým? Ako by si ho ty ohod­no­tila?

Mne naj­viac impo­no­valo to, že zatiaľ čo na Slo­ven­sku sa na výš­kach musia štu­denti hlavne bif­liť, nás skôr učili, ako sa k infor­má­ciám dostať a ako s nimi pra­co­vať. Nie­len ich vedieť odre­ci­to­vať a potom zabud­núť a nikdy viac nepot­re­bo­vať. Mohli sme si pomá­hať kal­ku­lač­kami, kni­hami – čo viac odráža to, ako to fun­guje v sku­toč­nom živote. Fun­gujú tu skôr eseje a pojem úst­nej skúšky vôbec nepoz­najú.

nibshoes

Ty síd­liš v Lon­dýne, čo má na blog a jeho obsah iste veľký vplyv. Mys­líš si napriek tomu, že sa dá úspešný a výnosný blog viesť aj u nás doma? 

Podľa mňa určite, pokiaľ má ten člo­vek v sebe potrebný cit a zau­jí­mavý štýl. Mamina mi nedávno posie­lala blog jed­nej čer­nošky, ktorá žije v neja­kej chu­dob­nej afric­kej kra­jine (nepa­mä­tám si, bohu­žiaľ, jej meno) a vytvo­rila si blog s oble­če­ním, ktoré si sama vytvára z rôz­nych pes­tro­fa­reb­ných látok so sku­točne níz­kymi nákladmi. A stala sa z nej známa blo­gerka. Takže si mys­lím, že keď člo­vek chce a snaží sa, dá sa to aj z Hor­nej Dol­nej. (smiech) Prob­lé­mom u nás môže byť aku­rát to, či sú značky za reklamu ochotné pla­tiť. Ak si ale pop­ri­tom člo­vek vytvorí zastú­pe­nie na rôz­nych sociál­nych sie­ťach (napr. You­tube), môže zará­bať aj tam.

_MG_8714

Ako to presne so zis­kami a nav­šte­vo­va­nos­ťou fun­guje u teba? Dá sa z blo­ger­stva vyžiť?

Naj­viac peňazí, z mojej osob­nej skú­se­nosti, sa dá zís­kať za ban­nery, ktoré sú umiest­nené na stránke. Pla­tia mi potom rôzne buď len za to, že tam tie ban­nery proste sú, alebo za klik­nu­tia. Naj­lepší je samoz­rejme prí­pad, v kto­rom mi pla­tia len za to, že tam je, no na dru­hej strany sú značky, ktoré za klik­nu­tia pla­tia naozaj dobre. A potom sa dá zará­bať aj tým, že znač­kám robím reklamu. Fotím sa v ich oble­čení, alebo o nej napí­šem, pop­rí­pade niečo poviem, spo­me­niem. To treba robiť s roz­umom, pre­tože okaté reklamy ľudia nemajú radi (zato ale dobre vyná­šajú). Rad­šej mám, keď mi značky spon­zo­rujú také out­fity, s kto­rými sa viem zosob­niť. Akýsi pro­duct pla­ce­ment.

greyhair-23 copy

Čo sa týka vzhliad­nutí, uni­que visi­tors má môj blog asi 7,000 mesačne, čo síce nie je nesku­točne veľa, no hovo­rím, toto číslo sa dopĺňa s inými sociál­nymi sie­ťami. Na Ins­ta­grame mám vyše 25,000 fol­lo­we­rov a na You­tube, ktorý som roz­behla iba nedávno, skoro tisíc. Oni tí sub­sc­ri­beri a fol­lo­weri pri­bú­dajú vo vlnách, nie­kedy vo veľ­kom, ino­kedy to zase ide pomaly. Z blo­ger­stva sa určite vyžiť dá. Ja som sa do toho bodu ešte cel­kom nedos­tala, no som na naj­lep­šej ceste :)

IMG_0426

Spo­mí­naš You­tube – prečo si sa roz­hodla stať sa aj vlo­ger­kou?

No, pra­mení to hlavne z toho, že na You­tube si môžem byť vlast­ným pánom. Exis­tujú blogy, kde sa baby fakt len fotia. Zapó­zujú a zvy­šok za ne urobí tím. Tam ja ale ešte nie som. Musím si vždy buď zohnať foto­grafa – s kto­rým sa nie vždy zhod­neme na tom, čo má ako vyze­rať a ktorá fotka je naj­lep­šia – alebo k tomu pri­mäť pria­teľa, kto­rého aspoň môžem diri­go­vať. (smiech) Na You­tube si video nato­čím sama v pohodlí domova, zostri­hám ho cez Final Cut a môžem rovno uplo­ado­vať. V istom zmysle je to jed­no­duch­šie, aj keď sa stále ešte učím, a veľmi ma to baví. Sle­du­jem ostat­ných You­tu­be­rov, aby som vedela, čo je popu­lárne, obľú­bené, čo sa ľuďom páči. Nie­kedy sa nestí­ham čudo­vať. :) Ja osobne zbož­ňu­jem Case­yho Nestata a jeho denné vlogy.

DSC_2306

Ak by si mala pove­dať ľuďom, či sa do roz­bie­ha­nia blogu vôbec púš­ťať, čo by si im pora­dila?

Iste, skú­siť to sa určite oplatí. Mali by ale poznať ľudí, ktorí im vedia pomôcť a byť tak tro­chu v tom správ­nom čase na správ­nom mieste. A mali by tiež vedieť, že život blo­gera je len z 10-tich per­cent stá­tie pred objek­tí­vom a z 90-tich per­cent práca s fot­kami, ich upra­vo­va­nie, uplo­ado­va­nie, plá­no­va­nie toho, čo vôbec idem robiť, zhá­ňa­nie foto­gra­fov, zna­čiek, a tak podobne. Podľa fotiek na Ins­ta­grame sa môže zdať, že aku­rát pózu­jem a pre­chá­dzam sa v out­fi­toch, ale je to o dosť kom­pli­ko­va­nej­šie.

nati (35 of )

Ja som sa musela všetko učiť od zákla­dov – od zachá­dza­nia s domé­nou až po prácu vo Pho­tos­hope. Goog­lim, poze­rám tuto­rialy na You­tube, pýtam sa pria­teľa a trvá mi to asi šty­ri­krát viac ako pro­fe­si­oná­lom, ktorí to už robia dlho. Jed­no­du­cho, ak to chce člo­vek robiť poriadne, je to full-time práca. A určite by to nemal robiť len preto, aby zaro­bil. Nie je to úprimné už ani voči tým fanú­ši­kom a fol­lo­we­rom a naviac, je to vidno. Pre mňa sú moji fol­lo­weri kama­ráti, pre kto­rých to celé vlastne robím a ku kto­rým sa sna­žím byť úprimná. Dokáže ich pote­šiť naprí­klad to, keď im odpo­viem na ich koment, keď si ich všim­nem. Majú pocit, že máme nejaké spo­je­nie, že sme kama­ráti a potom ma chcú aj naďa­lej sle­do­vať. V pod­state ma ich pozor­nosť živí a príde mi neslušné ju igno­ro­vať.

Čo vôbec hovo­ríš na nedávny boom blo­ge­rov, ktorý zasia­hol aj Slo­ven­sko?

Je to pocho­pi­teľné, keďže blo­ger­stvo je rela­tívne nové „povo­la­nie“, ktoré done­dávna neexis­to­valo a ktoré k životu pri­vie­dol až inter­net a sociálne siete. Jasné, že o to ľudia majú záu­jem, je to niečo nové a zau­jí­mavé. Blo­ge­rov je sku­točne veľa. A nie­kedy netreba ani svie­tiť v dave. Sú takí, ktorí sa oblie­kajú úplne oby­čajne – rifle, košeľa, tenisky – a sú aj tak popu­lárni. Zrejme sa v nich ľudia vidia.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.27.20

A ty sa v budúc­nosti vidíš kde? :)

No, hovo­rím, ešte stále som neuzav­rela tému toho, čo chcem vlastne v živote robiť. Ale bola by som rada, keby ma blo­ger­stvo doká­zalo slušne živiť. Robila by som to, čo ma baví, fotila, písala, ces­to­vala, mala rodinu… Chcem mať štyri deti (mená ešte nemám), tri mačky (tie už máme) a dvoch psov, takže zvlád­nuť toto všetko pohodl­ným spô­so­bom a môcť si dovo­liť také bežné veci, to by bolo fajn. Nepot­re­bu­jem roz­ha­dzo­vať, len mať dosť na to, aby som mohla robiť to, čo ma baví. Záro­veň by som ale nech­cela byť jed­nou z tých ultra sláv­nych blo­ge­riek, ktoré nemajú žiadne súkro­mie a všade ich nie­kto pre­na­sle­duje. Zlatá stredná cesta by bola ide­álna. Ale dom­ček pri mori je abso­lútny ideál.

Screen Shot 2016-03-22 at 20.12.02

Vieš si pred­sta­viť, že by si sa vrá­tila na Slo­ven­sko? Čo by tomu muselo pred­chá­dzať?

Jedine nejaká dobrá a zau­jí­mavá pra­covná ponuka, pre­tože byť fas­hion fre­e­lance blo­ger na Slo­ven­sku nie je zrovna jed­no­du­ché. Zrejme by som skon­čila na úrade práce. :) U nás je dosť málo pozí­cií v móde a aj tie si ľudia skôr pre­dá­vajú medzi sebou. Keď už, asi skôr Praha. Tá je mód­nemu prie­myslu viac naklo­nená a záro­veň viac medzi­ná­rodná. Lon­dýn je však na môj druh práce ide­álny – na networ­king, spoz­ná­va­nie ľudí z bran­dže, pozvánky na zau­jí­mavé eventy, pre­hliadky… No na dru­hej strane je strašne drahý, najmä čo sa týka býva­nia, a tiež veľmi veľký. Pre­sú­va­nie a stre­tá­va­nie sa s ľuďmi je tu cel­kom náročné, v tom mi Slo­ven­sko cel­kom chýba.

IMG_2421

na Slo­ven­sku mi zase chý­bajú pekné parky, kto­rých je tu v Lon­dýne veľmi veľa. Na to, koľko máme u nás doma zelene a pek­nej prí­rody máme žalostne málo par­kov. Tu si uží­vam, keď si môžem do neja­kého ísť sad­núť s kama­rátmi a pivom, alebo len tak sama. Pri práci, ktorú robím, som stále medzi ľuďmi – či už osobne alebo vir­tu­álne. Preto milu­jem ticho – naprí­klad v neja­kom tom pek­nom parku, kde len čvi­ri­kajú vtá­čiky a ja mám pokoj. To zbož­ňu­jem.

portugal 14

Pridať komentár (0)