Neboj sa pou­ží­vať gestá

Tatiana Blazsekova / 22. júl 2015 / Tools a produktivita

Neexis­tuje jediná odpo­veď na otázku, čo je inte­li­gen­cia a ako ju merať. IQ testy sú neefek­tívne a nezau­jí­mavé. Poní­ma­nie inte­li­gen­cie sa mení a jej defi­ní­cia má čím ďalej tým viac slov a riad­kov. Často sa môže zdať, že roz­mýš­ľa­nie sa deje v mozgu. Veľa filo­zo­fov a vedec­kých teórii však tvrdí, že kog­ní­cia sa nedeje len tam. Dôle­žitú úlohu hrá celé telo, ako aj pro­stre­die, ktoré nás obklo­puje.

Jed­nou z teórii je situ­ovaná kog­ní­cia, ktorá hovorí, že mys­le­nie sa nedeje v neja­kom abs­trakt­nom pries­tore, práve naopak. Mys­le­nie je vždy spo­jené s urči­tým moz­gom, v urči­tom tele, mieste a kon­krét­nom sociál­nom či fyzic­kom svete. Ďal­šou zau­jí­ma­vou teóriou je Embo­died cog­ni­tion. Hlav­nou myš­lien­kou je, že mozog nie je jediné, kde sa mys­le­nie odo­hráva. Telo a pro­stre­die zohrá­vajú rov­nako dôle­žitú úlohu.

Fyzické gestá tvo­ria akýsi druh spät­ného kanálu, spô­sob, akým vyjad­ru­jeme naše myš­lienky. Výskum uka­zuje, že pohyby rúk sú tiež akýmsi dru­hot­ným jazy­kom, kto­rým pri­dá­vame ďalší typ infor­má­cii. To, ako pou­ží­vame naše telo, hovorí veľa dru­hému o tom, čo mu hovo­ríme bez toho, aby sme to vlastne hovo­rili alebo si to často aj uve­do­mo­vali.

Štú­die sa v súčas­nosti zaobe­rajú otáz­kou, ako gestá vplý­vajú na uče­nie. Susan Gol­din Mea­dow, pro­fe­sorka z Uni­ver­zity v Chi­cagu tvrdí zau­jí­mavú vec: “ Našu myseľ meníme pohy­bom rúk“. Obzvlášť významné sú pre ňu „nez­hody“ medzi ver­bál­nym vyjad­re­ním a fyzic­kými ges­tami. Myš­lienky vyjad­rené pohy­bom rúk odzr­kad­ľujú tie naj­čerstvej­šie infor­má­cie o prob­léme. Vyjad­ru­jeme tak pojmy, ktoré nemáme akoby asi­mi­lo­vané do jazyka, ale môžeme ich zachy­tiť v pohybe. Tieto nez­hody medzi ges­tami a jazy­kom sa vysky­tujú naprí­klad v momente, keď je dieťa opý­tané opí­sať poča­sie a dospelí zasa nejaký stroj.

Pro­fe­sorka chce vo svo­jej práci doká­zať, že gestá napo­má­hajú pri učení. Gestá akoby vyvo­lá­vali uži­točné sprá­va­nie ľudí okolo nás. Aby som bola presná, sprá­va­nie aké chceme dosiah­nuť. Pro­fe­sorka zis­tila, že dospelí spon­tánne rea­gujú na nesúhru medzi ges­ti­ku­lá­ciou a rečou detí a sna­žia sa ich to pre­učiť. Rodi­čia a uči­te­lia tak pri­jí­majú sig­nál, že deti sú pri­pra­vené učiť sa a ponú­kajú im rôzne stra­té­gie na rie­še­nia prob­lé­mov.

Ges­ti­ku­lá­cia sama o sebe urých­ľuje uče­nie a pomáha pocho­piť nové kon­cepty. Jedna jej štú­dia zis­tila, že deti, kto­rých uči­teľ pou­ží­val pri učení gestá, mali troj­ná­sobne vyš­šiu prav­de­po­dob­nosť, že si spo­menú na správnu metódu. Rov­naký výsle­dok bol zis­tený v prí­pade štu­den­tov, kto­rým poroz­prá­vali krátky prí­beh aj s pou­ži­tím ges­ti­ku­lá­cie a bez nej. Tí, kto­rým bol pre­zen­to­vaný prí­beh s ges­tami, boli schopní si ho vyba­viť pres­nej­šie. Gestá teda sku­točne výrazne napo­má­hajú uče­niu.

Otáz­kou však je, čo z tejto infor­má­cie môžeme vyťa­žiť. Tak sa na to pozrime: Po prvé, dávajte pozor na našu vlastnú ges­ti­ku­lá­ciu. Uče­nie sa zlep­šuje v prí­pade, že deťom dodáme špe­ci­fické gestá a oni si ich osvoja. Pro­fe­sorka Gol­din Mea­dow zis­tila, že štvr­táci sa naučili rie­šiť mate­ma­tické rov­nice efek­tív­nej­šie, keď imi­to­vali pomocné gestá, ktoré im uká­zal uči­teľ.

Po druhé, tré­nujte pou­ží­va­nie gest iných ľudí. Vší­majte si ako pou­ží­vajú gestá iní ľudia. Stačí jedno jediné gesto, ktoré sa líši od reči. Keď ľudia pove­dia jednu vec a pohyb je iný, nastane už spo­mí­naná nez­hoda a v tomto momente je člo­vek neve­dome pri­pra­vený zobrať si výhodu z inštruk­cii a sme­ro­vaní od iných ľudí.

Hýbte rukami váš­nivo ako Taliani a sle­dujte gestá iných. Pre­zra­dia totižto viac, ako si mys­líte a naviac dopo­môžu k efek­tív­nej­šiemu uče­niu.

Zdroj: businessinsider.com

Pridať komentár (0)