Neke­caj a makaj! Prí­lišná uke­ca­nosť ťa brzdí na ceste za cie­lom

Michal Ondro / 12. máj 2016 / Tools a produktivita

Jedna z mojich najob­ľú­be­nej­ších čin­ností je roz­prá­va­nie. Som taký odjak­živa. Pamä­tám si, ako som po prvý­krát poze­ral film Klub bit­ká­rov. Bol som z neho tak mimo, že som sa o ňom s kama­rá­tom bavil hodiny. 

Roz­prá­vať sa s úžas­nými ľuďmi o úžas­ných veciach, to je niečo nesku­točné. Rád sa roz­prá­vam s pria­teľmi, fra­jer­kou, rodi­nou alebo úpl­nými cudzincami.Uvedomil som si však, že je v tom jeden háčik – prí­lišná uke­ca­nosť nie je veľmi dobrý zvyk, a to z via­ce­rých dôvo­dov.

Keď roz­prá­vaš, tak máš uši zavreté

Spending time in bar. Two young men talking to each while drinking beer in bar

foto: harvestusa.org

Moja posad­nu­tosť roz­prá­va­ním zo mňa uro­bila člo­veka, ktorý chcel vždy niečo pove­dať.

Či už som býval vonku s pria­teľmi, počas stret­nutí v práci, v škole alebo dokonca u zubára, vždy ma svr­bel jazyk a potre­bo­val som niečo pove­dať. Uve­do­mil som si však, že keď roz­prá­vam, tak nepo­čú­vam. Teda áno, počú­vam, ale len svoj hlas.

A to je tak tro­chu nebez­pečné. Zo svojho hlasu sa toho moc nenau­číš. Treba trošku spo­ma­liť, pýtať sa otázky. Počú­vať. Pocho­pil som, že som sa nikdy nič nenau­čil tým, že som roz­prá­val. Všetko, čo som sa naučil bolo po odpo­ve­diach na otázky, ktoré som polo­žil.

chandler-shut-up-friends-matthew-perry

GIF: reactiongifs.me

Prí­lišná uke­ca­nosť môže byť dokonca zna­kom nedos­pe­losti a nedos­ta­toč­nej emo­ci­onál­nej inte­li­gen­cie. Prečo teda musia nie­ktorí stále roz­prá­vať? Možno sa len sna­žia zakryť to, že sa v danej situ­ácii cítia neisto a neus­tá­lym roz­prá­va­ním chcú uká­zať ľuďom akí múdri a schopní sú.

Väč­ši­nou ide o presný opak. Ak sa budeš sna­žiť až prí­liš, je možné, že budeš pôso­biť falošne.

Hovor menej. Pýtaj sa viac. Počú­vaj viac. Spoz­ná­vať ľudí a budo­vať vzťahy môžeš jedine tým, že budeš počú­vať. Jedine takto sa posu­nieš v živote ďalej a budeš ešte šťast­nej­ším ako si bol dote­raz.

Roz­prá­va­nie ti bráni v tom, aby si sku­točne niečo uro­bil

Walt Disney_3-490x276

foto: themeparktourist.com

Walt Dis­ney raz pove­dal: „Pre­stať hovo­riť a začať robiť, to je cesta ako niečo sku­točne doká­zať“

Len za posledný mesiac som sa od ľudí v mojom okolí dopo­čul kopec rečí typu: „Chcem vytvo­riť apli­ká­ciu, chcem zís­kať zmluvu s vyda­va­teľ­stvom, chcem nato­čiť film, chcem pomá­hať ľuďom okolo seba, chcem si kúpiť poriadne auto, chcem zabe­hnúť Mara­tón, chcem začať písať blog.“

Ambí­cie má tak­mer každý. Aj ciele. Rád stre­tá­vam ľudí, ktorí vedia, čo chcú. Vieš však čo je ale ešte lep­šie ako neus­tále hovo­re­nie o cie­ľoch? Ich napĺňa­nie a práca, ktorá ma k jeho dosia­hnu­tiu pri­blíži.

10203858-lg

foto: photo.net

Na čo mys­líš, keď pred spa­ním ležíš v posteli? Na to, ako pre­trh­neš cie­ľovú pásku na Mara­tóne v Bra­ti­slave, alebo na zaj­trajší tré­ning? Mys­líš na to, ako veľmi chceš nové auto, alebo mys­líš na to, čo treba zaj­tra uro­biť, aby si naň mal peniaze?

Medzi sústre­ďo­va­ním sa na odmenu a pro­ce­som, kto­rým ju dosiah­neme, je veľmi veľký roz­diel.

Chceš úspech? Hovor menej a rob viac

maxresdefault

foto: i.ytimg.com

Ešte jedna vec: Ľudia, ktorí sku­točne niečo robia, väč­ši­nou nemajú čas na to, aby o tom roz­prá­vali. Keď sa pred tebou nabu­dúce bude nie­kto chvas­tať a ospe­vo­vať svoje ciele, necíť sa kvôli tomu zle, pous­mej sa nad tým, lebo vieš, že len kecá do vetra. Už to vieš.

Daj sa teda do práce.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: www.owulacja.pl

Pridať komentár (0)