Neko­nečný dopyt po kura­com mäse uspo­ko­jený. Vďaka Ocu­lus Rift

Michal Tomek / 21. máj 2014 / Tech a inovácie

Kto by si nedal rád kura­cie mäso? Je lacné, chutné, veľmi rýchle na príp­ravu a ponú­kajú ho všade. Aby však dopyt po tomto mäse mohol byť uspo­ko­jený, sliepky sú často cho­vané v malých pries­to­roch, sú kŕmené anti­bi­oti­kami a často sa nedos­tanú ani na čerstvý vzduch, prí­padne nikdy v život neuvi­dia trávu. Zdá sa však, že prob­lém je vyrie­šený.

Samoz­rejme, dá sa argu­men­to­vať bio­cho­vom a far­mármi, ktorí cho­vajú sliepky vo voľ­nom výbehu. Hneď si však vieme pre­miet­nuť cenu, ktorú za také mäso musíme zapla­tiť. Našťas­tie už je mnoho ľudí ochot­ných dať viac peňazí za kva­lit­nej­šie mäso. Inou mož­nos­ťou je zre­du­ko­vať spot­rebu kura­cieho mäsa (a možno mäsa cel­kovo), čím by sa tlak na výrob­cov čias­točne zní­žil. To je však náročný a dlho­dobý pro­ces, ktorý má tak svo­jich zás­tan­cov ako aj odpor­cov.

Základné fakty však zostá­vajú – ľud­stvo chce veľa kura­cieho mäsa za málo peňazí. A ešte s pri­me­ra­nou kva­li­tou. Vieme, že tento tro­j­u­hol­ník množ­stva, ceny a kva­lity nikdy nebude v ide­ál­nej rov­no­váhe. Teda, vedeli sme to, kým nepri­šiel pro­fe­sor Aus­tin Ste­wart z Iowa State Uni­ver­sity so svo­jim pro­jek­tom Second Lives­tock.

Second Lives­tock je pre­pra­co­vaný návrh nového spô­sobu chovu hos­po­dár­skych zvie­rat. V začiat­koch sa pri­márne zame­ral na kur­čatá, neskôr by prav­de­po­dobne pri­budli aj ďal­šie druhy. Prin­cíp „hos­po­dár­stva 21. sto­ro­čia“ je posta­vený na tech­no­ló­gii vir­tu­ál­nej rea­lity, ktorú vyvíja Ocu­lus VR. Okrem vir­tu­ál­nej rea­lity vychá­dza myš­lienka Second Lives­tock aj z našej den­no­den­nej rea­lity, v kto­rej väč­šina z nás pra­cuje v malých boxoch v open space kan­ce­lá­riách.

Idea je asi nasle­dovná: kurence budú umiest­nené v malých boxoch s tým, že pod nohami by mali otá­ča­júcu sa plat­formu. To by im dávalo pocit voľ­nosti pri pohybe. Záro­veň by mali na hlave nasa­dené upra­vené Ocu­lus head­sety, v kto­rých by sa im pre­mie­tala rea­lita toho, čo by mohli vidieť vonku. Tráva, slnko, iné sliepky.

Takéto boxy so sliep­kami by boli umiest­ňo­vané v tzv. Waste Zero pro­dukč­ných zaria­de­niach, čo si zakla­da­te­lia pred­sta­vujú ako veľké výš­kové budovy. Tie by zabez­pe­čo­vali cir­ku­lá­ciu vzdu­chu a tak isto aj prú­de­nie slneč­ného žia­re­nie (vita­mín D). Okrem toho by sa zvyšky kur­čiat využili ako hno­jivo. Vzhľa­dom na rie­še­nie ven­ti­lá­cie by z týchto budov nevzni­kal ani neprí­jemný zápach, a tak by mohli byť umiest­ňo­vané priamo v mes­tách.

Pro­du­centi by sa mohli vyhnúť nad­by­toč­ným dis­tri­buč­ným kaná­lom. Aj to totiž rieši pro­jekt pro­stred­níc­tvom svo­jej stránky. Pro­du­centi by sami vyhľa­dá­vali odbyt, keďže by na to mali čas. Okrem toho si budú môcť pri­dať niečo k cene za to, že kurča žilo „zdravý a šťastný život“, a cena zostane stále niž­šia než je v súčas­nosti od bio­far­má­rov. Second Lives­tock si zaúč­tuje malé per­cento z pre­daja.

Detaily pro­jektu náj­dete na stránke Second Lives­tock.

To naj­lep­šie na záver

Všetko vyš­šie uve­dené je iba sociálny expe­ri­ment spo­mí­na­ného pro­fe­sora, ktorý sa snaží otvo­riť dis­ku­siu o tom, kam až vieme v oblasti tech­no­ló­gií zájsť, a ako nás to ovplyvní. Pro­fe­sor Ste­wart pre por­tál Fast Com­pany pove­dal: „Žijeme v malých boxoch, pra­cu­jeme v malých boxoch a stále viac sa poná­rame do vir­tu­ál­neho sveta. Prečo by si sliepky nevyb­rali to isté?“

Bez ohľadu na to, či ide o reálny biz­nis­mo­del alebo je to sku­točne iba expe­ri­ment, som si istý, že nie­kde na svete už nie­kto podobný mecha­niz­mus vyvíja a čoskoro s ním príde na trh. A ja nie som úplne pre­sved­čený o jeho správ­nosti. Našťas­tie, ešte stále zostá­vajú tie dve dote­raj­šie mož­nosti. 

zdroj: secondlivestock.com, fastcoexist.com, genesis.com.au

Pridať komentár (0)