Nikdy nepo­čú­vaj ľudí, ktorí ťa chcú obme­dzo­vať

Martin Halada / 13. november 2016 / Tools a produktivita

Vzdor tvorí mili­oná­rov. Neviem, kto ti prvý­krát pove­dal, že niečo nedo­ká­žeš. Možno rodi­čia, uči­teľ či rodinný pria­teľ.

Nie­kto ti pove­dal, že nikdy nebu­deš pod­ni­ka­teľ. Alebo špor­to­vec, ume­lec, doktor či prog­ra­má­tor. Nie­kto ti to pove­dal, lebo keď sa pozrel na teba, nevi­del teba. Videl zrkadlo. Videl seba samého. To, kým chcel byť, kým si mys­lel, že je, a kým sa nako­niec stal. Videl svoje vlastné názory a pred­sudky na to, aký je svet a čo je možné. Možno to bolo z lásky. Chcel ťa len ochrá­niť pred zlo­me­ným srd­com. Nech­cel, aby si sa ranil tak, ako sa to stalo jemu samému.

maxresdefault-1

foto: youtube.com

Pamä­táš si slávnu scénu z filmu Willa Smitha Pur­suit of Hap­pi­ness (Šťas­tie na dosah)? Syn s otcom hrajú bas­ket­bal, syn dá kôš a šťas­tím bez seba kričí, že bude pro­fe­si­onálny bas­ket­ba­lista. Otec ho však krotí. “Vieš synu, keďže som tvoj otec, zrejme budeš hrať podobne ako ja. To sa často stáva. A ja som bol pod­prie­merný bas­ket­ba­lista.” Syn zostane smutný a nechce hrať ďalej. Keď si otec uve­domí, že synovi zni­čil sny, hovorí mu: “Never nikomu, kto ti hovorí, že niečo nedo­ká­žeš. Ani mne. Keď máš sen, musíš ho chrá­niť. … Keď niečo chceš, choď si za tým. Bodka.”

Neexi­tuje žiadny väčší zdroj moti­vá­cie, ako uká­zať všet­kým, ktorí ťa pod­ce­ňo­vali, ako veľmi sa mýlili

Ľudia ti nikdy nepres­tanú hovo­riť to sa nedá, to nedo­ká­žeš, na to nemáš. Do čerta s nimi! Nezá­leží na tom, čo hovo­ria. Keď ťa ľudia limi­tujú, sna­žia sa, aby si dodr­žia­val ich limity. Aby sa sami necí­tili prí­liš slabí alebo leniví za to, že ich sami nepre­ko­nali. Ale toto ťa nikdy nemôže sku­točne obme­dziť. Nie­ktoré veci ťa samoz­rejme ombe­dzia, to je súčasť života. Ale to nie sú veci, o kto­rých roz­ho­duje nie­kto iný.

Keď povieš NIE obme­dze­niam dru­hých, si neza­sta­vi­teľný

photo-freedom-2

foto: readingfamilychurch.org.uk

A pokiaľ viem, môžeš zme­niť svet. Môžeš vyštu­do­vať medi­cínu a stať sa dokto­rom, ktorý zachráni môj život. Alebo prog­ra­má­to­rom, ktorý vymyslí prog­ram, ktorý budem pou­ží­vať o 20 rokov. Môžeš napí­sať knihu, ktorá zmení môj život. Alebo zalo­žiť spo­loč­nosť, ktorá jed­ného dňa kúpi Apple. Prečo nie. Tieto mož­nosti netvo­ria ľudia, ktorí ti dávajú obme­dze­nia. Tvo­ríš si ich ty sám. Ty sám sa musíš roz­hod­núť a usku­toč­niť svoje sny.

Nevní­mam ľudí, ktorí zme­nili svet, ako polo­bo­hov. Vní­mam ich ako ľudí, kto­rým nie­kto pove­dal, že niečo nedo­kážu, ale oni sa tomu člo­veku vzop­reli a spra­vili, čo kur*a chceli spra­viť.

046f3c4c3ca8bed19ba57982ee665b5f

foto: pics-about-space.com

Keď sa tak nad tým zamys­lím, astro­nauti musia cítiť ulti­mátny strach. Sú to ľudia, ktorí sa vydali na misiu bez aké­ho­koľ­vek tuše­nia, čo ich čaká. Vybrali sa tvá­rou v tvár ves­míru, aj keď vedia, že silná búrka ich môže zabiť. Sami medzi hviez­dami.

Zamýš­ľam sa nad ľuďmi, ktorí žijú v rukách osudu, ktorí idú za slá­vou, ktorí to skú­sia, aj keď neve­dia, čo ich čaká. Ľudia ktorí žijú, dýchajú a konajú s bez­sta­rost­nou ľah­kos­ťou. Boli a sú stá­ti­síce takých ľudí. A budú stá­ti­síce ďal­ších. Ľudí, ktorí počujú, aké sú limity a igno­rujú to. Ľudí, ktorí pohŕdajú tým, čo si mys­líme, že dokážu. Ľudí, ktorí pohŕdajú tým, čo im bolo pove­dané, že dokážu. Ľudí, ktorí igno­rujú to, čo bolo napí­sané a napíšu niečo nové. Ľudí ako ty.

zdroj: medium.com, zdroj titul­nej fotografie:favim.com

Pridať komentár (0)