Nina Peráč­ková a jej pole dance štú­dio No Limits: Biz­nis som si otvo­rila z pois­tky na auto

Martin Bohunický / 17. január 2016 / Business

Keď sa člo­vek pozrie na Ninku Peráč­kovú, možno má pocit, že ide o veľmi krehké žieňa. Keď však zistí, že pod jem­ným povr­chom sa skrýva silná a odhod­laná mladá žena, ktorá sa nebojí ris­ko­vať, svoj prvý dojem veľmi rýchlo pre­hod­notí. Inšpi­ra­tívne mladé dievča má za sebou roz­ví­ja­júci sa biz­nis v pole dance, uro­bila zo svojho mena osobnú značku, denne sa stará o svoje zdra­vie a pop­ri­tom všet­kom stíha aj vysokú školu.

Ahoj Nina, nebol prob­lém po sviat­koch nasko­čiť nas­päť na vlak? :)

Ahoj :), keďže som cvi­čila aj cez sviatky, tak ani nie. Dala som si miernu pauzu, ale nie takú, aby bol návrat ťažký :).

12402156_786355928158088_6667872100273827557_o

Pod­ni­káš vo fit­ness seg­mente, ako mladé dievča si si otvo­rila vlastné pole dance štú­dio No Limits. Čo ťa k také­muto roz­hod­nu­tiu nakoplo? 

Vyslo­vene nakop­núť ma nako­pol asi osud z via­ce­rých strán. Roz­chod s vte­daj­ším par­tne­rom, zlé vzťahy na pra­co­visku v pre­doš­lom štú­diu, kde som bola rado­vou tré­ner­kou.. Čo sa týka pod­ni­ka­nia, pod­ni­kať som pod­ni­kala aj vtedy, ale nepri­ná­šalo mi to až toľko pozi­tív a napo­kon mi ešte aj ukradli nové auto rovno spred domu a vtedy nastal ten úplný zlom. Pove­dala som si, stačí. Dala som výpo­veď v prvom štú­diu, pod­ni­kala som ďalej len kvôli penia­zom na nové štú­dio a rie­šila byrok­ra­ciu s pois­ťov­ňou kvôli ukrad­nu­tému autu.

To trvalo cca pol roka, cez ktorý som hľa­dala pries­tory a vhodné pro­dukty do štú­dia. V pod­state som všetko zlé oto­čila na dobré a z peňazí z pois­tky na auto som si nekú­pila nové auto, ale otvo­rila štú­dio. Každý si je stroj­com svojho šťas­tia, osud si pri­praví pre vás milión pre­ká­žok no vždy platí – všetko zlé je na niečo dobré.

jdjdkk

Akým väč­ším pre­káž­kam si musela počas roz­behu štú­dia čeliť? Je náročné roz­be­hnúť na Slo­ven­sku takýto druh pod­ni­ka­nia?

Jediná pre­kážka bola nájsť ako tak vhodný pries­tor, ktorý by bol v cen­tre, mal výšku stropu cez tri metre, bol svetlý, mal veľké okná, mal sociálne zaria­de­nie a aby sa tam dalo aj par­ko­vať. Po otvo­rení ma neza­sta­vilo už nič a od prvého mesiaca som bola v pluse.

Ako by si zhod­no­tila uply­nulý rok, zdá sa, že sa ti cel­kom darilo :) Na čo si naj­viac hrdá, či už z pohľadu biz­nisu alebo osob­ných úspe­chov?

Asi na to, že za celý rok sme nemali ani jeden zlý mesiac. Na to ako štú­dio ras­tie, počty hodín stú­pajú, pri­chá­dzajú nové kli­entky a tie, ktoré k nám už cho­dia stále ostá­vajú, čo si veľmi vážim. Nají­mam nové tré­nerky, nových zamest­nan­cov. Vymýš­ľame a vytvá­rame nové pro­jekty, skrátka všetko pri­búda.

11949515_730440477082967_7401034684578330996_n

Keď sa pozriem spať na začia­tok, pred rokom aj pol som začí­nala sama s cca 30 kli­ent­kami. Teraz máme dve interné tré­nerky, troch exter­ných tré­ne­rov a zamest­nan­cov. Pri­budlo viac ako 15 hodín do roz­vrhu a aktu­álny počet aktív­nych kli­en­tok je cca 300. Najprv som si cvi­čila len tak pre seba, cho­dila som na works­hopy, aby som sa zlep­šo­vala a bola som úplne hotová z tých všet­kých pole dance hviezd okolo mňa. Teraz na works­hopy pozý­vajú mňa ako lek­torku do iných štú­dii a ja sama zakaž­dým, keď ma nie­kto zavolá, tak je to také, že – „to naozaj“? Je to ten najú­žas­nejší pocit na svete a vždy mám obrov­skú trému.

Ďalej som veľmi hrdá na to, že mám spon­zora, pre mňa naj­lep­šieho, lebo je to firma pre pole dance a joga oble­če­nie Mania Fit­ness Wear. Veľmi som si želala, aby ma spon­zo­ro­vali a pri­šiel deň, kedy mi napí­sali a ja som bola celá bez seba, ako to všetko do seba zapadlo. Ďalej prišla spo­lu­práca s Divad­lom Aréna s úžas­nou oso­bou, kto­rou nie je nikto iný ako Petra Vaj­dová. Bol nato­čený o mne a pole dance krátky film s Kris­tí­nou Bot­lo­vou. Pri­chá­dzali a pri­chá­dzajú rôzne ponuky na fote­nie, rôzne spo­lu­prace, pro­jekty, roz­ho­vory. Je toho veľa, ale keď to pri­chá­dza, člo­vek pra­cuje a akosi to pre­stáva vní­mať ako niečo špeciálne/iné, ale len zváži, či je na to čas a pra­cuje a pra­cuje.

10380872_501228863337464_4123769659061954883_o

Pat­ríš medzi osob­nosti s obrov­skou popu­la­ri­tou na sociál­nych sie­ťach, pre­dov­šet­kým Ins­ta­grame. Je to spô­sob, ako pro­pa­gu­ješ svoje štú­dio, alebo sa len ako oby­čajné dievča chceš pochvá­liť? :)

Je to skôr o pro­pa­gá­cii štú­dia, ale kon­krét­nej­šie aj o tom ako vám môže pole dance alebo aj aký­koľ­vek pohyb a zdravý spô­sob života kom­pletne zme­niť život. Na sociálne siete dávam fotky, ktoré môžu nie­koho inšpi­ro­vať, moti­vo­vať, pomôcť sa nie­komu roz­hod­núť a veľmi rada pri­tom aj pora­dím, pokiaľ sa nie­kto nevie pohnúť z miesta alebo potre­buje postr­čiť.

10401922_790684097725271_3406120668703120117_n

Cítiš v súvis­losti s tým, že sa okolo tvojho mena buduje nejaký brand, zvý­šený záu­jem o tvoje hodiny?

Prav­de­po­dobne áno. Kla­mala by som, ak by som pri tom tro­chu nemys­lela aj na per­so­nal bran­ding, lebo je to dobré pre štú­dio, ale prí­liš sa nad tým neza­mýš­ľam. Ja to skôr vní­mam tak, že som rada, ak sa nie­kto na mňa obráti, lebo potre­buje pomoc a ja rada pomô­žem komu­koľ­vek, kto chce začať, alebo sa aj posu­núť ďalej v pole dance.

handstand

Kam sia­hajú tvoje ambí­cie na rok 2016? Čo by si so svo­jim štú­diom, resp. sama chcela dosiah­nuť?

Tým, že kli­en­tela stále ras­tie, čaká ma obrov­ský pro­jekt, a to je moje nové väč­šie štú­dio, kde budú ďal­šie nové hodiny a aj úplne iné antig­ra­vity atrak­cie. Už teraz rie­šime dizajn, nové pomôcky, hľa­dáme vyho­vu­júce pries­tory. Tiež budem musieť hľa­dať aj nové tré­nerky a ďal­ších zamest­nan­cov. Je to však beh na dlhé trate, pre­tože pod­mienky na pries­tor sú vcelku úzko špe­ci­fi­ko­vané, preto je to ambí­cia na celý rok. Druhá ambí­cia je úspešne skon­čiť vysokú školu a ostatné uvi­díme, čo mi život pri­ne­sie, tak ako aj minulý rok:)

Napadlo ti nie­kedy, že by si sa pokú­sila pre­sa­diť v zahra­ničí?

Roz­mýš­ľala som skôr otvo­riť ďal­šiu No Limits pobočku štú­dia nie­kde na Slo­ven­sku, ale potom som to aj uzav­rela, pre­tože nie­kedy skoro nemám čas sa ani najesť nie to ešte otvá­rať štú­dio, zamest­ná­vať ľudí mimo Bra­ti­slavy a kon­tro­lo­vať ich. V zahra­ničí sú nesku­točne dobré pole dance hviezdy, kde by bolo veľmi ťažké sa pre­sa­diť, a pop­ravde ma to ani neláka. Ja mám Slo­ven­sko rada.

ninka

Zdá sa, že sa vo svo­jom prog­rese len tak neza­sta­víš. Pre­zraď nám, ako pre­ko­ná­vaš stavy leni­vosti?:)

Musím sa pri­znať, že stav leni­vosti asi ani nemám. Aj keď som chorá a mám ležať, tak robím vše­ličo iné, len nele­žím. Zakaž­dým si pomys­lím, že ľudia, ktorí chcú byť úspešní, nese­dia doma pred tel­kou. Skôr mám stav una­ve­nosti, keď je toho už na mňa naozaj veľa a vtedy sa ani nepre­ko­ná­vam, lebo telo si samé povie, čo potre­buje.

Tomu, kde si dnes, pre­chá­dzala poriadne dlhá cesta. Čo naj­cen­nej­šie ťa celý tvoj prí­beh naučil?

Určite ma naučil poze­rať sa pri všet­kom na svoje zdra­vie a pokiaľ mám naozaj dosť, viem si konečne pove­dať stačí. Mávala som tré­ningy aj 7 hodín po sebe, raz na works­hope až 8 hodín a keď sa to nabalí ešte s ďal­ším pro­jek­tom v ten deň – telo vám to dá najavo. Čiže teraz si viem pove­dať stačí a nik so mnou nepohne. Roz­hodne viac oddy­chu­jem a venu­jem sa tomu, čo ma nestre­suje, ale čo mi pri­náša radosť. Pokiaľ z nie­čoho nemám dobrý pocit, nerobí ma to šťast­nou, môže to byť ako­koľ­vek finančne ohod­no­tené, jed­no­du­cho do toho nej­dem. Určite ma to naučilo aj väč­šej trpez­li­vosti a prie­boj­nosti.

fotka
Pridať komentár (0)