Nór­sky losos je jedna z naj­je­do­va­tej­ších potra­vín na svete

Nikola Brehová / 21. júl 2016 / Tech a inovácie

Losos patrí k najob­ľú­be­nej­ším potra­vi­nám mno­hých ľudí. Avšak v posled­ných dňoch čelí nór­sky losos výraz­nej kri­tike z úst fran­cúz­skych novi­ná­rov. Prečo? 

Ryby sú vo vše­obec­nosti pova­žo­vané za jednu z naj­zdrav­ších potra­vín. Odpo­rú­čajú sa tehot­ným ženám, malým deťom aj seni­orom práve kvôli lát­kam, ktoré obsa­hujú.

Chov rýb, a špe­ciálne chov loso­sov, je okrem toho aj veľmi dobrý biz­nis. V Nór­sku je to druhé naj­zis­ko­vej­šie odvet­vie.

Dvaja fran­cúz­ski akti­visti, Nico­las Daniel a Louis de Bar­be­y­rac, sa pred desia­timi rokmi roz­hodli pre­skú­mať rybo­lovný prie­my­sel. Nav­ští­vili kra­jiny ako sú Nór­sko, Švéd­sko, Dán­sko a Viet­nam. Posled­ných nie­koľko mesia­cov tieto kra­jiny aj pre­ces­to­vali a výsled­kom ich skú­ma­nia je film, ktorý pou­ka­zuje na nekalé prak­tiky počas chovu nór­skych loso­sov. Kon­tak­to­vali aj nór­skeho akti­vistu a eko­lóga Kurta Odde­kalva, ktorý sa už dlho zaoberá cho­vom nór­skych loso­sov a roz­práva svoje zis­te­nia.

norsky_losos7

foto: flickr.com

Tým závaž­ným prob­lé­mov sú pes­ti­cídy. V malej farme žijú až dva mili­óny rýb. Žijú v sties­ne­ných pries­to­roch, sú choré a zmu­to­vané. Nie­ktoré z tých cho­rôb nabrali už pan­de­mický roz­mer, avšak pred verej­nos­ťou je to zata­jo­vané. Okrem toho, keď chcú zabrá­niť naprí­klad šíre­niu para­zi­tov, lejú do nádrží pes­ti­cídy. Ide o tak agre­sívnu a škod­livú che­mi­ká­liu, že aj pra­cov­níci musia nosiť špe­ciálny odev a masky.

Naj­zá­važ­nej­šie sú potom rybie vši, ktoré sa stá­vajú odol­nými voči pes­ti­cí­dom, preto musia cho­va­te­lia pou­ží­vať stále sil­nej­šie a sil­nej­šie che­mi­ká­lie. Ryby cho­vané v zajatí sú obéz­nej­šie ako ryby, ktoré žijú slo­bodne. Che­mi­ká­lie sa zhro­maž­ďujú práve v tuko­vom tka­nive, kto­rého má takáto ryba od 15% do 34%. Je až päť­ná­sobne škod­li­vejší než iné potra­viny. To je dôvod, prečo je nór­sky losos jed­nou z naj­to­xic­kej­ších potra­vín .

Chilean workers process farmed salmon in a plant in Puerto Ibanez near the town of Aysén, in the Chilean Patagonia region, some 1660 km (1031 miles) south of Santiago, in this May 24, 2006 file photo. REUTERS/Ivan Alvarado/Files

foto:finest.se

Ché­mia sa na rybách pre­ja­vuje aj mutá­ciámi, ktoré my už pri kon­zu­má­cii nevi­díme. Napí­klad nie­ktoré ryby nie sú schopné zavrieť ústa. Na odstrá­ne­nie takejto mutá­cie by muselo pre­žiť osem gene­rá­cií rýb vo voľ­nej prí­rode. Pes­ti­cídy zasa­hujú aj mäso týchto rýb, ktoré sa roz­padá už pri krá­janí suro­vej ryby, čo by sa diať nemalo, pre­tože zdravé a čerstvé mäso je pružné.

O tom, ktoré potra­viny sú pre člo­veka zdra­votne nezá­vadné roz­ho­duje Úrad pre kon­trolu potra­vín a lie­čiv. Para­doxne, práve nór­sky losos bude prav­de­po­dobne prvou gene­ticky modi­fi­ko­va­nou potra­vi­nou schvá­le­nou na ľud­skú kon­zu­má­ciu.

salmon-774482_1920

em>foto: pixabay.com

V posled­ných rokoch ras­tie počet vege­ta­riá­nov, vegá­nov, fru­ta­riá­nov a tak ďalej, jed­no­du­cho ľudí, ktorí si vybe­rajú, čo budú jesť a majú na to pádny dôvod. Možno by bolo na čase, aby sme sa všetci zamys­leli, čím záso­bu­jeme vlastné telo a časom by si potra­vi­nár­sky prie­my­sel na nás nedo­vo­ľo­val ponú­kať nám toxické jedlo.

zdroj: z-news, zdroj titul­nej foto: forcechange.com

Pridať komentár (0)