Z NULY DO SVETA: Jozef Végh — “K úspe­chu treba aj kus naivity”

Lukáš Gašparík / 7. február 2016 / Rozhovory

Tak­mer vždy, keď sa na Slo­ven­sku spo­me­nie slovné spo­je­nie „glo­bálna firma“, väč­šinu z nás napadnú tie isté mená Eset, Sygic, Pixel Fede­ra­tion. No čo keď ich je omnoho viac?

Jedna z úloh, ktorú sme si v rámci Star­ti­tup dali, je nájsť aj ďal­šie spo­loč­nosti, ktoré môžu ísť vzo­rom iným. V sérii člán­kov vám pri­ne­sieme nie­koľko veľmi zau­jí­ma­vých roz­ho­vo­rov s ľuďmi, kto­rým sa poda­rilo vysta­vať úspešné medzi­ná­rodné spo­loč­nosti. Teší ma, že sme ich našli hneď nie­koľko a môžeme začať rovno s jed­ným veľmi zau­jí­ma­vým a úspeš­ným člo­ve­kom, kto­rého bohaté skú­se­nosti sa môžu zísť nejed­nému star­tu­pis­tovi — CEO Tech-Arrow, Jozef Végh.

Ahoj Jožko, viem o tebe, že si už úspešný „serial entrep­re­neur“, o kto­rom ale verej­nosť veľa nevie. Skús dať naším čita­te­ľom o sebe krátke intro, nech je jasné prečo sme sa tu práve s tebou dnes stretli. 

Asi to dám rad­šej v skratke. Som vyštu­do­vaný FEI-kár a od roku 2000 (hneď po škole) sa venu­jem soft­ware-u, takže pár rokov mám už za sebou a teraz zaží­vam v pod­state môj druhý „roz­jazd“. Ten prvý úspešný pro­dukt exchange@PAM vyvi­nutý rakúsko-slo­ven­ským „startup“-mi H&S Hei­lig und Schu­bert Soft­ware AG / AVJO Bra­ti­slava, s.r.o. sme pre­dali v 2008-tom ven­ture capi­tal inves­to­rom na Sixth Ave­nue v New York-u. ☺ Išlo o B2B firmu, keďže tomu sa venu­jem pri­márne. Čo ešte dodať, od 2014-teho som CEO deve­lo­per­skej firmy TECH-ARROW, a.s.

12370860_506209239559041_5325477658820762673_o

To sa ti ako čerstvému absol­ven­tovi ako poda­rilo??? Stre­tol si sa vo svo­jich začiat­koch so slo­vom star­tup?

Ako sa hovorí „k úspe­chu treba aj kus naivity“ a u mna to cel­kom sedí. Mali sme v tom čase pár kli­en­tov, ktorí za nami prišli s tým, že potre­bujú e-mail-archív pro­dukt, čiže sme vní­mali takúto potrebu. Takto vzni­kol exchange@PAM. Jed­ným z našich zákaz­ní­kov bol aj vie­den­ský magis­trát, ktorý vypí­sal verejnú súťaž na niečo podobné. My sme túto súťaž vyhrali a bolo potrebné už „len“ dodať rie­še­nie.

A či som sa stre­tol so slo­vom star­tup? No nestre­tol, vtedy to na Slo­ven­sku bolo ešte neznáme slovo, aj keď táto naša slo­ven­sko-rakúska firma by ako „star­tup“ určite pre­šla. Vtedy sme to ale nerie­šili, vtedy bola len práca a to hlboko do noci. Rie­šilo sa len to, kto pra­cuje a kto nie.☺ Najprv sme mali jed­ného zákaz­níka, potom 5-tich a po roku asi 50-tich. Takto to išlo ďalej a až v roku 2006 sa to zlo­milo a dostali sme sa do plusu. Troj­ročná cesta za čier­nymi čís­lami…

Ako ste finan­co­vali tie prvé tri roky? Asi si po škole nemal zrovna mili­óny na účte?

Vo firme sme mali ešte jed­ného rakús­keho par­tnera a v pod­state sme to z časti finan­co­vali z jeho bežia­cich pro­jek­tov. Celý pro­jekt bol posta­vený na tom, že som deve­lo­pe­rov najal na Slo­ven­sku, pri­čom mzdy tu boli nie­kde úplne inde v porov­naní s Rakús­kom. Ale hlavne kva­lita ľudí bola super.

Ako čerství absol­venti sme mali chuť makať. Vtedy sme doká­zali bežať ešte na veľmi “low” leveli. Mys­lím na náklady samoz­rejme. Ja som mal vo firme síce menší podiel, preto ten „veľký exit“ uro­bil hlavne môj par­tner, ktorý odvtedy nerobí nič (smiech). Ja som sa vďaka tomu dostal tak­po­ve­diac na ďalší level. Veľký exit ma asi ešte len čaká. :)

H&S IT-VISION AWARD - small-2

Povedz nám niečo o tom, ako pre­bie­hal váš exit a ako ste sa dostali k neskor­šiemu inves­to­rovi? 

V sep­tem­bri 2007 bola jedna secu­rity kon­fe­ren­cia vo Viedni. Volali nám vtedy z ame­ric­kej firmy Sun­belt Soft­ware, že si stiahli náš soft a potre­bujú kva­litný email archive. Na kon­feru došiel priamo ich CEO, kde sme sa nejak dohodli, dosť rýchlo musím dodať, čo sa mi na tom strašne ľúbilo (smiech). Hneď na to došiel ich CTO do Bra­ti­slavy a uro­bili sme plán, ako z našeho pro­duktu uro­biť ame­rický pro­dukt. Už v novem­bri sme to odpá­lili na ame­ric­kom trhu ako „Sun­belt Exchange Archi­ver (SEA)“. Mar­ke­téri spra­vili svoje, keďže do via­noc sme mali už obrat 900k. To nám razan­tne pomohlo k exitu. Po dvoch rokoch spo­lu­práce sme v roku 2008 už roko­vali s inves­tormi o exite.

Ktoré pova­hové vlast­nosti ti podľa teba pomohli dostať sa tam, kde si dnes, ak by si to mal takto retros­pek­tívne pove­dať? Asi nie každý má na to stať sa pod­ni­ka­te­ľom. Ako to vní­maš ty?

V prvom rade musíte byť dobrý v tom, čo robíte. Ak si kóder, tak v kódení, ak finanč­ník, tak v čís­lach atď. Samoz­rejme vytrva­losť, otvo­re­nosť, čestnosť…Ja som člo­vek, ktorý na 99,9% dodrží svoje slovo, veľmi mi na tom záleží. Tieto veci nám určite pomohli zís­kať prvých zákaz­ní­kov. Keď robíš biz­nis so soft­ware-om, vždy je tam kopa bugov, ale aj tak musíš vedieť pre­sved­čiť zákaz­níka o tom, nech si to vyskúša a keď je nejaký prob­lém, tak musíš mať dôveru u zákaz­níka, že to zvlád­neš opra­viť a dodať. Takto sme chy­tili prvého, dru­hého, tre­tieho zákaz­níka a už to išlo. Dobré meno sa rýchlo roz­ne­sie v B2B seg­mente, samoz­rejme aj opačne.

TECH-ARROW Business portrait

Bolo ťažké pre teba ako slo­ven­ského pod­ni­ka­teľa v tých časoch hľa­dať zákaz­ní­kov v zahra­ničí? Kde bol naj­väčší „pain“ pre teba? 

Ja som sa učil po nemecky, takže základ je určite jazyk. Slo­ven­sko bolo vtedy ako som spo­mí­nal lacné, ale ja som chcel zará­bať viac! A to v čase keď si na hra­ni­ciach musel ešte uka­zo­vať papiere. Odišiel som vtedy do Viedne a skú­sil som šťas­tie aj v Rusku v Mic­ro­softe, kde som bol na poho­vore. Veľmi som ale nepo­cho­dil. Vďaka Bohu som ale ten typ, že keď ma vyho­díte dve­rami, tak prí­dem späť oknom.☺

Určite je potrebné mať toho povest­ného „sales“ ducha. Cel­kovo je aj náš tím zlo­žený pre­važne z deve­lo­pe­rov, preto sa sna­žím aj im pri­blí­žiť „sales“ ako taký, lebo treba ísť aj tým sme­rom. Pokiaľ neho­vo­ríš o tom, čo robíš, pokiaľ to nepre­dáš, tak na čo to robíš? Člo­vek postupne dokáže pre­vziať pro­ak­ti­vitu aj v tomto, stačí sa trošku oťu­kať. Osobne si naprí­klad mys­lím, že nie som veľmi dobrý v otvá­raní prvých dverí, čiže „cold con­tact“.

Veľmi sa mi páči, čo si mi pred­tým raz spo­mí­nal, že keď ste začí­nali pod­ni­kať, nikdy ste neroz­mýš­ľali lokálne. Prečo?

Áno, vyplý­valo to z toho, čo som pove­dal. Chcel som jed­no­du­cho via­cej, ako len lokálny malý trh. Mali sme to šťas­tie, že sme začali pod­ni­kať v Rakúsku a preto robím aj tento roz­ho­vor, keďže na Slo­ven­sku toľko ľudí nepo­znám.☺ Volajme to ako môj návrat na Slo­ven­sko od roku 2012. Už na začiatku sme videli zau­jí­mavé zahra­ničné firmy, pri­čom mali pobočky v rôz­nych štá­toch. V B2B svete to je ale tak, že kľú­čové roz­hod­nu­tia sa robia na úplne inej úrovni. Keď sa chceš dostať naprí­klad do veľ­kej auto­mo­bilky ako IT firma, tak sa to viac menej neroz­ho­duje na Slo­ven­sku, ale úplne inde.

Tým že som bol mimo Slo­ven­ska som videl, čo to zna­mená byť glo­bál­nou fir­mou a táto myš­lienka išla ruka v ruke s inter­ne­tom. Vtedy sa otvá­rali úplne nové cesty, ako pre­dať pro­dukt. Vedel som, že na glo­bálnu firmu, treba mať aj glo­bálny pro­dukt a tak roz­mýš­ľam do dneš­ného dňa. Hlavne, aby bol ten pro­dukt pre­da­teľný hocikde na svete. Prvý soft, ktorý sme v tejto novej firme robili bol napr. už rovno v anglic­kom jazyku. Dnes to je glo­bálny pro­dukt, kde máme zákaz­ní­kov hlavne z Európy (Nemecko, Rakúsko, Švaj­čiar­sko..), vo Veľ­kej Bri­tá­nii, v Juž­nej Afrike, v Sever­nej Ame­rike a z časti aj v Ázii, takže s novým pro­duk­tom sme už dosť glo­bálni. ☺

12622035_1089172804461108_4380622969889083067_o

Čo ti pomohlo stať sa glo­bál­nym, mys­lím po tech­nic­kej stránke. Tú men­tálnu si nám už asi dosta­točne vysvet­lil. Mám na mysli nejaké pro­dukty, služby, pomocná ruka, ktorá zrých­lila naprí­klad váš rast… 

Spo­lu­pra­cu­jeme s rôz­nymi fir­mami, čo sa týka nástro­jov a tech­no­ló­gií. My sme už v roku 2001 zvo­lili Mic­ro­soft za nášho par­tnera vo Viedni. Odvtedy máme stále kon­takt a robíme spolu. Je to oboj­stranný vzťah, nakoľko aj my inves­tu­jeme do ich slu­žieb a oni inves­tujú zasa do nás, čiže výhodné pre obe strany. Mic­ro­soft troška zaspal dobu v nie­kto­rých veciach ako tab­lety, mobilné tele­fóny a zaspali aj cloud. Dnes sa sna­žia tú medzeru zmen­šiť a musím pove­dať, že sa im to aj darí. Vidno to aj v našej spo­lu­práci, kde ich pro­dukty idú veľmi rýchlo dopredu a to samoz­rejme tlačí hore aj nás.

Tým, že sme chy­tili nie­koľko väč­ších zákaz­ní­kov, využí­vame hlavne refe­ren­cie cez Mic­ro­soft, v zmysle prí­sluš­ných nástro­jov, ktoré na to posky­tujú. Samoz­rejme hovo­ríme aj o tom, že sme Mic­ro­sof­tom uznaný ISV (Inde­pen­dent soft­ware ven­dor). Tento sta­tus pou­ží­vam pri zákaz­ní­koch a určite to pomáha. Zákaz­níci jed­no­du­cho vidia, že to mys­líme vážne! Zopár z nich je aj vo For­tune 500, kde treba vedieť pove­dať zákaz­ní­kom, že ten soft bude fun­go­vať aj o rok a na to potre­bu­jete par­tnera ako je Mic­ro­soft.

Otázka z troška iného súdku. V porov­naní s tým, ako si ty začí­nal pod­ni­kať, majú to dnes mladí ľudia ťaž­šie alebo ľah­šie, ako si to mal ty?

Určite to máju dnes ľah­šie, hlavne vďaka tech­no­ló­giám, ktoré sú ľahko dostupné. Dnes už nie je taký prob­lém pre­ta­viť myš­lienku do reál­neho pro­duktu. Všetko sa dá rýchlo dis­tri­bu­ovať cez inter­net, apps­tory a podobne. V tom to je určite ľah­šie. Tak­tiež to je so zdro­jom vedo­mostí a infor­má­cií. Keď chceš začať kódo­vať, je veľa miesť, kde môžeš začať. Za mojich čias sme začí­nali úplne od začiat­kov a dosť krvo­potne, keďže zdro­jov bolo málo.

Zasa na dru­hej strane to zna­mená aj oveľa väč­šiu kon­ku­ren­ciu. Chla­pec, čo vedľa teba sedí v kaviarni, môže byť o pár dní tvo­jím kon­ku­ren­tom. Dnešný svet je strašne rýchly vďaka tech­no­ló­giám. Život­nosť takej prie­mer­nej mobil­nej apli­ká­cie je mys­lím dva týždne, dovtedy musíš dať update, čo je strašne veľa práce, preto je veľmi ťažké vynik­núť.

2013-03-01_Tech-Arrow_Business_portraits-46-2

Ako by mali mladí ľudia roz­mýš­ľať, keď si chcú zalo­žiť vlastné pod­ni­ka­nie. Kde si mys­líš je ten kľúč k úspe­chu?

Ono záleží hlavne v akom biz­nise sa pod­niká, ak sa bavíme o B2C tak určite v zmysle, ako uľah­čiť člo­veku život, v B2B zasa napr. ako zefek­tív­niť výrobu a podobne, jed­no­du­cho pove­dané, musia rie­šiť kon­krétne prob­lémy. Čím väčší prob­lém to bude, tým bude aj ich pod­ni­ka­nie úspeš­nej­šie. To je jedna vec, druhá vec je pro­ces vybu­do­va­nia úspe­chu alebo firmy. Na to je potrebné mať tím, lep­šie pove­dané, vedieť vybu­do­vať tím. To sú dve veci na ktoré treba dbať naj­viac. Za všet­kým je ale veľa potu, ako sa hovorí „No pain, no gain“. Keby neboli tie zlé a ťažké časy, člo­vek by si neužil tie dobré. ;)

Koľ­ko­krát v tvo­jej pod­ni­ka­teľ­skej kari­ére si mal chuť sa na to vykaš­lať? Čo ti pomohlo pre­ko­nať tieto časy?

Samoz­rejme, každý ich má. Už aj tento rok som mal také chúťky.☺ Vždy keď mám nové méty, tak mi všetko príde ako taký mara­tón. Tých mara­tó­nov máte za život nie­koľko a pri kaž­dom novom sa vám môže stať, že sa una­víte. Nie vždy to ide podľa plánu a nie­kedy si člo­vek povie, že má toho dosť. Ale zatiaľ vždy moje racio zví­ťa­zilo nad emó­ciami a odmena sa dosta­vila. Väč­ši­nou je to tak, že keď už som bol na dne a pri­šiel úspech, tak to bola taká neuve­ri­teľná nová ener­gia, že ma to vždy posta­vilo na nohy. Aspoň u mňa to určite 100% platí. Hlavne sa nevzdá­vať, ísť si za cie­ľom a robiť „smart“ roz­hod­nu­tia.

2013-03-01_Tech-Arrow_Business_portraits-50

Keď sme už pri tých „smart“ roz­hod­nu­tiach, koľko NE-smart roz­hod­nutí si už sti­hol uro­biť? Je také roz­hod­nu­tie, čo dodnes ľutu­ješ?

Možno ich robím každý deň, neviem ☺. Nič kon­krétne ma teraz nena­padá, ale u mňa je skôr inde prob­lém. Som dosť otvo­rený k ľuďom a sna­žím sa od začiatku dôve­ro­vať, potom sa občas skla­mem a mám aj aktu­álne taký prí­pad. Keď sa bavíme o chy­bách, tak moje sú určite emoč­nosť a prí­lišná otvo­re­nosť voči ľuďom. Platí to hlavne v per­so­nál­nych roz­hod­nu­tiach, kedy si ich treba rad­šej v kľude pre­mys­lieť a neroz­ho­do­vať ihneď. Je potrebné si defi­no­vať oča­ká­va­nia, aby boli v naj­lep­šom prí­pade mera­teľné.

Na záver moja obľú­bená otázka, máš nejaké hod­notné posols­tvo, ktoré by si chcel veno­vať svetu?

To si ma zasko­čil (smiech). Buďte otvo­rení, nestojte na jed­nom mieste a snažte sa vždy niečo priu­čiť a spoz­ná­vať nových ľudí. Ja veľmi rád spoz­ná­vam nových ľudí, ako aj naprí­klad teba. Naučte sa spoz­ná­vať svet a možno vám to pri­ne­sie nový nápad, ktorý bude glo­bálny úspech. ☺

Pridať komentár (0)