O tom, ako vykaš­la­nie sa na kor­po­rátny flek kvôli snu o star­tupe obrá­tilo môj život naruby

Ali Mese / 19. september 2014 / Zaujímavosti

Konečne som dostal SMSku. A začalo to.

Zaj­tra o 5:00 ráno, let číslo AZ610 z Ríma do New Yorku.“

SMSka, ktorá v nedeľu večer dora­zila na môj Black­Berry mala vo zvyku určiť moju ďal­šiu des­ti­ná­ciu a kli­enta na nastá­va­júci týž­deň. 

Pra­co­val som pre jednu z troch naj­pop­red­nej­ších sve­to­vých stra­te­gic­kých kon­zul­tin­go­vých spo­loč­ností. Život zba­lený v jed­nom kufri. Život kon­zul­tanta, kto­rému chý­bali všetci a všetko, okrem exce­lov­ských doku­men­tov. Život biz­nis­mana, ktorý nám na pre­stíž­nych ško­lách, z kto­rých hrdo nosíme tituly, kladú za to ide­álne otroc­tvo.

Ali Mese

Po pár hodi­nách spánku ma súkromný šofér zave­zie na letisko Fuimi­cino v Ríme, aby som sti­hol svoj exklu­zívny let v biz­nis triede do NYC. Po prí­chode sa uby­tu­jem v dra­hom štvor­hviez­dič­ko­vom hoteli a mie­rim priamo do kan­ce­lá­rie môjho kli­enta. Môj plat? Ten bol tiež exklu­zívny. Spo­loč­nosť bola hrdá na to, že patrí medzi naj­lep­šie pla­te­ných zamest­ná­va­te­ľov v tomto prie­mysle.

Rodi­čia

Aj napriek tomuto všet­kému som cítil, že s mojím kon­zul­tin­go­vým živo­tom nie je všetko v úpl­nom poriadku. Uve­do­mil som si, že viac nedo­ká­žem zniesť všetky tieto exklu­zívne žvásty, takže som jed­ného dňa zavo­lal rodi­čom:

Oci, mami, dal som výpo­veď. Chcel by som začať pra­co­vať na svo­jom vlast­nom star­tupe.“

Moja mama skoro dostala infarkt. Nie je to práve infor­má­cia, ktorú chce vaša matka – per­fek­ci­ona­lis­tka — počuť po tom, čo vás počas štú­dia na top biz­nis škole pod­po­ro­vala a vy ste mali super známky. Sna­žil som sa ju tro­chu upo­ko­jiť. Nepo­mohlo to.

Mami, nezná­šam to. Všetci títo kon­zul­tanti sa iba tvá­ria, že sú šťastní, pri­tom berú anti­dep­re­síva. Spím 3 – 4 hodiny denne. A všetky tie firemné bene­fity, čo nám nasľu­bo­vali, vôbec neexis­tujú. Pamä­táš, ako nám sľu­bo­vali päť­hviez­dič­kové hotely? Pra­cu­jem 20 hodín denne a nemám si ich kedy užiť. Skvelé raňajky? Nikdy na ne nebol čas. Úžasné obedy a večere? Veď je to nako­niec vždy len send­vič, ktorý zjem pred exce­lom. Oh, a mimo­cho­dom, namiesto toho, aby som si v prvej triede celý let vychut­ná­val šam­pan­ské, len čumím do excelu. A ten úžasný plat? Veď nemám čas minúť z neho ani cent. Nezná­šam svoj život, mami, je to naprd. Veď sa nemám ani kedy stre­tá­vať so svo­jou pria­teľ­kou. Už sa viac nemô­žem pre­tva­ro­vať, chcem začať svoj vlastný biz­nis.“

Moji rodi­čia si uží­vajú dôcho­dok po tom, ako skon­čili svoje nudné vládne 9-to-5 pro­fe­sie. Vedel som síce, že keďže v rodine nemáme žiadne pre­došlé skú­se­nosti s pod­ni­ka­ním, bude veľmi náročné vysvet­liť rodi­čom, ako sa veci majú, ale roz­hodne som neča­kal ten tele­fo­nát od mamy hneď ďal­šie ráno:

Taa­a­aak, ako tvoj biz­nis? Darí sa mu?!“

Mohol som hovo­riť, čo som chcel, nedo­ká­zal som vysvet­liť, že zalo­že­nie biz­nisu si vyža­duje viac ako jeden deň.

Pria­teľka, kama­ráti & spo­lo­čen­ské kruhy

Moja pria­teľka ma vždy vo všet­kom abso­lútne pod­po­ro­vala, a tak tomu bolo aj teraz. Pri­šiel čas ozná­miť to kama­rá­tom, ktorí momen­tálne špl­hali po svo­jich kari­ér­nych reb­ríč­koch v pre­stíž­nom kor­po­rát­nom svete. Všet­kým som pove­dal, že som dal výpo­veď, pre­tože sa chcem veno­vať svojmu snu a zalo­žiť si star­tup. Nie­ktorí kama­ráti sa so mnou postupne úplne pre­stali stre­tá­vať. Prav­de­po­dobne preto, že si mys­leli, že som divný, keďže toto bolo už druhé „pre­stížne“ zamest­na­nie, ktoré som v posled­nej dobe nechal plá­vať.

Aj keď zvy­šok mojich pria­te­ľov mi naozaj veľmi fan­dil, niečo na našom vzťahu sa zme­nilo: čoskoro som si uve­do­mil, že sa vyhý­bam spo­lo­čen­ským stret­nu­tiam. Keď som sa stre­tol s pria­teľmi, nemal som pre nich neus­tále nové a nové odpo­vede na otázky, ako sa práve môjmu star­tupu darí, alebo či budem ďalší Zuc­ker­berg. „Oh, člo­veče, sme na teba takí hrdí, istotne dosta­neš nejakú obrov­skú inves­tí­ciu!“

Práca na star­tupe je dlhá cesta a ja som sám seba dostal pod neuve­ri­teľný tlak len preto, že som si tak zakla­dal na tom, čo si ľudia okolo mňa mys­lia.

Deň za dňom som bol čoraz viac osa­melý, dep­re­sív­nejší a vyhý­bal som sa všet­kých spo­lo­čen­ským akti­vi­tám. Napre­do­va­nie môjho star­tupu nebolo také rýchle, ako si moje oko­lie pred­sta­vo­valo, a mne sa už nech­celo done­ko­nečna vysvet­ľo­vať, že star­tu­pom trvá roky, kým z nich vznikne niečo ako Face­book alebo Twit­ter, ako ich poznáme teraz. Jediný čas, kedy som sa cítil dobre, bol s inými pria­teľmi — pod­ni­ka­teľmi. Je to tak, iba pod­ni­ka­teľ dokáže pocho­piť pod­ni­ka­teľa.

Cash, cash, cash

Aby spo­lo­čen­ský tlak a samota neboli málo, stre­tol som sa aj s mat­kou všet­kých stre­sov : peniaze mi dochá­dzali závrat­nou rých­los­ťou. Tento fakt zabí­jal moju pro­duk­ti­vitu a schop­nosť nor­málne sa roz­ho­do­vať. Pani­ká­ril som a mal som pocit, že musím byť okam­žite úspešný a okam­žite zaro­biť nejaké peniaze.

Raz som sa dokonca pri­sti­hol pri tom, že si poži­čia­vam pár cen­tov od mojej pria­teľky, pre­tože som nemal peniaze na fľašu vody. Neve­del som, že takýto je začia­tok tohto nároč­ného života s množ­stvom vzo­stu­pov a pádov.

Dnes

Dosť bolo drámy: od tých čias už pre­šli viac ako dva roky. Teraz už píšem tento člá­nok v nád­her­nom rezorte v Thaj­sku a sŕkam svoje mojito. Nie, nesna­žím sa vás obl­b­núť, a nie, nie je zo mňa zakla­da­teľ star­tupu, z kto­rého sa stal mili­onár.

Prav­dou však je, že môj biz­nis pra­vi­delne vynáša dosta­tok peňazí na to, aby som mohol ces­to­vať po svete a pra­co­vať od vša­diaľ, kde majú wifi.

Predsa len však exis­tuje päť vecí, ktoré by som sa chcel samého seba opý­tať ešte pred­tým, ako som sa pus­til na túto stras­ti­plnú cestu. Päť otá­zok, ktoré by si mal polo­žiť každý začí­na­júci pod­ni­ka­teľ pred­tým, ako urobí prvý krok:

  1. Ste pri­pra­vení na ten spo­lo­čen­ský tlak?

Ak máte pria­te­ľov a rodinu bez skú­se­ností s pod­ni­ka­ním, bude pre vás veľmi náročné dosta­točne im vysvet­liť, čo sa sna­žíte dosiah­nuť, a spo­lo­čen­ský tlak bude len rásť. Tak veľmi mi zále­žalo na tom, čo si mys­lia ostatní – tak veľmi, že to zni­čilo môj život. Bol som na seba prí­sny a tres­tal som sa tak, že som si pri­dá­val viac a viac práce, len aby som mohol čo naj­skôr všet­kým pove­dať, že už som úspešný. A to až do dňa, kým som si neuve­do­mil, že na mňa vlastne všetci kašlú, tak prečo by som sa mal ja trá­piť?

Ľudia vám venujú iba pár sekúnd svo­jej pozor­nosti. Žijeme v roku 2014, nikto nemá čas na to, aby sa zaobe­ral inými ľuďmi. Ak vám tak veľmi záleží na tom, čo si mys­lia iní, budete len már­niť čas tým, aby ste im doká­zali, že ste úspešní, namiesto toho, aby ste sa sústre­dili na váš star­tup. Zabez­pečte si život, ja som tak uro­bil.

  1. Ste neza­daní alebo máte par­tnera, ktorý vás vždy pod­porí?

Ako dospie­vame, o svoje životy sa viac delíme so svo­jimi par­tnermi ako so svo­jimi pria­teľmi alebo rodi­nou. Ja som mal šťas­tie, pre­tože mám úžasnú pria­teľku. Bolo však smutné sle­do­vať roz­pa­dať sa vzťahy iných mojich zná­mych, ktorí pod­ni­kajú.

Pra­co­vať na svo­jom vlast­nom biz­nise je náročné, oveľa nároč­nej­šie, ako som si pôvodne pred­sta­vo­val. V mysli vám neus­tále pobe­huje milión vecí, o kto­rých žiadna iná osoba, vrá­tane vašej pria­teľky, nemá ani poňa­tia. Ak ste zadaní, pre­svedčte sa, že váš par­tner chápe, že je nie­kedy nor­málne, keď nie ste schopní sústre­diť sa ani len na bozk. Áno, ani len na nor­málny fran­cú­zák.

  1. Máte dosta­tok hoto­vosti aspoň na rok dopredu?

Dobre, tak to ešte vyná­sobte aspoň troma, pre­tože peniaze sa vám budú míňať nepred­sta­vi­teľ­nou rých­los­ťou. Počas celého toho pro­cesu sa stret­nete s mno­hými skry­tými výdav­kami — účtovné poplatky, peniaze na práv­nika, poka­zený iPhone, počí­tač, atď. Zvy­kajte si na menší byt, men­šie por­cie jedla a obra­ca­nie kaž­dého centu, ktorý vám bol v minu­losti úplne ukrad­nutý.

Tie posledné mesiace pred­tým, ako vám úplne dôjdu peniaze, budú obzvlášť náročné a tlak na vás bude naras­tať tak neuve­ri­teľne, že nebu­dete schopní ani nor­málne spá­vať. Úspech príde pomaly a hoto­vosť sa minie rýchlo, takže sa nene­chajte zasko­čiť a plá­nujte vždy dopredu.

  1. Ste pri­pra­vení spať len pár hodín denne?

Keď som odchá­dzal z kor­po­rát­neho sveta, mys­lel som si, že začnem konečne žiť svoj sen — budem pra­co­vať vtedy, kedy chcem ja. Až dokým som si nepre­čí­tal nasle­du­júci citát Loriho Gre­i­nera:

Všetko to začalo tým, že som sa na chvíľku zobu­dil upro­stred noci. Zo začiatku to bolo preto, že som bol prí­liš nad­šený svo­jimi nápadmi a mal som ich neúre­kom. Skrátka som sa nemo­hol doč­kať rána, aby som na nich mohol pra­co­vať.

Potom prišla fáza, kedy som pre­há­ňal. Pra­co­val som prí­liš veľa, pre­tože som mal pocit, že na mojich nápa­doch musím pra­co­vať stále viac a ešte oveľa viac.  Avšak, čím viac som pra­co­val, a čím neskôr som si šiel ľahnúť, tým bolo zlo­ži­tej­šie sku­točne zaspať, a kva­lita môjho spánku sa zni­žo­vala.

Ako výsle­dok tohto pro­cesu sa mi bežne stá­valo, že dva až tri dni v týždni som nebol schopný uro­biť abso­lútne nič pro­duk­tívne.

Nene­chajte sa okla­mať mojimi fot­kami z Ins­ta­gramu. Nene­chajte sa okla­mať sprá­vami o neja­kom super finan­co­vaní star­tupu, kto­rého zakla­da­te­lia sa stali mili­onármi. Ten prí­beh za tým všet­kým pozlát­kom je o mno­hých boles­ti­vých, ťaž­kých dňoch, pre­bde­ných nociach a neus­tá­lych odmiet­nu­tiach a zly­ha­niach. Cesta za úspe­chom je dlhá. Veľmi dlhá. Veľmi často až prí­liš dlhá.

  1. Ako defi­nu­jete úspech?

Každý z nás má v živote roz­dielne pri­ority. Pre väč­šinu ľudí sú pri­ori­tou číslo jedna peniaze, zatiaľ čo pre iných je to vyrov­naný život. Z tohto dôvodu teda každý pova­žu­jeme za úspech niečo iné. Podľa toho, ako si zade­fi­nu­jeme svoj úspech, bude sa roz­de­ľo­vať aj naša cesta za tým, ako ho dosiah­nuť. Ak vám naj­viac záleží na penia­zoch a na verej­nom úspe­chu, bude vaša cesta za úspe­chom prav­de­po­dobne dosť náročná.

Pamä­tajte na Hemin­gwa­y­ove múdre slová: „Je dobré mať sta­no­vený cieľ našej cesty, ale je to práve cesta, na čom záleží.“

Úspešní pod­ni­ka­te­lia nemu­sia byť tí, ktorí zará­bajú mili­óny. Neza­bud­nite, že takých je len hŕs­tka. A predsa exis­tujú tisícky ľudí, kto­rým sa podarí začať star­tup, držia ho v dob­rom stave a nikdy sa o nich v žiad­nych sprá­vach nedoz­viete. Nezá­leží na tom, ako veľmi vám vaša cesta naru­šila život alebo aké ťažké to ešte bude, užite si tú jazdu a choďte za svo­jim snom. Tony Gas­kin to pove­dal per­fektne: „Ak nepra­cu­jete na svo­jom sne, zamestná vás nie­kto iný, aby ste pra­co­vali na tom jeho.“

Zdroj: BI

Pridať komentár (0)