Obnova neolo­gic­kej syna­gógy v Lučenci

Podľa článku od Štefana Moravčíka, Archinfo.sk, Autor: Ing. Zsolt Papp, Spolupráca: Ing. arch. Alica Tichá (spoluautorka 1. projektu pre stavebné povolenie) Ing. Ladislav Palacka (spoluautor 2. projektu pre stavebné povolenie pre zmenu stavby ) / 8. október 2016 / Zo Slovenska

Luče­necká syna­góga, ktorá je na zozname národ­ných kul­túr­nych pamia­tok sa doč­kala zaslú­že­nej rekon­štruk­cie. Sláv­nostné otvo­re­nie po kom­plex­nej pamiat­ko­vej obnove pre­behlo v máji tohto roku. Zre­kon­štru­ované pries­tory dnes zastre­šujú spo­lo­čen­ské uda­losti a výstavy.

O význame tohto počinu svedčí aj nedávne oce­ne­nie. Redakčná rada revue pre kul­túrne dedič­stvo Pamiatky a múzeá, spo­ločne s jej vyda­va­teľmi – Slo­ven­ským národ­ným múzeom a Pamiat­ko­vým úra­dom Slo­ven­skej repub­liky, ude­lila rekon­štruk­cii pre­stížnu cenu za naj­výz­nam­nej­šie akti­vity v oblasti ochrany nášho kul­túr­neho dedič­stva za rok 2015 v kate­gó­rii “obnova”. (Výročné ceny vzišli spo­me­dzi 113 nomi­ná­cií).

Foto: Tibor Škan­dík

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.”

Osud neolo­gic­kej syna­gógy v Lučenci ti pri­blíži výbor­ným odbor­ným tex­tom Mgr. Andrea Morav­čí­ková (z Kraj­ského pamiat­ko­vého úradu v Ban­skej Bys­trici, pra­co­visko Luče­nec, ktorá sa aj osobne anga­žo­vala na záchrane syna­gógy):

V pub­li­ká­cii veno­va­nej syna­gó­gam Slo­ven­ska sa píše: „Za naj­väč­šou syna­gó­gou na Slo­ven­sku sa musíme vydať do srdca Novoh­radu – Lučenca. Napriek tomu, že je obklo­pená pane­lákmi a chátra, pôsobí ohro­mu­jú­cim doj­mom.“ V súčas­nosti tento citát ešte stále platí, ale našťas­tie už bez slova chátra. Syna­góga, ako cen­trum nábo­žen­ského a verej­ného života židov­skej obce, mala pôvodne tri nosné fun­kcie — bola mies­tom nábo­žen­ských obra­dov, ško­lou nábo­žen­ských záko­nov a mies­tom verej­ných roko­vaní. Pokiaľ nie je v stavbe prí­tomná Tóra a nevy­ko­ná­vajú sa v nej nábo­žen­ské úkony, nie je už posvät­ným mies­tom. Výstavba, hie­rar­chické uspo­ria­da­nie, vyba­ve­nie, je prí­sne tra­dičné a pred­pí­sané nábo­žen­ským záko­nom hala­chou. 31. marca roku 1924 začala výstavba súčas­nej neolo­gic­kej syna­gógy asa­ná­ciou star­šej syna­gógy posta­ve­nej v roku 1863. Túto sku­toč­nosť dokladá nález dobo­vých arte­fak­tov, mincí obja­ve­ných v skle­ne­nej nádobe umiest­ne­nej v kamen­nej schránke v zákla­doch star­šieho objektu.Vypra­co­va­ním pro­jektu pove­rili Leopolda Baum­horna, „sta­vi­teľa krás­nych syna­góg v Uhor­sku“.

V porov­naní so syna­gó­gou v Sege­díne, ktorá je Baum­hor­no­vým vrchol­ným die­lom, je syna­góga v Lučenci jeho posled­nou veľ­ko­le­pou rea­li­zá­ciou. Syna­gó­gou v Sege­díne archi­tekt napl­nil všetky inven­cie inšpi­ro­vané orien­tál­nou archi­tek­tú­rou, naplno roz­vi­nul archi­tek­to­nickú a deko­ra­tívnu tvo­ri­vosť. Počas svo­jej tvorby pre­fe­ro­vaný oká­zalý orien­tálny prin­cíp „hor­ror vacui“ (strach z práz­dnoty), v Lučenci skromne zjed­no­du­šil do menej zdob­nej archi­tek­to­nic­kej podoby. Syna­góga bola posta­vená za sumu 1 400 000,-Kčs a jej výstavba trvala nece­lých 18 mesia­cov. Sláv­nostne bola odo­vzdaná do uží­va­nia židov­skej nábo­žen­skej obce 8. sep­tem­bra 1925. Tra­gický osud židov­skej komu­nity v Lučenci ku sklonku II. sve­to­vej vojny mal priamy dopad na osud stavby. V prie­behu roka 1948 ponúkla Židov­ská nábo­žen­ská obec v Lučenci syna­gógu mestu Luče­nec na pre­daj. K samot­nému pre­daju došlo v decem­bri roku 1948. Z tohto obdo­bia sa zacho­vali pod­robné zame­ra­nia a výkresy exte­ri­éru, inte­ri­éru stavby so zakres­le­ním mobi­liáru.

Auto­rom zame­raní a gra­fic­kej doku­men­tá­cie bol mest­ský tech­nický radca Ing. Pohron­ský, v tom období mala syna­góga kapa­citu 600 seda­diel pre mužov a 442 seda­diel pre ženy. Na žen­skej empore boli nad čas­ťou foy­eru sedadlá na stup­ňo­vi­tých plo­ši­nách. Nie­ktorí autori omy­lom toto zame­ra­nie uvá­dzajú ako ori­gi­nálny pro­jekt L. Baum­horna. Osud syna­gógy nega­tívne ovplyv­nilo dia­nie v rokoch 1948 až 1980, kedy sa využí­vala ako sklad a bola vo veľmi zaned­ba­nom stave. Osud syna­gógy mohol byť spe­ča­tený v roku 1982, kedy bola vyra­dená z ústred­ného zoznamu pamia­tok a navrho­vaná na asa­ná­ciu. Vďaka ini­cia­tíve jed­not­liv­cov bola v roku 1985 znovu zara­dená do Štát­neho zoznamu kul­túr­nych pamia­tok. V závere 20. sto­ro­čia sa na stavbe rea­li­zo­vali len základné udr­žia­va­cie práce a väč­šia inves­tí­cia sa týkala výmeny streš­nej kry­tiny. V apríli roku 2002 vypra­co­val Kraj­ský pamiat­kový úrad Ban­ská Bys­trica, pra­co­visko Luče­nec na základe žia­dosti mesta Luče­nec doku­ment „Zásady pamiat­ko­vej ochrany Neolo­gic­kej syna­gógy Luče­nec“, v kto­rom mapo­val všetky docho­vané súčasti archi­tek­túry. Pod­kladmi ela­bo­rátu boli star­šie mera­nia a bohatá foto­gra­fická doku­men­tá­cia. Príp­ravu rekon­štruk­cie kom­pli­ko­vali časté vlast­nícke zmeny, exe­kú­cie a kon­kurzní správ­co­via. Zmena nastala v roku 2012, keď nový vlast­ník pre­zen­to­val reálny záu­jem vytvo­riť zo syna­gógy mul­ti­funkčné kul­túrne cen­trum slú­žiace širo­kej verej­nosti.

Synagóga pred rekonštrukciou

Syna­góga pred rekon­štruk­ciou

Kraj­ský pamiat­kový úrad Ban­ská Bys­trica určil pre obnovu národ­nej kul­túr­nej pamiatky pod­mienky, za kto­rých ju bolo možné rekon­štru­ovať. Naj­zá­klad­nej­šia pod­mienka bola hmo­tovo – pries­to­rová integ­rita pôvod­ného stavu, sta­bi­li­zá­cia zacho­va­nej sta­veb­nej hmoty, archi­tek­to­nic­kých prv­kov a detai­lov. Zásad­nou pod­mien­kou obnovy inte­ri­éru stavby bolo zacho­va­nie pôvod­nej pôdo­rys­nej dis­po­zí­cie. Archi­tekti sa museli vyspo­ria­dať s daným pries­to­rom a vlo­žiť do neho všetko nevy­hnutné pre ply­nulú pre­vádzku. Pris­pô­so­be­ním sa novej fun­kcii boli povo­lené nie­ktoré zmeny, napr. pries­tor sever­ného scho­diska využiť na dopl­ne­nie sociál­nych zaria­dení. Vstup­nými ide­ovými pred­po­kladmi nasta­ve­nia rekon­štruk­cie stavby bolo pozna­nie tvorby autora pôvod­ného pro­jektu L. Baum­horna. Zvo­lila sa metóda umož­ňu­júca zacho­vať ori­gi­nálnu situ­áciu v pre­po­jení frag­men­tov omie­tok, štu­ko­vej výzdoby a kamen­ných prv­kov. Výsled­kom mal byť výraz stavby pôso­biaci nerozt­rieš­te­ným, har­mo­nic­kým doj­mom.

Pro­jek­tovú doku­men­tá­ciu pozos­tá­va­júcu z archi­tek­to­nic­kej štú­die, pro­jektu pre sta­vebné povo­le­nie a rea­li­zač­ného pro­jektu vypra­co­val v roku 2013 kolek­tív auto­rov levic­kého pro­jek­to­vého ate­li­éru PRO­ART zastre­še­neý Ing. Zsol­tom Pap­pom a Ing. arch. Ali­cou Tichou. Na základe his­to­ric­kých foto­gra­fií sa určilo, že ako nová kry­tina bude pou­žitá dia­go­nálne kla­dená vlák­no­ce­men­tová šab­lóna v sivej fareb­nosti. Deko­ra­tívne sa odčle­nila cen­trálna kupola vys­kla­da­ním obrazca lemu­jú­ceho obvod z antra­ci­to­vých šab­lón. Úžľa­bia a klam­piar­ske detaily stre­chy sa zre­a­li­zo­vali z ple­chu v sivej fareb­nosti. Pôvodná zin­ková kry­tina sa zacho­vala na jed­nej vežičke západ­ného prie­če­lia a podľa nej sa vytvo­rila kópia dru­hej z titán­zin­ko­vej nezvet­ra­nej kry­tiny. Sekun­dárny vysoký sokel v exte­ri­éri objektu, rea­li­zo­vaný prav­de­po­dobne krátko po výstavbe, bol odstrá­nený, čím sa obno­vil pôvodný, nízky sokel, nie­ktoré poško­dené časti sa nahra­dili tva­rovo a mate­riá­lovo podľa zacho­va­ných ori­gi­ná­lov z ume­lého kameňa. Ostatné deko­ra­tívne prvky z ume­lého kameňa, boli v dob­rom stave, len s drob­nými mecha­nic­kými poško­de­niami. Tabule desa­tora, z ružo­vého kameňa umiest­nené nad štítmi sed­lo­vých striech z kaž­dej sve­to­vej strany sa po očis­tení, povr­cho­vom skon­so­li­do­vaní vrá­tia na pôvodné miesta.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Naj­dô­le­ži­tejší prvok inte­ri­éru syna­gógy pred­sta­vuje svä­tos­tá­nok na ukla­da­nie Tóry, Áron ha kodeš, vybu­do­vaný na východ­nej stene (miz­rach) oto­če­nej sme­rom k Jeru­za­lemu. Archi­tekti z torza svä­tos­tánku vytvo­rili samos­tatný celok, ktorý kon­cepčne uzat­vára pries­tor sály a sym­bo­li­zuje duchovné cen­trum syna­gógy.

Foto: Tibor Škan­dík

Pôvodná zacho­vaná hmota bola dopl­nená novými prv­kami. Prie­hľad­ným líha­ným sklom boli zvý­raz­nené a dopl­nené funkčno-este­tické detaily stánku Tóry. Výplne otvo­rov sú zvý­raz­nené fareb­nými skle­ne­nými tabu­ľami. Pôvodná štu­ková výzdoba sa nere­a­li­zo­vala z dôvodu frag­men­tár­neho zacho­va­nia a zvo­lil sa meto­dický postup voľ­nej­šieho súčas­ného výtvar­ného stvár­ne­nia. Záme­rom záve­reč­nej povr­cho­vej úpravy bolo tech­no­ló­giou ilu­zív­neho štu­ko­lus­tra vyz­dvi­hnúť ume­lecký dojem novot­varu Áron ha kodeš a vytvo­riť kon­trastu medzi ním a ver­ti­kál­nymi ste­nami inte­ri­éru.

Foto: Tibor Škan­dík

Monoch­rómny inte­riér stavby oži­vujú farebné prvky tvo­rené sklom, výrazná výplň kupoly a okenné výplne. Zacho­vané pôvodné kovové rámy okien sa odpre­zen­to­vali ako mreže z exte­ri­éru, za ne sa v inte­ri­éri vlo­žili bez­rá­mové okná s izo­lač­ným dvoj­sk­lom a novo­vyt­vo­rená iden­tická kovová kon­štruk­cia sa dopl­nila fareb­nými sklami. Keďže nebolo možné zre­kon­štru­ovať pôvodnú fareb­nosť a ras­ter vit­ráže pri­stú­pilo sa z časo­vého hľa­diska k rea­li­zá­cii tech­no­ló­giou UV vytvr­dzo­va­nia farieb na tech­nické líhané sklo. Dôle­ži­tým deko­ra­tívno-tech­nic­kým prob­lé­mom sa v inte­ri­éri uká­zala kupola. V rámci odvet­ra­nia pries­toru hlav­nej sály sa musela zdvi­hnúť o pár cen­ti­met­rov. S tým pri­chá­dzali kom­pli­ká­cie ohľa­dom vytvo­re­nia novej kon­štruk­cie iden­tic­kej podľa pôvod­nej s drob­nými úpra­vami pris­pô­so­be­nými exis­tu­jú­cej situ­ácii. Tech­no­lo­gický postup rea­li­zá­cie kupoly bol zhodný ako pri oken­ných otvo­roch.

Foto: Tibor Škan­dík

Po obvode inte­ri­éru hlav­nej sály sa ako nový prvok zre­a­li­zo­val sok­lový dubový obklad. Tento prvok okrem este­tic­kého hľa­diska tvorí aj prak­tickú ochranu stien a vytvára odvet­ra­nie častí sokla zasia­hnu­tých vzlí­na­jú­cou vlh­kos­ťou. Vzhľa­dom k tomu, že ide o úplne nový prvok, inšpi­ro­vaný L. Baum­hor­no­vým die­lom v Sege­díne, nebolo potrebné ho zvý­raz­ňo­vať, preto bol farebne rea­li­zo­vaný v bielo – sivom odtieni.

Foto: Tibor Škan­dík

Vstupné dvere boli vytvo­rené ako čias­točná kópia podľa his­to­ric­kých foto­gra­fií a v spod­nej častí dverí sa zre­a­li­zo­val novo­dobý ochranný kovový sokel. Kvôli novým fun­kciám muselo byť na dve­rách apli­ko­vané tzv. pro­ti­pa­ni­kové kova­nie a nebolo možné vyro­biť kova­nia a kľučky dôs­tojné tomuto objektu. Foyer od hlav­nej sály odde­ľujú novo­dobé skle­nené dvere vytvo­rené lep­ta­ním líha­ného skla.

Foto: Tibor Škan­dík

V hlav­nej sále sa na základe zacho­va­ných vzo­riek vytvo­rila pod­laha z lia­teho terazza s domi­nant­nou svet­lo­si­vou plo­chou s cen­trálne osa­de­nou kru­ho­vou ruži­co­vou vytvo­re­nou z kameňa. Obra­zec je situ­ovaný na mieste pôvod­nej Bimy, honos­ného číta­cieho pultu, na kto­rom sa čítala Tóra. Pochôdzne plo­chy v syna­góge pre­zen­tujú pôvodné mate­riá­lové prvky, t. j. terazzo dlažbu a dre­vené dubové dosky v maxi­málne mož­nej miere rešpek­tu­júce auten­tické vzory a sys­tém kla­de­nia.

Foto: Tibor Škan­dík

Vzhľa­dom k plá­no­va­ným novým fun­kciám stavby sa zacho­valo jedno pôvodné scho­disko na empory, v juž­nej časti, na kto­rom sa zre­kon­štru­ovali schody z ume­lého kameňa a kovové zábrad­lie kopí­ro­va­ním pôvod­ného. Z ori­gi­nál­neho kova­ného zábrad­lia scho­diska ostala zacho­vaná len pro­fi­lo­vaná stojka pri nástupe na scho­disko.

Foto: Tibor Škan­dík

Kon­cepčný meto­dický zámer obnovy syna­gógy bol ustá­lený na pre­zen­tá­cii stavby v murive s dôklad­ným odstrá­ne­ním poško­de­ných častí lož­nej malty, po mecha­nic­kom očis­tení s násled­ným zakon­zer­vo­va­ním muriva. Pred samot­nou rea­li­zá­ciou boli odo­brané vzorky na pries­kum zaso­le­nia a vlh­kosti muriva. V maxi­málne mož­nej miere sa v inte­ri­éri zacho­val sys­tém zave­se­nej škru­pi­no­vej klenby a kupoly, ktorý bolo nutné spev­niť. Povr­chovo poško­dené časti kle­nieb sa dopl­nili do stavu pod defi­ni­tívnu štu­kovú povr­chovú úpravu. Cen­trálna kupola sa po úro­veň spod­nej kružby zreš­tau­ro­vala do finál­nej podoby. Prob­le­ma­tické sa javili vyús­te­nia vzdu­cho­tech­niky, ktoré nevhodne zasiahli do cel­ko­vého este­tic­kého vyzne­nia kle­nieb nad empo­rami. Pre­pad­nutá klenba nad foy­erom sa vybu­do­vala do pôvod­nej podoby. Vo foy­eri sa obno­vili štu­kové detaily a dopl­nil jed­no­du­chý rovný strop.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Záro­veň so spra­co­vá­va­ním rea­li­zač­nej pro­jek­to­vej doku­men­tá­cii bol vyko­naný reštau­rá­tor­ský výskum a spra­co­vaný návrh na reštau­ro­va­nie objektu syna­gógy kolek­tí­vom auto­rov Mgr. art. Miro­sla­vom Jan­štom, Mgr. art. Rudol­fom Boro­šom a Mgr. art. Šte­fa­nom Sivá­ňom. Výsku­mom sa poda­rilo vyšpe­ci­fi­ko­vať roz­sah sekun­dár­nych zása­hov a iden­ti­fi­ko­vať naj­roz­siah­lej­šie poško­de­nia. V inten­ciách s požia­dav­kami ide­ového zámeru, zása­dami reštau­ro­va­nia, výsled­kov ana­lýz vzo­riek a rešpek­to­va­ním pod­mie­nok pamiat­ko­vej sta­rost­li­vosti bol sta­no­vený postup špe­cia­li­zo­va­ných prác. Pôvodne plá­no­vané finančné pros­triedky na rekon­štruk­ciu syna­gógy boli zní­žené na polo­vicu, preto bola obnova roz­de­lená na dve etapy. Pre­tože prvá etapa obnovy musela byť ukon­čená kolau­dá­ciou, pri­oritne sa rea­li­zo­vali sta­vebné rekon­štrukčné práce. Špe­cia­li­zo­vané práce na rekon­štruk­cii omie­tok a archi­tek­to­nic­kého tva­ros­lo­via, štu­ko­vej výzdoby a detai­lov z kameňa pre­behnú v dru­hej etape.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Po 89 rokoch a 101 dňoch od ukon­če­nia výstavby syna­gógy sa vízia stala sku­toč­nos­ťou, mesto Luče­nec ozná­milo, že 1. júna 2015 sa začali rea­li­zo­vať práce na obnove. Práce prvej etapy obnovy boli rea­li­zo­vané do 31. decem­bra 2015, kolau­dačné roz­hod­nu­tie bolo vydané dňa 29. decem­bra 2015. Vo verej­nom obsta­rá­vaní, ktoré bolo nie­koľ­ko­krát napad­nuté, úspešne obstála luče­necká firma Kolek s. r. o. Štruk­túra mimo­riad­nej doku­men­tár­nej a este­tic­kej hod­noty je urču­jú­cim prv­kom syna­gógy, ktorá neopa­ko­va­teľ­nou atmo­sfé­rou inte­ri­éru spô­so­buje kon­trast medzi súčas­nou a minu­lou gene­rá­ciou. Pro­ces kon­zer­vá­cie archi­tek­túry vychá­dza­júci zo zlo­ži­tých pod­mie­nok rekon­štruk­cie stavby spre­vá­dzali neis­toty, opa­ko­vané utvr­dzo­va­nia opti­mál­nej obnovy a neus­tále ove­ro­va­nia rie­šení kaž­dého detailu s vie­rou v úspešný koniec. Vôľou šir­šieho kolek­tívu, ktorý sa zúčast­nil kom­pli­ko­va­ného pro­cesu vzniklo výsledné dielo, bez fatál­nych chýb.

Smutný osud sta­vi­te­ľov minul osud tejto stavby. Po deväť­de­sia­tich rokoch ostáva zacho­vaná budú­cim gene­rá­ciám, ako doklad kul­túr­neho a archi­tek­to­nic­kého dedič­stva. Všetky zásahy neochu­dob­nili národnú kul­túrnu pamiatku o jej hod­noty o ktoré pri zmene fun­kcie mohla prísť. Budúc­nosť bude mať mož­nosť sa vrá­tiť k pod­state stavby. Hod­note a významu stavby sme sa sna­žili pris­pô­so­biť formu jej pre­zen­tá­cie. Tak na sklonku roku 2015 sa vízia stala sku­toč­nos­ťou.

Pozri si video doku­men­tu­júce rekon­štruk­ciu:

zdroj: archinfo.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: archinfo.sk

Pridať komentár (0)