Oce­ány môžeme podľa 19-roč­ného vedca a vyná­lezcu vyčis­tiť do desia­tich rokov

Alexandra Dulaková / 2. november 2015 / Tools a produktivita

Oce­ány regu­lujú naše pod­ne­bia, pro­du­kujú kys­lík, ukrý­vajú v sebe naj­roz­ma­ni­tej­šiu sve­tovú bio­di­ver­zitu a sú to záro­veň tie naj­dô­le­ži­tej­šie prí­rodné sys­témy našej pla­néty. Napriek tomu sa k nim sprá­vame prí­šerne a ročne ich zne­čis­ťu­jeme tonami plas­to­vých odpad­kov. Mladý Boyan Slat vyvi­nul spô­sob, akým by sme tento odpad mohli eli­mi­no­vať už do desia­tich rokov. 

Nápad na rie­še­nie eko­lo­gic­kej krízy Boy­anovi vraj skr­sol počas kúpa­nia v gréc­kom mori, keď okrem mor­ských živo­čí­chov natra­fil aj na kopu plas­to­vých odpad­kov, ktoré mu záži­tok úplne poka­zili. Práve tieto odpadky sú pre naše oce­ány najš­kod­li­vej­šie — trvá roky, kým sa plasty roz­lo­žia a medzi­tým stihnú pre­plá­vať tisícky kilo­met­rov, pre­pu­to­vať trá­via­cim trak­tom zvie­rat, či zne­čis­tiť pláže. V oce­ánoch takéto odpadky vytvá­rajú celé prúdy, ktoré v mili­ó­noch tonách putujú po svete. Je to smutný pohľad pre nás ľudí a veľká kom­pli­ká­cia živo­tov oce­nán­skeho oby­va­teľ­stva. Odpad je treba za každú cenu zo sve­to­vých vôd vylo­viť, lenže pre ich obrov­skú roz­lohu to nie je žiadna hračka. Aj preto je Sla­tova opti­mis­tická vízia desia­tich rokov skr­sla veľkú nádej. 

Za spo­me­nu­tých desať rokov by sa aj s pomo­cou mor­ských vírov mohol počet odpadu len v Ticho­morí zní­žiť až o polo­vicu. Mecha­niz­mus, ktorý chce Boyan vypus­tiť do oce­ánov, by pomo­cou sietí pasívne zachy­tá­val odpadky — ktoré by neus­tále spra­co­vá­vala pri­po­jená plat­forma — ces­to­val vďaka prí­rod­ným prú­dom a even­tu­álne spolu s odpad­kami dora­zil ku zber­ným sta­ni­ciam, kde by sa odpadky a nečis­tota zhro­maž­ďo­vali. Mecha­niz­mus je dosta­točne veľký na to, aby špinu zachy­tá­vať z mno­hých uhlov a záro­veň sa vďaka fyzic­kým záta­ra­sám vyhýba živo­čí­chom, ktoré by sa do víru mohli nešťastne zapliesť. 

Svoje pred­stavy Boyan prvý krát pred­sta­vil počas svo­jej inšpi­ra­tív­nej TEDx talk a záro­veň na inter­nete spus­til cro­wd­fun­din­govú kam­paň, kde sa mu postupne poda­rilo zís­kať mili­óny dolá­rov. Detailný plán, roz­mery prí­slu­šen­stva, finan­co­va­nie, či šta­tis­tické údaje o efek­ti­vite mecha­nizmu náj­deš tu. V skratke však stačí dodať aku­rát to, že mladý ino­vá­tor má svoj plán pre­mys­lený do naj­men­ších pod­rob­ností a pred­tým, než finálnu ver­ziu vypus­til do sveta, zre­a­li­zo­val via­cero men­ších poku­sov. Uká­zali sa ako účinné a vďaka tomu je dnes na svete Ocean Cle­a­nup Array.

Pre svet by podobný vyná­lez zna­me­nal veľmi veľa. Kvôli plas­to­vým odpad­kom ročne príde o život pri­bližne 100,000 mor­ských cicav­cov a aspoň milión vtá­kov. Za rok stra­tia ľudia kvôli poško­de­niu rybár­skeho prí­slu­šen­stva odpad­kami vyše 1,25 miliardy dolá­rov, a to je reč len o Ticho­morí. Slat sa sám seba spý­tal, prečo by sme toto enormné množ­stvo jed­no­du­cho nemohli upra­tať? Nako­niec to možno predsa len dokáže. Do boja s 7,250,000 tonami plas­to­vého odpadu vo sve­to­vých sla­ných vodách sa pus­til s veľ­kým zapá­le­ním — a je to o to viac pôso­bivé, že má len 19 rokov. Dokonca má aj odpo­veď na to, čo by sme s toľ­kým plas­tom mohli uro­biť — pre­me­niť ho v olej, kto­rého pre nás nikdy nie je dosť. 

Aj keď sa voči jeho vyná­lezu vyjad­rilo via­cero kri­ti­kov, podľa kto­rých nejde o nič nové, ale skôr o uto­pickú víziu bez per­spek­tívy, Slat sa nimi nene­chal odra­diť. Počas jed­ného roka s vyše sto-člen­ným tímom vypra­co­val päť­sto-stra­nový súhrn svo­jej vízie, via­cero jej bodov si nechal paten­to­vať a pre­hlá­sil, že na jeho desať ročný pro­jekt bude sta­čiť jeden jediný čis­tiaci mecha­niz­mus. Nuž, už len stačí počkať, či sa jeho plány vypl­nia. Momen­tálne spo­lu­pra­cuje s via­ce­rými inži­nier­skymi spo­loč­nos­ťami na dosia­hnutí najb­liž­šieho cieľa — dvoch mili­ó­nov dolá­rov. Tie sa snaží zís­kať aj pomo­cou ďal­šej cro­wd­fun­din­go­vej kam­pane. Aj napriek pozi­tív­nym výhliad­kam však neza­búda ape­lo­vať na našu obrov­skú pro­duk­ciu plas­to­vého odpadu, ktorú musíme v prvom rade radi­kálne zní­žiť. 

Zdroj: Elite Daily, In Habi­tat

Pridať komentár (0)