Odkiaľ sú Slováci? Z genetického hľadiska vôbec neexistujú

  • Genetická genealógia je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá určovaním predkov celých populácii i jedincov. Vznikla len zhruba pred dvadsiatimi rokmi, ale umožňuje nám načrieť oveľa hlbšie do minulosti.
219669_f3caac
  • Genetická genealógia je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá určovaním predkov celých populácii i jedincov. Vznikla len zhruba pred dvadsiatimi rokmi, ale umožňuje nám načrieť oveľa hlbšie do minulosti.

Pri skúmaní genetického pôvodu sa používa takzvaná mitochondriálna DNA (mtDNA), ktorá sa nachádza v mitochondriách, drobných bunkových štruktúrach v tele každého z nás.

Táto DNA sa prenáša iba prostredníctvom vajíčka, teda od matky ju zdedí aj dcéra a syn, na ďalšiu generáciu sa však prenesie iba od matky. Pomocou mtDNA dokážu vedci rozdeliť celú európsku populáciu do 10 veľkých genetických skupín, tzv. haploskupín. Ostatné haploskupiny sa v Európe vyskytujú len sporadicky.

620200-scientist-in-lab-thinkstock

foto: crossvillenews1st.com

Kto sú Slováci?

Vďaka genetickým výskumom vykonaným na Slovensku dnes vieme, že väčšina Slovákov patrí do takzvanej haploskupiny H. Je to typická európska genetická skupina, do ktorej patrí zhruba 40% obyvateľov starého kontinentu. Hovoríme tu o pôvodných obyvateľoch Európy, to znamená, že túto skupinu majú napríklad aj Američania európskeho pôvodu.

Pokiaľ by si ale chcel geneticky odlíšiť Slovákov, vedci by ťa rýchlo zastavili: Praví Slováci z genetického hľadiska vôbec neexistujú – Slovák alebo národnosť je pojem kultúrny a s genetikou v európskom kontexte nemá nič spoločné,“ hovorí pre www.alphamedical.sk docent Ferák, odborník na genealógiu a forenznú genetiku.

Odkiaľ pochádzame?

Vedci v rámci genetiky však skúmajú aj tzv. mužskú líniu a síce chromozóm Y, ktorý každý muž dedí od svojho otca. Na základe typov tohto mužského chromozómu možno každého Slováka aj každého Európana taktiež zaradiť do približne 10 haploskupín. Na Slovensku je najčastejšia haploskupina, ktorá podľa všetkého vznikla kedysi dávno v západnej Ázii a odtiaľ sa šírila na východ aj na západ a dnes má obrovské geografické zastúpenie. Vedci predpokladajú, že do Európy sa dostala spolu s indoeurópskou jazykovou skupinou, do ktorej patrí prakticky celá Európa.

 

scientist-1332343_960_720

foto: sciencealert

Ako o nás vedci toto všetko zistili?

Odovzdávaním génov a ich mutáciami dochádza k takzvanej genetickej variabilite, teda ľudia sú stále odlišnejší. Keď sa ale skupina populácie odštiepi a premiestni na iné územie, genetická variabilita medzi potomkami tejto novej populácie bude menšia ako variabilita medzi jedincami starej populácie. Je tomu tak preto, že niektoré genetické variácie sa do novej populácie nedostanú. Inak povedané, čím je genetická odlišnosť väčšia, tým je populácia staršia.

Slovami vedca pre alphamedical.sk.: „Genetická variabilita je s prevahou najväčšia v Afrike a najmenšia je pochopiteľne tam, kam sa človek dostal naposledy a to je južný cíp Južnej Ameriky, prípadne Nový Zéland. Na Nový Zéland prišiel človek pred 700 rokmi, a tak sú dnešní Novozélanďania z genetického hľadiska takí, ako by ich jedna mater mala.“

zdroj: wikipedia, zdroj titulnej fotografie: betterangelsnow.com

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá