Olda Bajer a revo­lučný kon­cept ZOOT: Slo­váci sú nesku­točne módny národ

Martin Bohunický / 20. december 2015 / Business

Veľké módne značky sa nesku­točne dlho báli pre­dá­vať tovar cez inter­net. A niet sa čo diviť. Sám mám skú­se­nosť, keď mi z pia­tich objed­na­ných kús­kov sedel jediný. Potom k nám pri­šiel z Česka ZOOT a všetko je inak. 

Olda so svo­jimi spo­loč­níkmi vymys­lel spô­sob, ako vybu­do­vať dôveru k naku­po­va­niu oble­če­nia cez inter­net. Časom pri­šiel ZOOT aj k nám na Slo­ven­sko, prvé “výdajne radosti” máme v Bra­ti­slave, v Nitre a v Žiline, otvo­re­nie v ďal­ších mes­tách sa chystá v blíz­kej dobe. ZOOT-u sa navyše darí natoľko, že expan­duje ešte ďalej — do Rumun­ska.

Neve­del som, čo od stret­nu­tia s Oldom čakať. Veď ten chlap toho toľko doká­zal, čo som oproti nemu ja? No on pri­šiel a sprá­val sa ku mne ako k naj­lep­šiemu pria­te­ľovi. Sprá­val sa ku mne, ako by som tu ten významný bol ja. Olda Bajer je výni­močný a inšpi­ra­tívny muž, od kto­rého sa všetci máme naozaj čo učiť.

Olda Bajer a blogerky

Ahoj Olda, čo inšpi­ruje chlapa ako ty k biz­nisu s módou?

Tak ona tá inšpi­rá­cia neprišla hneď. Úplne na začiatku som pri nie­čom, čo sa volalo Zoot, fun­go­val čisto ako angel inves­tor. Láďa Trpák a Josef Havelka vtedy vymys­leli “Face­book pre brandy”. Im ako mar­ke­ťá­kom vtedy chý­bal nástroj, kto­rým by mohli komu­ni­ko­vať so svo­jimi fanú­šikmi. To bola doba, kedy Face­book prí­liš tieto veci nepo­vo­lo­val.

Keďže ale obaja boli v rodin­nej fáze života, zis­tili, že ten biz­nis takto robiť nemôžu, pre­tože by museli byť nie­kde v Lon­dýne alebo New Yorku, teda tam, kde majú tie veľké značky cen­trály a tam kde sa tie značky roz­ho­dujú, s akými nástrojmi budú pra­co­vať.

Roz­hodli sa vytvo­riť nástroj, ktorý mi bol bližší, ktorý by člo­veku dopo­ru­čil určitý druh oble­če­nia na základe neja­kých cha­rak­te­ris­tík. Nasá­vali sme infor­má­cie a dávali ľuďom to čo chcú. Lenže v koneč­nom dôsledku nám to neza­rá­balo peniaze.

Jeden z dôvo­dov, prečo to nemohlo fun­go­vať podľa našich pred­stáv bol, že v Česku a na Slo­ven­sku boli ľudia naučení na out­lety a tento sys­tém nemo­hol s ouletmi fun­go­vať. Kým my sme sa sna­žili dopo­ru­čiť tým ľuďom niečo zau­jí­mavé, out­lety sú skôr o tom, “čo mi ešte zostalo.” No a kým my sme ľuďom dopo­ru­čo­vali zau­jí­mavé oble­če­nie zo zahra­ni­čia, oni si ho radi pre­ze­rali, no neku­po­vali. Neku­po­vali, pre­tože sa báli pla­tiť kre­dit­kami, pre­tože sa báli, že im tá vec nesadne.

Po dvoch rokoch sme si nevy­hnutne museli polo­žiť otázku, čo bude ďalej. Nako­niec sme začali s féro­vým e-sho­pom s módou. A prišli sme k tomu, že toto je budúc­nosť. Mať celý ten európ­sky trh pod jed­nou stre­chou a dovo­liť ľuďom si vybrať.

Ty si začí­nal s Centrum.cz a Cen­trum sk. Predsa len, z veľ­kého tech biz­nisu do oble­če­nia, nebolo ťažké si zvyk­núť na nový štýl práce? Je biz­nis v odliš­ných odvet­viach úplne o nie­čom inom, alebo svo­jim spô­so­bom stále o tom istom?

Toto bude možno ešte väčší tech, ale to je tou dobou, ktorá sa zme­nila. Keď sme začí­nali s Cen­trum, inter­net bol v plien­kach. Keď sme začí­nali, cho­dili sme po fir­mách a vysvet­ľo­vali sme im, čo je inter­net. Chy­tili sme vlnu, kedy sa celý biz­nis len budo­val.

12314452_801434799984041_213932428766781583_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bina — Floe Foto­g­raphy

Vy máte radi život…”

Bola tvo­jou moti­vá­ciou pri vstupe do fas­hion biz­nisu skráš­liť naše ulice? Bolo za tým niečo viac ako len honba za peniazmi?

My sme k tomu skôr došli. Ale stále sa v tom vidíme viac a viac. Pre­tože stále viac si uve­do­mu­jeme, že môžme takto zme­niť este­tiku a výzor ľudí okolo nás. Po 3 – 4 mesia­coch fun­go­va­nia sme si uve­do­mili, že môžme byť líd­rom v móde v Čechách, na Slo­ven­sku a v ďal­ších kra­ji­nách. A tak posú­vať a ovplyv­ňo­vať este­tiku a vkus.

Úprimne pove­dané, to ale nie je tak otázka Slo­ven­ska. Vy Slo­váci ste nesku­točne, nesku­točne módny národ.

Naozaj?

V porov­naní s Čes­kom je to nie­kde úplne inde. Našou úlo­hou tu u vás je spro­stred­ko­vať vám väčší a pes­trejší výber zna­čiek. Podľa mňa sme trošku iní v tej men­ta­lite, že vy máte radi život a to čo je okolo vás. Keď prí­dem do Bra­ti­slavy, vidím plné reštau­rá­cie, ľudia sú na záh­rad­kách, všetci máte radi ten denný pre­ži­tok. Češi sú viac napo­jení na nemeckú kul­túru, kde je dôle­ži­tej­šie ušet­riť a kde sú dôle­žité iné veci, než tieto radosti bež­ného života.

Už si niečo načr­tol, no skús inými slo­vami — prečo ste sa roz­hodli expan­do­vať na Slo­ven­sko?

Máme ambí­cie posú­vať sa v stred­nej a východ­nej Európe a Slo­ven­sko bolo pre nás pri­ro­dzene prvé miesto, kde roz­ší­riť našu pôsob­nosť.

Keďže Zoot je zalo­žený na osob­nej náv­števe — Výdajne Radosti, pre­zlie­ka­cie kabínky, tak sa na to nepo­ze­ráme z pohľadu štátu, ale z pohľadu mesta. A po Prahe bola pre nás Bra­ti­slava ten naj­zau­jí­ma­vejší trh.

Teraz expan­du­jeme ďalej, sme v Nitre, Žiline a v novom roku nás čaká druhá Výdajňa v Bra­ti­slave a tiež Výdajne sme­rom na stredné a severné Slo­ven­sko.

704681_801435299983991_2241181749617138825_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bina — Floe Foto­g­raphy

Vidíš v slo­ven­skom pro­stredí nejaké pre­kážky? Čím to je podľa teba iné, než to bolo v Čes­kej repub­like?

Nie je, pre­tože máme nový model. Sme takí evan­je­li­zá­tori módy. Ako v Čechách, tak na Slo­ven­sku a naj­nov­šie aj v Rumun­sku.

Z tohoto pohľadu nám tu nič nerobí nejaké prob­lémy, skôr na Slo­ven­sku je iná štruk­túra toho čo ponú­kame, Slo­váci si totiž kupujú iné veci. Ste viac zame­raní na značky, preto si skôr kúpite pré­mi­ový pro­dukt.

V ZOOTe sa dosť zame­ria­vate na lokál­nych, poc­ti­vých výrob­cov. Ako takýchto ľudí hľa­dáte? Alebo sa vám hlá­sia sami?

Našim kon­cep­tom bolo, že chceme pri­ná­šať novú módu, nech­cem pri­ná­šať to, čo tu už dávno je. Začali sme teda na znač­kách, ktoré tu neboli, ktoré ľudia nepoz­nali. Na dru­hej strane sme pri­niesli práve kate­gó­riu LOKÁL, teda výrob­cov s lokál­nými dizaj­nérmi.

Sna­žíme sa v tom mód­nom biz­nise napĺňať aj nejakú tú spo­lo­čen­skú úlohu a pomá­hať lokál­nym návrhá­rom. Aby sa dostali medzi masu, aby mohli začať fun­go­vať ako veľké značky.

ZOOT mal byť pôvodne “Face­bo­okom pre značky”. Čo to reálne zna­mená?

Bola to snaha vybu­do­vať nejakú komu­ni­kačnú plat­formu pre značky. A hoci je to pomerne nedávno, Face­book takúto snahu nie­len nepod­po­ro­val, ale dokonca pena­li­zo­val. Teraz nám už to príde pri­ro­dzené, no nebolo to vždy tak.

ZOOT je v Bra­ti­slave, v Nitre v Žiline, ale čo bude ďalej? Môžme sa tešiť aj na nejaké super novinky?:)

V Bra­ti­slave chys­táme otvo­riť ešte jednu výdajňu. Žilinu sme otvo­rili nedávno. Samoz­rejme naším cie­ľom je byť čo najb­liž­šie čo naj­väč­šiemu počtu ľudí.

Máme nejaký plán, je trošku posu­nutý, no chceme obsa­dzo­vať postupne všetky kraj­ské mesta, tiež mestá, ktoré k tej móde majú blízko. Chceme pri­niesť čo naj­viac Slo­vá­kom ten model výberu z tých cca. 350 zna­čiek a tých 250 tisíc kús­kov.

Olda

zdroj: strategie.e15.cz

Čo robí ZOOT jedi­neč­ným sú tzv. “Výdajne Radosti”. Člo­vek si objed­nané oble­če­nie skúsi a keď mu nesedí, jed­no­du­cho si ho nevezme. Tento kon­cept ste vymys­leli sami alebo ste ho pre­brali zo zahra­ni­čia?

Výdajne sú v stred­nej Európe uni­ká­tom. Nikde inde na svete to takto nefun­guje. Keď sme išli do e-fas­hion, pove­dali sme si, že musíme k ľuďom. Ľudia tu totiž nie sú zvyk­nutí čakať na kuri­éra. Druhá vec bola, že to pri­nie­sol a moder­ni­zo­val Aleš Zavo­ral z Alzy, ktorý tento model pre­bral z anglic­kého Argosu. To bol taký prvý veľký pionier. A tým ľudí naučil na to, že áno, idem z práce a zasta­vím sa pre tovar.

Dru­hým impul­zom boli reak­cie našich vlast­ných kama­rá­tov: “Ja by som si u vás nič nekú­pil, je to síce pekné, ale ja sa bojím, že by mi to nesadlo. Ja to potom budem musieť vra­cať a mať s tým sta­rosti.” Takže sme nedo­ká­zali k nákupu pri­viesť ani vlast­ných kama­rá­tov.

Na jeseň 2012 sme si pove­dali, že skú­sime mať miesto, kde budeme nie­len vydá­vať, ale dovo­líme ľuďom si to aj vyskú­šať. A keďže bývame za Pra­hou a dochá­dzame vla­kom, spra­vili sme to na Hlav­ním nád­raží v Prahe. Pove­dali sme si, že tu to bude fun­go­vať od novem­bra do janu­ára. Na skúšku. A za 20 dní nám to zná­so­bilo obrat. Cítili sme, že to je cesta, ako naučiť ľudí naku­po­vať oble­če­nie online.

Čiže vtedy vzni­kol model — objed­najte, vyskú­šajte, čo vám nesedí — nepla­títe.

Aj keď väč­šina veľ­kých zna­čiek roz­behla e-shopy, stalo sa tak pomerne neskoro. Prečo to tak podľa teba je?

Pre­tože to nie je jed­no­du­ché. Tie značky sa tomu brá­nili. Pre­dá­vať módu online je logis­ticky náročné, každé tričko má rôzne kom­bi­ná­cie, má ver­ziu pre muža a ženu, má rôzne veľ­kosti. Tých kom­bi­ná­cií je tam toľko, že tá logis­tika vôbec nie je jed­no­du­chá.

Záro­veň sú ľudia zvyk­nutí veci z inter­netu vra­cať. A v móde je to od 40 do 60%. Takže nie­len že potre­bu­jete veľa peňazí na logis­tiku, ešte musíte byť pri­pra­vení na to, že vám to ľudia vo veľ­kom budú vra­cať. Aby sme ľuďom dekla­ro­vali, že toto je tá cesta, ako naku­po­vať oble­če­nie online, že to mys­líme vážne, ponú­kame aj 90 dní na vrá­ta­nie.

12357154_801434613317393_4079794645767678256_o

foto­gra­fia: Michal Dzu­bina — Floe Foto­g­raphy

Nech to dopadne ako­koľ­vek, tak si mys­líme, že robíme dobrú vec.”

Pri pohľade na tvoje úspe­chy sa zdá, že sa ti podarí všetko, čoho sa dot­kneš. Vyvrá­tiš mi to alebo potvr­díš? :)

Tak ja mám za sebou len Cen­trum ako úspech. A tam som bol s Ondre­jom Tome­kom, čiže si tomu nemô­žem pri­pi­so­vať zásluhy sám.

Zoot zatiaľ ras­tie, darí sa nám, no či to bude úspešné aj z biz­ni­so­vého hľa­diska, to neviem. Sme na začiatku. Za 3 – 4 roky by sme mali mať 3 – 4 miliardy čes­kých korún obratu. Sú pred nami obrov­ské plány, obrov­ské výzvy, máme obrov­ské ambí­cie a nemô­žem pove­dať, že by som sa cítil ako víťaz. Čaká nás veľa práce, tešíme sa na ňu, veríme si, ale nemô­žem pove­dať, že by to bol úspech.

My si s Láďou uží­vame hlavne tú cestu. Nech to dopadne ako­koľ­vek, tak si mys­líme, že robíme dobrú vec. Firma má neja­kých 250 ľudí a sna­žíme sa ovplyv­ňo­vať aj ich životy, aby sa dobre cítili, aby pra­co­vali na nie­čom výni­moč­nom. Záro­veň verím, že pomá­hame aj našim zákaz­ní­kom, robíme im krajší deň cez radosť, ktorú roz­dá­vame.

Čo ťa pri práci inšpi­ruje? Máš už slušne zaro­bené, čo ťa ešte poháňa vpred?

Ja nie som žiadny séri­ový pod­ni­ka­teľ, ktorý by roz­bie­hal desať biz­ni­sov naraz. Som člo­vek, ktorý je naj­rad­šej doma s deťmi a to je pre mňa tá naj­lep­šia vec v živote. Keď sme pre­dali Cen­trum, odsťa­ho­vali sme sa do Lon­dýna s man­žel­kou a nero­bili sme nič. Potom som sa veno­val kul­túre, kon­cer­tom. Zoot mi pri­šiel do cesty cez kama­rá­tov, ale čo sa týka tej moti­vá­cie, tak z mojej strany to je o tej prí­le­ži­tosti niečo zme­niť. Žijeme v tak zau­jí­ma­vej dobe a všetci ľudia, ktorí čítajú váš web, sú toho súčas­ťou. My to ešte tak necí­time, to nám potvr­dia až his­to­rici, ale ja osobne som pre­sved­čený že žijeme v prie­my­slo­vej revo­lú­cií v zmysle tech­no­ló­gií. 

Všetci, ktorí v tom robíme, meníme svet, ako fun­go­val dote­raz. Pre mňa osobne je ten pocit, že môžem niečo meniť, extrémne zau­jí­mavý. Nie je to o tom, či na tom člo­vek niečo zarobí. Áno, je to prí­jemné, ale mám pocit, že keď člo­vek robí veci dobre, tak na tom inter­nete zarobí vždy. Dôle­žitý je skôr mind­set, že chcem niečo zme­niť a ako veľmi to chcem zme­niť.

Screen Shot 2015-12-18 at 12.13.02

Je pod­ni­ka­nie na inter­nete v dneš­nej dobe iné ako pred rokmi, keď si začí­nal? Dá sa vôbec ešte vymys­lieť niečo nové?

To je ten základný mind­set. Dá. Keď prij­mem fakt, že sme v revo­lú­cií, že sme v začiatku pre­ro­dov, tak tie tech­no­ló­gie sa posú­vajú tak rýchlo, že vždy sa dá niečo nové vymys­lieť. Otvára sa nám celé pole, tam budú tie nové veci vzni­kať.

Keď sa tech­no­ló­gie viac cho­pia napr. zdra­vot­níc­tva, tak sa nám zdra­vot­níc­tvo zmení v prie­behu 5 – 8 rokov od zákla­dov. Áno, vždy bude zdra­vie pri­márne v rukách lekára. Ale pohľadu tej pre­ven­cie, sta­rost­li­vosti, tam je obrov­ské množ­stvo prí­le­ži­tostí.

Ideme to toho, veríme, že sa nám pred očami niečo mení, že sú to prí­le­ži­tosti a my k nim chceme ísť. Ale my ich od stola nevi­díme. Musíme sa vŕtať hlb­šie a oni sa nám potom budú otvá­rať ďal­šie a ďal­šie dvierka.

Bolo v tvo­jej “kari­ére” niečo, čo ľutu­ješ, že si spra­vil? Prí­padne čo ľutu­ješ, že si nespra­vil?

Nie, nie. Vždy, keď sa to vo svete nie­koho pýtajú, tak ten člo­vek je buď ľutu­júci sa, alebo neľu­tu­júci. A ja som ten, ktorý sa neľu­tuje. Všetko beriem ako skvelú skú­se­nosť, nie je nič čo by som ľuto­vať a mám čisté sve­do­mie. To je základ.

Čo by si pora­dil mla­dým ľuďom v roz­behu, čo je podľa teba tou “esen­ciou” úspe­chu? 

Robiť veci poriadne a byť k sebe úprimný. To je podľa mňa zákla­dom celého bytia. V súvis­losti so star­tupmi je to o túžbe po slo­bode. Táto oblasť nám dáva obrov­skú slo­bodu a fle­xi­bi­litu. Dôka­zom toho trendu je, že absol­venti Har­vardu a Stan­fordu už vôbec nepre­fe­rujú kor­po­rá­cie, ale pre­fe­rujú vlastný biz­nis. Cítia, že tá doba je taká, že oni sami za seba môžu robiť niečo extrémne zau­jí­mavé a nepot­re­bujú k tomu záze­mie neja­kej obrov­skej firmy, ktorá vo výsledku túto dobu nestíha. Takže odpo­rú­čam ísť za svo­jim snom, mať pred sebou vidinu tej slo­body. A mať gule. Nebáť sa niečo uro­biť.

Pridať komentár (0)