Opus­tila prácu v mul­ti­mi­liar­do­vej firme, aby sa stala soft­vé­ro­vou inži­nier­kou

Alexandra Dulaková / 6. október 2015 / Tools a produktivita

Slušné vzde­la­nie, skú­se­nosti zo sveta finan­cií a sta­bilná práca u Andre­es­sen Horo­witz — sen mno­hých. Nie však Pre­ethi Kasi­reddy, ktorá podala výpo­veď a je roz­hod­nutá stať sa soft­vé­ro­vou inži­nier­kou, z kto­rej všet­kým padne sánka. Svoje prek­va­pivé roz­hod­nu­tie pri­blíži aj tebe…

Bez potreb­ného vzde­la­nia, titulu, či skú­se­ností sa Pre­ethi roz­hodla stať soft­vé­ro­vou inži­nier­kou a opus­tiť úspešnú kari­éru vo finanč­níc­tve. Pra­co­vala pre Gold­man Sachs a Andre­es­sen Horo­witz, no žiadna z fun­kcií, ktoré vyko­ná­vala, sa jej nez­dala dosť tech­nická. A práve po takej túžila. S titu­lom prie­my­selno-sys­té­mo­vej inži­nierky sní­vala o nie­čom, čo by sa viac pri­bli­žo­valo k tech­nike a prog­ra­mo­va­niu. Práca s finan­ciami jej síce dala skvelé skú­se­nosti a záro­veň vďaka nej spoz­nala množ­stvo význam­ných ľudí, no sama cítila, že to nie je to, o čom vždy sníva. 

Prečo práve kari­éra, ktorú vôbec nevy­štu­do­vala a na ktorú teda nemala ani potrebné vzde­la­nie? Naj­skôr vraj mala o prog­ra­má­to­roch veľmi sta­ro­módnu pred­stavu, a preto sa medzi nich na uni­ver­zite ani neza­ra­dila. Mys­lela si, že sú to nudní aso­ciáli a šprti, ale po prí­chode na výšku rýchlo zis­tila, že to vôbec nie je pravda. Lenže v čase, keď si pár kur­zov prog­ra­má­tor­stva vyskú­šala, už mala strach pre­sed­lať na iný odbor, a tak rad­šej ostala pri tom, s čím začala. Koniec kon­cov, štú­dium ju bavilo a doká­zala samu seba pre­sved­čiť, že je to tá roz­um­nej­šia cesta. Spo­loč­nosti ako Google alebo Face­book ale neza­mest­najú prog­ra­má­tora, ktorý nemá titul z CS (com­pu­ter science) a k tomu aj výni­močný talent. Kam sa teda chcela Pre­ethi bez titulu a skú­se­ností hra­bať? Nepres­pala tak tro­chu dobu?

S kari­é­rou nesú­hla­sila ani jej mama, ktorá z nej ako správna Indka od začiatku chcela mať doktorku. Nesú­hla­sili dokonca ani kama­ráti, ktorí jej prog­ra­má­tor­skej kari­ére nepred­po­kla­dali najs­vet­lej­šiu budúc­nosť. A asi každý by jej raci­onálne pora­dil, aby ostala na dob­rej a sta­bil­nej pozí­cii v zná­mej firme. Inves­to­vať všetky svoje úspory do prog­ra­má­tor­skeho samo­vzde­lá­va­nia a pri­tom z neho ani nemať titul všetci pova­žo­vali za veľký hazard. Ale Pre­ethi si myslí svoje. “Z roz­ho­vo­rov so štu­dentmi som pocho­pila jednu zásadnú vec. Škola nie je ani tak o učení ako o budo­vaní kon­tak­tov a pro­fe­si­onál­nych zná­mostí. Lenže tie som už mala — dokonca jedny z naj­lep­ších — vďaka Andre­es­sen Horo­witz.” A čo sa týka mož­nosti post­gra­du­ál­neho štú­dia, bola pre­sved­čená, že vedo­mosti dokáže zís­kať aj pro­stred­níc­tvom prak­tic­kých skú­se­ností. “Štú­dium nemôže byť jedi­ným spô­so­bom, ako sa do nového odboru dostať.” 

Keď sa po výške pre­sťa­ho­vala do Sili­con Val­ley, stretla sa so sku­toč­nými odbor­níkmi z oblasti, ktorá ju tak fas­ci­no­vala. Prog­ra­mo­va­nie, umelá inte­li­gen­cia, robo­tika… Začala sa so skú­se­nými inži­niermi a prog­ra­má­tormi stre­tá­vať a jed­ného dňa bola roz­hod­nutá. Chcela byť jed­nou z nich.

Pokusy naučiť sa prog­ra­mo­vať boli tri. Prvý skon­čil neús­pešne — po dvoch týžd­ňoch sa jej zdalo, že je to prí­liš ťažké, a tak to vzdala. O rok neskôr sa práve udo­mác­ňo­vala v novej práci, a aj keď tento krát vydr­žala mesiac, pove­dala si, že sa k tomu rad­šej vráti, keď bude mať v práci vytvo­rené záze­mie a viac voľ­ného času. Posad­nu­tie prog­ra­má­tor­stvom ju ale neopúš­ťalo. Hne­vala sa na seba za to, že sa nedo­káže naučiť niečo, čo na svete dokáže až osem­násť mili­ó­nov ľudí. “Ľudia mi vždy hovo­rie­vali, aká som inte­li­gentná, tak kde bola chyba? Začala som o sebe veľmi pochy­bo­vať.” Po týžd­ňoch hĺbo­kého pre­mýš­ľa­nia bola v kon­coch. Nako­niec nado­budla pevné roz­hod­nu­tie — buď to teraz skú­siš naplno, alebo sa ti to už nikdy nepo­darí. A tak sa do svo­jej misie vrhla str­m­hlav, rovno bez padáka. 

Knihy, ško­le­nia, web­stránky, pre­lús­kala ich mnoho. One­dlho bola na svete jej prvá web­stránka, potom ďal­šia, one­dlho opra­vo­vala chyby v tých sta­rých a celá tá práca ju nabí­jala entu­ziaz­mom. Prog­ra­mo­va­nie sa pre ňu stalo závis­los­ťou. “Prog­ra­mo­vala som po nociach a potom v práci celé dni roz­mýš­ľala nad tým, čo som nestihla a čo ešte musím zvlád­nuť. Pre­mýš­ľala som, ako na to, a ten pro­ces ma nesku­točne bavil. Niečo som vytvá­rala, tva­ro­vala to, nará­bala s tým… Vymýš­ľala spô­soby, ako sko­nať výzvy a obísť prob­le­ma­tické zádr­hely. Bolel ma z toho mozog, ale bol to skvelý pocit. Prog­ra­mo­vala som cez víkendy, po nociach, až som jed­ného dňa všetko ostatné vní­mala ako rozp­tý­le­nie. A potom som si pomys­lela — čo keby som toto mohla robiť stále?”

Takže podala výpo­veď a roz­hodla sa stať skve­lou prog­ra­má­tor­kou na vlastnú päsť. Dokonca si vytvo­rila jed­no­du­chý manuál:

1. Naučiť sa všetko odpredu, odzadu — mobilné aj webové prog­ra­mo­va­nie, zabr­d­núť do všet­kých fas­ci­nu­jú­cich odbo­rov a sna­žiť sa o nich zis­tiť čo naj­viac. Robo­tika, umelá inte­li­gen­cia, pro­ce­so­va­nie dát… nič nemôže byť cudzie.

2. Stať sa vo vybra­ných oblas­tiach sku­toč­ným exper­tom.

3. Využiť poznatky a zme­niť nimi svet.

Nemá ilú­zie a vie, že jej cesta nebude ľahká. Je ale pri­pra­vená vyna­lo­žiť nad­ľud­ské úsi­lie, aby dobehla to, čo zameš­kala a zašla ešte oveľa ďalej. Už dávno pre­šla tzv. “medo­vou” fázou, keď jej všetko išlo do hlavy ako lie­vi­kom. Nara­zila už na náročné algo­ritmy, dátové štruk­túry a pre­ko­nať nie­ktoré pre­kážky jej trvalo týždne. Elán, s kto­rým do svo­jej tvorby vráža a chuť, s akou sa do nároč­ných cie­ľov vrhá, je však skve­lým pred­po­kla­dom na to, aby jed­ného dňa mohla robiť to, čo ju naj­viac baví a vedela sa tým pre­sa­diť, ako aj uži­viť. Pri­znáva, že z nej možno nebude naj­lep­šia soft­vé­rová inži­nierka na svete, ale je odhod­laná vylep­šo­vať sa tak veľmi, ako to len pôjde. Zly­ha­nie si nepri­púšťa. A všet­kým ostat­ným odpo­rúča to isté. “Čo nedáva spať tebe? Nájdi to a pokús sa to využiť tak, aby si mohol zme­niť svet k lep­šiemu.”

Zdroj: Medium 

Pridať komentár (0)