Orga­ni­zá­torka TEDx Youth Monika Cúci­ková: Skorý vek nie je zábrana, ale výhoda

Martin Bohunický / 14. apríl 2016 / Rozhovory

Monika Cúci­ková sa podu­jala na úlohu, na ktorú si hoci­jaký mladý člo­vek netrúfne — zor­ga­ni­zo­vala v Bra­ti­slave sve­to­známu kon­fe­ren­ciu TEDx s dodat­kom Youth. Dala dokopy tím stre­doš­ko­lá­kov a spolu vytvo­rili event, o kto­rom budú náv­štev­níci ešte dlho hovo­riť.

Ahoj Monika, tento rok prišlo dva­krát viac ľudí, než ten minulý, čakala si to?:)

Minulý rok nás milo prek­va­pil vysoký záu­jem ľudí o štu­dent­skú kon­fe­ren­ciu také­hoto cha­rak­teru, ktorá mala na Slo­ven­sku pre­mi­éru. Pri­hlá­silo sa až 280 ľudí, no kvôli pries­to­rom sme museli akcep­to­vať len 150 pri­hlá­šok a tak sme si pri tvo­rení nového roč­níku pove­dali, že je škoda nedať všet­kým štu­den­tom šancu zúčast­niť sa. Zme­nili sme pries­tory, kapa­citu sme navý­šili na 300 a od začiatku som verila, že ju napl­níme. Tak sa aj stalo a opäť sme zopár ľudí museli pre vysoký záu­jem odmiet­nuť. :)

Čím to podľa teba je, že záu­jem o TEDxY­outh a vše­obecne o mimo­škol­ské vzde­lá­va­nie u mla­dých ľudí narastá?

Mladí ľudia čím ďalej tým viac začí­najú vní­mať potrebu vzde­lá­vať sa aj inak ako v škole na povin­ných hodi­nách. Zau­jí­majú ich veci sia­ha­júce za škol­ské osnovy a chcú nahliad­nuť do sveta ľudí, ktorí reálne dosa­hujú svoje ciele alebo sa venujú istej oblasti, ktorá ich zau­jíma.

Ško­láci sa pomerne skoro musia roz­hod­núť, na akú školu pôjdu a akým sme­rom sa v živote poberú. Škála povo­laní je neuve­ri­teľne široká a nie­ktorí štu­denti sú o to zmä­te­nejší, ja sama som ten prí­pad. Mimo­škol­ské akti­vity a vzde­lá­va­nie im pomá­hajú zorien­to­vať sa vo svete za brá­nami škôl a možno o to lep­šie spoz­nať seba samého aj svoje túžby a ciele a nechať sa inšpi­ro­vať ľuďmi priamo z praxe.

Screen Shot 2016-04-11 at 10.30.58

foto: Rebeka Bráb­li­ková

Čo mys­líš, že mla­dým v súčas­nosti naj­viac chýba? Je to práve vzde­la­nie? Je možné, aby kon­fe­ren­cie a iné mimo­škol­ské formy vzde­lá­va­nia doká­zali úplne sup­lo­vať školy?

Mys­lím si, že nie. To, že naše školy majú medzery nezna­mená, že ich doká­žeme nahra­diť kon­fe­ren­ciami a podob­nými akci­ami. Škola zohráva veľkú úlohu v zís­ka­vaní vedo­mostí z rôz­nych oblastí, učí zod­po­ved­nosti, buduje pria­teľ­stvá…

Keďže máme tie isté ciele, a to je vzde­lá­vať a roz­ví­jať mla­dých, tak by sme sa nemali tvá­riť ako dva vzdia­lené svety, ale aktívne spo­lu­pra­co­vať. Školy a uči­te­lia by mali byť otvo­rení novým alter­na­tí­vam spô­sobu výučby, hovo­riť štu­den­tom o takýchto akciách, tak isto ako my by sme mali práve cez školy zis­ťo­vať, čo mla­dým chýba, o čom chcú počuť a čo ich momen­tálne zau­jíma. Spo­ločne vieme dosiah­nuť viac.

Tento rok bolo na evente plno zau­jí­ma­vých reč­ní­kov, ale úprimne, kto teba naj­viac pozi­tívne prek­va­pil? 

Naj­viac ma prek­va­pili naši najm­ladší reč­níci. Tí, ktorí sa na veľký stage posta­vili prvý­krát o to auten­tic­kej­šie pre­sved­čili divá­kov, že skorý vek nie je zábrana, ale výhoda. Naprí­klad Domi­nika Gere­gová sa už od sied­mej triedy venuje dob­ro­voľ­níc­tvu, dnes má 15 rokov, trávi svoj voľný čas s deťmi na onko­ló­gii a vďaka jej pro­jektu sa pre­rába onko­lo­gické odde­le­nie v Ban­skej Bys­trici. ( Jej talk: http://bit.ly/209WReM ).

Skvelý bol naprí­klad aj Jakub, ktorý pre­me­nil svoju rodnú dedinu na mesto plné akcií a života (http://bit.ly/1Sh1e1w ) Úspešný gra­fický dizaj­nér Tomáš, ktorý dal slo­ven­ským výšiv­kám nový roz­mer ( http://bit.ly/1oGBunz ) .

Každý reč­ník mal prí­beh, ktorý bol jedi­nečný a obo­ha­cu­júci, čiže nemám len jed­ného favo­rita.:)

Screen Shot 2016-04-11 at 10.31.28

foto: Michal Lukáč

Ako sa vlastne na taký TEDx vybe­rajú reč­níci?

Sna­žíme sa hľa­dať reč­ní­kov, ktorí sú nejak spätí s našou témou. Tento rok sme sa zame­rali na Slo­ven­sko a na ľudí, ktorí tu robia dobré a pekné veci a posú­vajú našu kra­jinu vpred. Po inten­zív­nom hľa­daní naozaj nebolo ľahké vybrať. Oslo­vili sme 11 spe­ak­rov z rôz­nych sfér, aby sme sa držali témy, no zau­jali naozaj kaž­dého diváka. Po oslo­vení pre­behlo nie­koľko osob­ných, či Skype stret­nutí, osnova talku, príp­rava pre­zen­tá­cie, finálna skúška a neskôr gene­rálka.

Si jediná vyso­koš­ko­láčka spo­me­dzi orga­ni­zá­to­rov, aj to si prváčka. Aké bolo pra­co­vať s tak mla­dým tímom ľudí? A ako to zvládli?

Bolo to veľmi obo­ha­cu­júce, keďže mno­hým situ­áciám sme čelili prvý krát. Páčilo sa mi, že tím bol roz­ma­nitý a tak každý bol šikovný v nie­čom inom a doká­zali sme si pomôcť a dopĺňať sa. Nie­ktoré obdo­bia ako u mňa skúš­kové a u spo­lu­or­ga­ni­zá­to­rov pol­ročné testy, sa ťažko skĺbili s dead­li­nami v TEDxe. Koniec kon­cov sme to nejak s pre­bde­nými nocami zvládli. Osved­čilo sa staré známe „Keď sa chce, všetko sa dá“. :)

Screen Shot 2016-04-11 at 10.31.49

foto: Michal Lukáč

Čo bolo na orga­ni­zo­vaní podu­ja­tia naj­ťaž­šie?

Celý čas som cítila veľkú zod­po­ved­nosť voči teamu, spon­zo­rom a najmä pri­hla­su­jú­cim sa účast­ní­kom. Nie­kedy ma spre­vá­dzal strach, či zvlád­neme z roka na rok zor­ga­ni­zo­vať raz tak veľkú akciu. Teraz vidím, že to bola taká zdravá obava, ktorá dopo­mohla k tomu, aby všetko dopadlo dobre. :)

Exis­tuje aj spo­lu­práca s “veľ­kými” slo­ven­skými TEDx-mi, alebo ste všetko robili na vlastnú päsť?

Cel­kom dobre sa poznáme s orga­ni­zá­tormi „veľ­kého TEDxB­ra­ti­slava“, ako si to veľmi trefne nazval, aj my im tak hovo­ríme. Orga­ni­zá­cia pre­bieha odde­lene, no vždy keď niečo potre­bu­jeme, nám radi pomôžu. Cez cenné rady a skú­se­nosti až po poži­ča­nie pís­me­nok „TEDx“, ktoré musia byť na stage-i. Predsa len TEDx robia omnoho dlh­šie a dnes už pre cca 700 ľudí, čiže máme sa od nich čo učiť.

Screen Shot 2016-04-11 at 10.31.08

foto: Rebeka Bráb­li­ková

Dozve­del som sa, že po toh­to­roč­nom úspe­chu pri­pra­vu­jete ďal­šie akti­vity. Ja viem, že je to zatiaľ tajom­stvom, ale keby si nám aspoň niečo naz­na­čila.. :)

Radi by sme spra­vili pár men­ších even­tov pre štu­den­tov, no je to všetko len vo fáze plá­no­va­nia a nerada by som pre­zrá­dzala nepo­tvr­dené veci. Avšak určite sa je na čo tešiť.:)

Mys­líte už teraz na budúci rok, alebo stále panuje eufó­ria z tohoto roč­níka? Čím by poten­ci­onálne mohol byť budúci roč­ník výni­močný?

S eufó­riou z tohoto roč­níka uva­žu­jeme nad tým ďal­ším. :) Už teraz je potrebné mys­lieť na vybu­do­va­nie nového tímu, keďže mnoho orga­ni­zá­to­rov matu­ruje a odchá­dza štu­do­vať preč. Budúci roč­ník bude určite výni­močný práve preto, že máme už dra­ho­cenné skú­se­nosti, pou­čili sme sa a vieme uro­biť veľa vecí ešte lep­šie. Najmä prí­cho­dom nových ľudí do tímu vzni­kajú nové myš­lienky a nápady. Ori­gi­na­lita kaž­dého jed­ného sa odzr­kad­ľuje na samot­nej akcii.

Som pre­sved­čená, že vďaka nim a ich moti­vo­va­nosti bude ďalší roč­ník jedi­nečný.

Screen Shot 2016-04-11 at 10.35.14

foto: Michal Lukáč

Čo bol pre teba najk­rajší moment celého podu­ja­tia, na ktorý nikdy neza­bud­neš?

Keď došlo viac por­cií obeda než malo a zostali tri ple­chy. Ale, nie. :)

V mysli sa mi vynára mnoho momen­tov, kedy som bola naozaj šťastná. Jeden z nich bola spo­lu­práca so spe­ak­rami a gene­rálka deň pred podu­ja­tím. Reč­níci neboli sepa­ro­vaní ako možno na bež­nej kon­fe­ren­cii, ale spo­ločne strá­vili gene­rálku, spoz­nali sa, bavili sa až sme nach­víľku vytvo­rili takú jednu malú TEDx rodinku so spo­loč­ným cie­ľom.

Čo je však moment, kedy mám naozaj pocit, že to všetko malo zmy­sel, je číta­nie si feed­bac­kov. Keď ľudia píšu ako sa im páčilo a presne pome­nujú momenty kon­fe­ren­cie, kedy sa v nich niečo pohlo alebo zme­nilo. Aj jed­no­du­ché poďa­ko­va­nie v nás pod­ne­cuje vôľu pokra­čo­vať. Dostali sme mnoho povzbu­di­vých správ od ľudí, čo nám držia palce a chcú prísť opäť a vziať aj spo­lu­žia­kov a kama­rá­tov. Prav­daže, pote­šia aj nápady na vylep­še­nia, lebo nás to povzbu­dzuje sa odra­ziť a naďa­lej sa zdo­ko­na­ľo­vať.

Zau­jíma ťa ďalší vývoj tímu okolo bra­ti­slav­ského TEDx Youth? Tak sle­duj ich Face­book fan­page!

titulná foto: Michal Lukáč

Pridať komentár (0)