Pavol Bobek: Slo­vák, ktorý vie ako chutí Ame­rika

Rišo Néveri / 30. september 2015 / Tools a produktivita

Inšpi­ra­tívny prí­beh Bra­ti­slav­čana, ktorý si svo­jou prie­boj­nos­ťou a cti­žia­dos­ťou vydláž­dil cestu až do slneč­nej Kali­for­nie.

Mať vlastnú kre­a­tívnu agen­túru, žiť neďa­leko pláže a voziť sa každý deň bez stre­chy na aute je sen hádam kaž­dého Slo­váka. Palo, dá sa tvoj život v Kali­for­nii nazvať ako Ame­ri­can Dream?

:) Na začia­tok by som rád pove­dal, že ešte zďa­leka neži­jem Ame­ri­can Dream. Život v Kali­for­nii má svoje pre aj proti. Je roz­dieľ keď idete nie­kam na dovo­lenku na pár dní alebo týž­dňov a uží­vate si tamoj­šiu klímu s pria­teľ­kou alebo kama­rátmi, ako íst na druhý koniec sveta žiť bez pria­te­ľov, rodiny a roz­bie­hať nový pro­fesný život (firmu), o kto­rom ste možno len vy pre­sved­čený že bude fun­go­vať. Kaž­do­pádne víkendy nie­kedy sú ako malé dovo­lenky. Ako by pove­dal jeden môj dobrý kama­rát, občas si treba aj vyfúk­nuť.

Čo bolo tvo­jím hlav­ným dôvo­dom odchodu zo Slo­ven­ska?


Určite poznáte ten pocit keď žijete v neja­kej bub­line, ale nie ste spo­kojní a sto­tož­není s pra­cou alebo živo­tom ktorý vediete. Presne v takej bub­linke som žil ja. Mal som na slo­ven­ské pomery dobre pla­tené zamest­na­nie a aj rela­tívne svetlú budúc­nosť, no nemalo to nič spo­ločné s tým, čo chcem robiť. V mojom živote pre­va­žo­vala nespo­koj­nosť s daným sta­vom a pocit že som schopný na tomto svete dosiah­nuť niečo viac. Bol som vždy velký sní­lek, to vám potvrdí hocikto, kto ma pozná. Vždy som bol pre­sved­čený o tom, že život by sa dal žiť kraj­šie a plno­hod­not­nej­šie ako som ho vtedy žil ja. 
Takže práve ten pocit nespo­koj­nosti a túžba po zmene a aj vedo­mosť, že to čo som chcel robiť je na ame­ric­kom trhu hod­no­tené viac, ma hnala k tomu aby som to zre­a­li­zo­val. Ešte si spo­mí­nam, že v tom čase kedy som čakal, či dosta­nem víza, vyšiel v slo­ven­skom Forbse člá­nok s Anto­nom Zaja­com (zakla­da­teľ ESET dea­lers­hip pre Ame­riku), o tom ako on začal v Ame­rike a ten postup bol presne ten istý aký čakal aj mňa. Dokonca začí­nal v rov­na­kom meste ako ja. SAN DIEGO.

Ako často sa na Slo­ven­sko vra­ciaš? Nie je to náho­dou aj kvôli krás­nym Slo­ven­kám, ktoré by sme v Ame­rike len ťažko hľa­dali?

Prial by som si, aby to bolo čas­tej­šie ale je to len raz ročne. Sna­žím sa cho­diť vždy na leto, kedy je doma pekne, začí­nam sa báť, že by mi zima už ublí­žila :D. Ak ide o Slo­venky, je pravda, že pokiaľ nevy­ces­tu­jeme z nášho malého Slo­ven­ska, tak si ani neuve­do­mu­jeme aké bohat­stvo máme doma, naše krásne Slo­venky. V Kali­for­nii je tiež veľa pek­ných žien, napriek tomu musím pove­dať že naše ženy su stále výni­močné tým, že sú krásne, no záro­veň pokorné a žen­sky milé. 

Čo pova­žu­ješ za naj­väčší prob­lém, ak sa Slo­vák roz­hodne žiť a pod­ni­kať v US? Sú to stále víza? Čo by si pora­dil, ako na to?

Postup ak chce nie­kto pod­ni­kať v USA je stále ten istý. Musíte si tu zalo­žiť firmu, pre­na­jať office, uro­biť biz­nis plán, mať základnú inves­ti­ciu, ktorá by mala sta­čiť na ročný chod firmy. No a potom žia­date o víza, ktoré vám môžu a nemu­sia dať. Výhoda nás Slo­vá­kov je že sme šikovní a draví, a preto nám nechýba odhod­la­nosť. Avšak treba si uve­do­miť, že ame­rický trh sa v zákla­doch veľmi líši od toho slo­ven­ského a preto je dôle­zité pris­pô­so­biť si celý kon­cept a biz­nis plán práve tomu. 

Dnes našťas­tie exis­tujú firmy ktoré s tým pomá­hajú a s fir­mou Americkybiznis.sk spo­lu­pra­cu­jem aj ja osobne — pomohli mi s celým pro­jek­tom na víza, nasme­ro­vali mi kon­cept a pri­pra­vili môj biz­nis plán. Následne som s nimi začal spo­lu­pra­co­vať a dnes ich kli­en­tom pomá­ham s návrhom loga, firem­nej iden­ti­tiy a sprá­vou sociál­nych sietí. Moja rada je preto určite vyhľa­dať pomoc od ľudí, ktorí tým už pre­šli a sú ochotní pora­diť a pomôcť.

Ktoré veci ťa na živote v Ame­rike v porov­naní s Euró­pou stále udi­vujú?


Ame­ri­ča­nia sú strašne prí­jemní, pozi­tívni a komu­ni­ka­tívni ľudia, veľa sa usmie­vajú a zau­jí­majú. Prí­dete na obed, sad­nete si k baru a člo­vek vás hneď vedľa pozdraví a snaží sa nad­via­zať komu­ni­ká­ciu. Všetko, čo poviete je pre neho cool a ama­zing :D
Ja sa ešte stále občas pri­stih­nem, že mám prob­lém odpo­ve­dať na otázku, what’s going on, kto­rou sa amíci bežne zdra­via. Keď som zamys­lený a nie som ame­ricky nasta­vený, tak mám vždy ten­den­ciu vysvet­lo­vať ako sa mám a čo nové je v mojom živote…
Ten roz­dieľ vážne badám kaž­do­denne, napo­sledy si spo­mí­nam na situ­áciu zo sushi baru, kedy som sa pýtal na sushi, že čo vňom je a o od bar­manky som dostal 5 minú­tovú ener­gickú pre­zen­tá­ciu odkiaľ pochá­dza ryba, z kto­rého jazera, pri kto­rej hore a tak ďalej. Musel som ju stop­núť. Tie roz­diely je badať aj v biz­nise, kde sú ľudia viac otvo­rení, preto tu tak dobre fun­gujú call cen­trá. Tiež je to veľa malič­kostí, ako naprí­klad: všade vám auto­ma­ticky dajú plný pohár vody s ľadom a ak poviete, že vy ľad nech­cete, tak sa čudujú. 

Je známe, že slo­ven­skí fre­e­lan­ceri (gra­fici, kre­a­tívci, prog­ra­má­tori…) sa u nás doma pre­dá­vajú pod cenu. Koľko si taká ame­rická firma pýta sa tvorbu web­stránky? Je to pod­statne viac ako u nás?

Je to strašne indi­vi­du­álne. Záleži od množ­stva fak­to­rov, no v zásade sú tu všetky služby oveľa hod­not­nej­šie a je jedno či ide o veľkú firmu, ktorá sa zaoberá kom­plet­ným mar­ke­tin­go­vým rie­še­ním, alebo ide o fre­e­lan­cera. Toto je napo­kon jeden z dôvo­dov prečo som tu aj ja. Tak­tiež treba ale mys­lieť na to, že ako­náhle ame­rický kli­ent vie že ide o zahra­nič­ného dodá­va­teľa, oča­káva lep­šiu cenu. Napriek tomu je to stále zau­ji­mavé.

Odpo­rú­čaš teda Slo­vá­kom robiť viac pre zahra­nič­ných kli­en­tov?

Mys­lím si že každý gra­fik, kre­a­ti­vec, prog­ra­má­tor by chcel robiť svoju prácu za viac. Exis­tujú rôzne por­tály, ktoré ponú­kajú fre­e­len­ce­rov po celom svete a cenu si v pod­state može určiť každy sám.

Keď sa pozriem na kva­litu ame­ric­kých web­strá­nok väč­šiny retai­lo­vých pre­vá­dzok, tak sa mi chce pla­kať. Ako je možné, že v roku 2015 vyze­rajú ame­rické weby, ako u nás pred 8 rokmi?

Môj názor je, že je to veľ­kos­ťou a silou ame­ric­kého trhu. Slo­ven­ský trh je malý, dopyt po služ­bách je malý a ponuka veľká. To vytvára veľké kon­ku­renčné pro­stre­die a tým pádom vyhrá­vajú tí naj­lepší a záro­veň musia dať aj lep­šiu cenu, zatiaľ čo v USA je dopyt po takýchto služ­bách v porov­naní so Slo­ven­skom obrov­ský a tak sa uchy­tia aj menej pro­fe­si­onálni prog­ra­ma­tori, kre­a­tívci… Tak­tiež je v USA veĺa malých pod­ni­ka­te­ľov, rodin­ných firiem, ktoré sú v biz­nise nie­koľko desať­ročí. Maji­te­lia práve týchto firiem sú často­krát starší ľudia a neob­no­vujú svoje weby a ich dizajn. Je im to v zásade úplne jedno, keďže im biz­nis fiči aj so totálne zasta­ra­lým webom. 

Na akých pro­jek­toch práve robíš?

Mám nie­koľko stá­lych kli­en­tov, kto­rým sa sta­rám o web, sociálne siete a video mar­ke­ting. Jed­ným z nich je aj Domi­nika Cibul­ková, kto­rej sa sta­rám o video mar­ke­ting pre face­book a ins­ta­gram. Sna­žím sa teraz posky­to­vať kom­plex­nej­šie mar­ke­tin­gove služby hlavne malým a stred­ným pod­ni­ka­te­ľom.
Vieš si pred­sta­viť ostať žiť v Ame­rike, či stále ťa to ťahá na Slo­ven­sko?
Momen­tálne som nasta­vený na život tu mini­málne na najb­liž­ších 10 rokov. Mám čo robiť aby som roz­be­hol svoj Ame­ri­can Dream :). Slo­ven­sko je však stále môj domov a zatiaľ si neviem pred­sta­viť, že by som mal rodinu tu a vycho­vá­val deti v Kali­for­nii. 

Kto je tvo­jou život­nou inšpi­rá­ciou?

Určite Arnold Sch­war­ze­ne­ger. Arnold má uni­kátny pohľad na svet. Jeho dra­vosť, cie­la­ve­do­mosť, vytrva­losť a pre­sved­če­nie dosia­huť tak­mer nere­álne ciele, pre člo­veka z malej Rakús­kej dedinky je obdi­vu­hodná. Tým ako žil a žije svoj život vytvo­ril pre iných návod na úspech a doká­zal, že všetko, čo si zau­mie­nite je možné.

Ako vyzerá tvoj bežný Kali­forn­ský deň?

Pra­covný deň začína o 5:30, idem do fitka, tam som asi dve hodiny. Okolo 8 som v office do 6, alebo na stret­nutí a ak mám natá­ča­nie tak tam čas nehrá rolu. Som tam kedy treba. Večer okolo 9 už zaspá­vam.

Je pravda, že v amer­ci­kých fit­kách je viac 80 roč­ných ľudí ako 20 roč­ných?

Haha, podľa toho v akých. Ja som momen­tálne čle­nom fitka ktoré je pova­žo­vané za rodinné. Chodí tam veľa rodín s deťmi na rôzne krúžky. A je tam aj veľa star­ších ludí, ale sú tu aj fitká kde sú pre­važne mladí ľudia. Je tu obrov­ské množ­stvo cross­fi­to­vých kon­cep­tov. Ale ak sa ma pýtaš na to, či v USA cvičí a udr­žiava sa veľa star­ších ludí v porov­naní so Slo­ven­skom, tak áno. Muži aj ženy v rokoch sú bežne vo fitku. Mys­lím si a dúfam že tento trend bude s novými gene­rá­ciami pre­vlá­dať aj na Slo­ven­sku.

Kde sa vidíš o 5 rokov?

O 5 rokov sa vidím určite tu v San Diegu. Budem stále pilne pra­co­vať na firme a rie­šiť viac zau­jí­ma­vej­ších pro­jek­tov. Mojim cie­ľom je teraz v čo nakrat­šom čase roz­ší­riť firmu o nie­koľko zamest­nan­cov a roz­to­čiť pre­daje tak, že si budem môcť raz pove­dať: ”I made it! ”

Pridať komentár (0)