Peter Czik­rai – mladý slo­ven­ský reži­sér, ktorý na Indie­gogo zbiera peniaze na svoj nový film

Veronika Horváthová / 4. jún 2016 / Rozhovory

Peter Czik­rai sa roz­ho­dol vydať vlast­nou ces­tou a začal natá­čať krátke horo­rové filmy. Roz­prá­vali sme sa s ním o tom, ako je to s fil­mo­vou pro­duk­ciou na Slo­ven­sku, ako you­tu­beri ovplyv­ňujú fil­movú tvorbu a ak túžiš nahrá­vať vlastné videá, Peťo ti dá pár rád ako na to. 

Ahoj Peťo, kedy si začal s natá­ča­ním fil­mov? Čo si dnes s odstu­pom času mys­líš o tvo­jom prvom filme?

Na základ­nej som písal do šuf­líka nejaké mini sce­náre, v pod­state vykrá­dačky iných fil­mov. Na stred­nej som sa dostal v rámci exkur­zie do ani­mač­ného štú­dia Jara Barana a tam som videl, ako sa robí ani­mo­vaný film. Obľú­bil som si to a cho­dil po škole učiť sa ani­mo­vať. Potom prišla VŠMU. Fast Forward…prvý horor, ktorý som nakrú­til bol pol­ho­di­nový „Good Night“. Veľmi som chcel, aby sa dostal na naj­väčší ame­rický horo­rový fes­ti­val Scre­am­fest LA a poda­rilo sa. Čo bol pre mňa a pre ľudí, kto­rých som na natá­ča­nie zlo­mil, super úspech. Sú to 4 roky, čo som ho nato­čil. Má svoje svetlé chvíľky, ale aj menej poda­rené. Ale pomo­hol mi sa naštar­to­vať.

Roz­bie­haš práve kam­paň na Indie­gogo na finan­co­va­nie tvojho filmu. Prečo si sa roz­ho­dol pre túto formu finan­co­va­nia?

Pre­došlé filmy som si finan­co­val z vlast­ného vrecka. Čo s odstu­pom času vidím síce ako fasa nezá­vislú tvorbu opros­tenú od von­kaj­ších vply­vov, na dru­hej strane míňate vlastné pra­chy — a to nie­lenže bolí, ale dokáže vás to aj na ďal­šie roky pozna­čiť. Don Bluth — 80 ročný ani­má­tor a reži­sér ani­mo­va­ných fil­mov ako Anas­tá­zia, Char­lie, pove­dal – „Nikdy, ale naozaj nikdy nedá­vajte vlastné peniaze do svo­jich fil­mov.“ Dá sa to chá­pať ako dobrá rada, ale výnimka potvr­dzuje pra­vidlo. Keby som nena­krú­til svoje filmy za vlastné, nikdy by nevznikli. Ono, keď niečo chcete naozaj robiť a milu­jete to, musíte občas aj krvá­cať. O cro­wd­fun­dingu som už dlh­šie počul, videl zopár fil­mov, ktoré vznikli touto for­mou, ale obá­val som sa celého pro­cesu, kom­pli­ká­cii. Ale keďže chcem opäť nakrú­cať, roz­ho­dol som sa do toho pus­tiť. Celá príp­rava od rešeršu ako cro­wd­fun­ding fun­guje, až po rea­li­zá­ciu a spus­te­nie pro­jektu trvala 6 mesia­cov. Dal som do toho svoje dote­raj­šie skú­se­nosti z filmu a mar­ke­tingu — všetko s pomo­cou mojich šikov­ných spo­lu­pra­cov­ní­kov.

Good Night 07

foto: Marieta Zuzí­ková

Na Slo­ven­sku sa vše­obecne do ume­nia veľa nein­ves­tuje. Aká je momen­tálne situ­ácia? Zlep­šuje sa to?

Pre fil­má­rov kon­krétne exis­tuje Audi­ovi­zu­álny fond, kde môžu posie­lať svoje žia­dosti na zafi­nan­co­va­nie pro­jek­tov. Nie­komu sa to podarí, nie­komu nie. Veľa žia­dostí, málo peňazí. Ale s pod­po­rou AV Fondu vzniklo nie­koľko zau­jí­ma­vých slo­ven­ských či kopro­dukč­ných fil­mov, takže je dobré, že vôbec je. Ja som cez fond ešte svoje horo­rové filmy nepro­du­ko­val. Ono v našich kon­či­nách v pod­state ani inú mož­nosť veľmi nemáte. Naša kine­ma­to­gra­fia nie je prie­my­sel. Nie je to jej účel. Spon­zo­rov síce náj­dete, ale čo viem, nejaký veľký deal z toho nie je. Raz mi kamoš z mar­ke­tingu pove­dal, že pre veľké značky je výhod­nej­šie dať svoje logo na dresy 3. fut­ba­lo­vej ligy nie­kde v tram­tá­rii, ako naliať tie peniaze do slo­ven­ského filmu. Ale možno sa to už mení. Zau­jí­mavo o tomto pojed­náva vtipný doku­ment Roba Slo­váka – „Prvý slo­ven­sky horor“. Tam zis­títe, aké je to pro­du­ko­vať film mimo gran­to­vého sys­tému.

Veľa ľudí mylnú pred­stavu, akí umelci dobre pla­tení. Úprimne nám povedz dá sa z toče­nia fil­mov vyžiť?

Na Slo­ven­sku? Ani náho­dou. U nás nemô­žete byť fil­mo­vým reži­sé­rom na plný úvä­zok. Kto by vás pla­til? V zahra­ničí si vás však dokážu najať na daný film, a vy ho pre pro­du­cen­tov nato­číte. Doslova ako job. Ak to nedo­mr­víte a film zarobí, ste okam­žite zau­jí­mavý pre iné pro­duk­cie, a stúpa cena vašej práce. V poradí „25te“ Fer­rari Micha­ela Baya by vedelo roz­prá­vať. Dostať sa k takej práci zo Slo­ven­ska je, ale zrov­na­teľné s hľa­da­ním Higg­sovho bozónu. Je to možné, ale vôbec nie ľahké. U nás je to skôr o autor­skej tvorbe, reži­séri dajú do rea­li­zá­cie filmu veľa úsi­lia a nie­kedy aj rokov, aby vzni­kol. Nakrú­ca­nie fil­mov v našich kon­či­nách je hobby. Takže, ak máte sce­nár na super sci-fi film za 100 mili­ó­nov dolá­rov na Slo­ven­sku ho určite neuro­bíte. Ani za 10 btw.

Neroz­mýš­lal si, že by si odišiel do zahra­ni­čia skú­siť šťas­tie tam?

Ak by pri­šiel tzv. „hovor za sto“, určite. Ale opačne to nefun­guje. Ísť do zahra­ni­čia s port­fó­liom fil­mov a obie­hať pro­duk­cie, či by som pre nich nemo­hol dačo nato­čiť je proste sci-fi. Z logic­kého dôvodu. Oni tam majú takých ľudí ako ste vy sami dosť. Teda bavíme sa o reži­sé­roch špe­ciálne. Čo ale fun­guje je opačný prin­cíp. Tvo­ríte, pre­zen­tu­jete sa a ak sa na vás usmeje šťas­tie, nie­kto vás osloví a dá vám ponuku. Pokojne aj zo zahra­ni­čia. Takto sa to stalo aj veľmi blízko mňa. V súťaži, kde som vyhral druhé miesto s fil­mom „A…“, bol aj švéd­sky fil­már, ktorý uro­bil krátky film Lights out. Nevyh­ral v hlav­nej kate­gó­rii, ale z jeho filmu sa stal bru­tálny virál, a one­dlho som čítal, že James Wan, horo­rový reži­sér-pro­du­cent, mu dal ponuku, aby film nato­čil ako celo­ve­če­rák. A tak sa aj stalo. Ale chce to mať isto aj dávku šťas­tia. Moje tvr­de­nie potvr­dzujú aj zahra­niční kama­ráti – fil­mári. Sna­žia sa pre­ra­ziť, ale je to ťažké. A to nie­ktorí žijú v Hol­ly­wo­ode, v mekke filmu. V kaž­dom odvetví je totiž veľa talen­to­va­ných ľudí, každý je kon­ku­ren­cia, každý chce byť vidi­teľný.

Ja03

foto: Marieta Zuzí­ková

Čo ťa teda moti­vuje ďalej pro­du­ko­vať nové filmy?

Tak ako kaž­dého: chuť sa rea­li­zo­vať. Roz­prá­vať prí­behy. Je to asi ira­ci­onálny dôvod. Proste keď už máte radi nejaký typ čin­nosti, musíte pokra­čo­vať. A je jedno či sadíte mrkvu alebo točíte filmy. Pri dob­rej „kon­šte­lá­cii hviezd“ býva vašou odme­nou, že danú vec dokon­číte a ešte sa to aj dru­hým páči. Win Win.

Spo­mí­naš, že film bude zadarmo uve­rej­nený na inter­nete. Ako sa dá potom zaro­biť na pro­duk­cii krát­kych fil­mov? 

To je moje osobné roz­hod­nu­tie, ktoré som dlho zva­žo­val. Ale pove­dzme, že je v poní­maní biz­nisu prudko nesys­té­mové a nelo­gické. ☺ V zahra­ničí sa krátke filmy dajú pre­dať na rôz­nych por­tá­loch, ale zarába na tom veľa­krát nie­kto iný, ako vy sami. Obzvlásť keď ste ešte nobody. Mne sa naprí­klad ozvali z ame­ric­kého por­tálu CRYPT TV, ktorý ma len na Face­bo­oku cez 700 000 fol­lo­we­rov, a v celých štá­toch cez 15 mili­ó­nov pla­tia­cich divá­kov. Chceli môj krátky horor „A…“, pri­dať do svojho port­fó­lia. Lenže v licenč­nej zmluve mi dali striktné pod­mienky. Za 1 dolár od teba film odkú­pime, budeme ťa pre­zen­to­vať, ale dob­ro­voľne sa navždy zba­vu­ješ všet­kých práv na svoj film. Ak to poru­šíš, pokuta. Dohoda sa neko­nala. Na zahra­nič­ných por­tá­loch Vidd­see či Film­Doo moje filmy, ale náj­dete. Je veľa fil­má­rov, ktorí svoj krátky film uvedú na net spô­so­bom „on demand“, ale ak nemáte zvučné meno, väč­ši­nou na tom zaro­bíte 100 dolá­rov a ste radi, že ste radi. Krátke filmy sa uplat­ňujú hlavne na fes­ti­va­loch, v tel­kách o ne nie je záu­jem. Je ešte mož­nosť uviesť film v kine ako „pred­film“ pred celo­ve­če­rá­kom — mne sa to napr. poda­rilo s „M is for Mal­nut­ri­tion“, ktorý išiel u nás pred horo­rom „Deli­ver Us from Evil“. Pro­fit je z toho, ale čistá nula. Jed­nou z mož­ností ako na krát­kych fil­moch zará­bať, je spra­viť z nich celo­ve­černú kom­pi­lá­ciu. Môj spo­mí­naný kra­ťas „M is for Mal­nut­ri­tion“ sa nedávno stal súčas­ťou ame­ric­kého povied­ko­vého celo­ve­če­ráku ABC´s of Death 2.5 a čaká ho tento rok celo­sve­tová dis­tri­bú­cia. Za čo som veľmi vďačný a teším sa.

Tvoje filmy sú veľmi temné a stra­ši­delné. Prečo si sa roz­ho­dol pre tento žáner? 

Ani neviem. Ako decko som sa horo­rom vyhý­bal a keď som s otcom videl v 92-hom na VHSke vte­daj­šiu novinku Votrelci, tri dni som nemo­hol spať. Ale vždy sa ku mne tie horory nejako dostali a postupne som si ich začal vyhľa­dá­vať. V tem­note je niečo fas­ci­nu­júce. A vie to byť aj fasa tera­pia. Člo­vek sa naučí menej báť. Ak je, ale horor naozaj dobrý, bojí sa aj Came­ron, bez ohľadu na to, že vie, ako tie filmy vzni­kajú. Filmy pôso­bia na naše emó­cie a horory obzvlášť. Nie som však striktne horo­rový divák. Mam rád všetky žánre, a momen­tálne si už dlho fičím na sta­rých fil­moch. Teraz mám obdo­bie japon­ských samu­raj­ských fil­mov. Okrem hororu by som rád nakrú­til aj ero­tický thril­ler, roz­právku, pokra­čo­va­nie Cesty do Pra­veku, ale aj nejakú fasa drámu.

Community_Cover_1200x630_00000

foto: Marieta Zuzí­ková

Pre­zen­to­val si tvoje filmy na fes­ti­va­loch v zahra­ničí. Ako rea­gujú ľudia na tvoje filmy? 

Čo som mal mož­nosť zažiť tak väč­ši­nou dobre. Ale sú aj nega­tívne reak­cie. Keď niečo vytvo­ríte, musíte oča­ká­vať, že to nesadne kaž­dému. Dokonca ani cie­ľovke, ktorú priamo oslo­vu­jete. S mojím prvým horo­rom „Good Night“ mám zau­jí­mavú osobnú skú­se­nosť. Bol som ho uviesť na nie­kto­rých fes­ti­va­loch a je v ňom jedna 2 minú­tová násilná scéna. Film začína zvoľna, prvých 15 minút je to o budo­vaní atmo­šky, ale potom príde TÁ scéna. A tento moment fun­go­val na divá­kov zakaž­dým rov­nako. Zrazu cítite, že ľudia sú s vami. Že ich máte „chy­te­ných“ a sú vo filme.

Vidíš roz­diel medzi slo­ven­ským a zahra­nič­ným divá­kom?

Skôr nie. Isto máme nejaké špe­ci­fiká, možno u nás viac fičia komé­die ako iné žánre, ale cel­kovo sme v náro­koch a divác­kom dopyte porov­na­teľní s inými kra­ji­nami. Ruluje komer­cia, artová kine­ma­to­gra­fia je výsostne klu­bovo-fes­ti­va­lovo-verej­no­právne-tele­vízna.

Reží­ro­val si už via­cero krát­kych fil­mov a video­k­li­pov. Trú­faš si aj na celo­ve­černý film?

Jas­načka. Máte zby­toč­ných cca 300 000 €? Ak máte viac, porie­šime aj väč­šiu pro­duk­ciu. Zaj­tra začí­name? :)

Keď som bol mladší chcel som točiť iba celo­ve­če­ráky, krátky film bol pre mňa nezau­jí­mavý. Život to však zaria­dil tak, že teraz rie­šim hlavne krátke filmy. Ale keď sa vrá­time k vašej otázke. Treba sce­nár? Pri­ne­siem.

Fil­moví nad­šenci sú veľmi kri­tickí, špe­ciálne pri horo­roch, kde sa každý omyl ľahko zmení na veľký žart. Ako sa ty vyrov­ná­vaš s kri­ti­kou? 

To je proste fakt. Kri­tika zamrzí, ale tú dostá­vajú aj etab­lo­vaní Áčkoví fil­mári. Naj­hor­šie sú však tie tzv. z prin­cípu hej­ter­ské reak­cie. Nie je to iba slo­ven­ská špe­cia­lita, náj­dete to všade. To nepo­cho­pím asi nikdy. Žan­rový divák je ale ako každý iný. Ak ho oslo­vu­jete, oča­káva kva­litu. Niečo ako keď si kúpite čoko­ládu chcete, aby bola sladká. Na Slo­ven­sku, kde horor nemá žiadne fil­mové korene, je na takýto počin naze­rané vždy s rezer­vou. Vstu­pu­jete totiž na rov­naké úze­mie ako je Exor­cista, It fol­lows, Con­ju­ring, Votre­lec, Shi­ning, Car­rie, Psy­cho, The Witch, atď. Bežný pla­tiaci divák nebude na vás zho­vie­vavý len preto, že váš film je lowbud­ge­tovka, ste debu­tant, nemali ste na svetlá, alebo herečka hrala naprd. Robiť žán­rovky je v našich kon­či­nách síce super, pre­tože sme stále na zele­nej lúke, ale divák má s čím porov­ná­vať vzhľa­dom k zahra­nič­nej pro­duk­cii.

M is for Malnutrition 06

foto: Marieta Zuzí­ková

Čo hovo­ríš na nový trend you­tu­be­rov? Ohro­zujú nejak fil­movú tvorbu?

Skôr menia vní­ma­nie mla­dého diváka. A to nie iba you­tu­beri, ale video kon­tent na nete cel­kovo. Záleží na kaž­dej sekunde, kto nudí, alebo hneď neb­liká, nehučí, nevy­bu­chuje je do 5 sekúnd vypnutý. Ako spo­jená nádoba to zasa­huje aj ostat­ných, a napr. pro­du­centi fil­mov v Hol­ly­wo­ode, už robia nie­ktoré filmy vyslo­vene pre novú gene­rá­ciu divá­kov odcho­va­ných you­tu­bom. Stáva sa z toho čudný trend. Ale teraz proste you­tu­beri fičia, a tí, ktorí sú šikovní, vedia zará­bať lep­šie ako pré­mi­ový mana­ger v banke. V ich prí­pade vidím prob­lém v tom, že akoby bolo rovno cie­ľom iba to, aby sa na vás nacucli veľké brandy, ktoré si cez vás budú kumu­lo­vať zisky. „Hraj moje hry, odpo­rú­čaj môj pro­dukt, nos moje tričká.“ Akoby nezá­le­žalo na obsahu, myš­lienke, ale len ako rýchlo zís­kať kli­enta. Mno­hým to, ale zrejme vyho­vuje, lebo je s tým spo­jená popu­la­rita a pra­chy. Ale dokedy? Je však zás­lužné, ak you­tu­beri ovplyv­ňujú mla­dých okrem míňa­nia peňazí, aj na niečo spo­lo­čen­sky závažné. Naprí­klad ísť voliť.

Akú radu by si dal mla­dým ľuďom, ktorí chcú začať natá­čať vlastné videá?

Netvorte debi­liny. Teda kon­tent pre kon­tent. Ak máte niečo zau­jí­mavé, čo by sa mohlo páčiť ostat­ným, urobte to. Nevzdá­vajte sa, keď sa to hneď nepo­darí. Pokus, omyl, pokus, úspech. A neča­kajte, že hneď zlo­míte rekordy v sle­do­va­nosti a začne vás s vaším videj­kom na ins­ta­grame fol­lo­wo­vať Kanye West s ponu­kou na video­k­lip. Pokora, dis­cip­lína a tvrdá práca. 3x by som to zdô­raz­nil. Je totiž veľmi ľahké o nie­čom roz­prá­vať a plá­no­vať že „od pon­delka ideme na to“ a roz­diel si v ten pon­de­lok aj sad­núť a niečo robiť. Kecál­kov je všade veľa, nebuďte rov­nakí. Teraz píšem ako starý foter, ale takúto radu by som dal aj sám sebe, keby som mal 20.

Posledná otázka, často sa hovorí, že ľudia v umení sa inšpi­rujú svo­jim reál­nym živo­tom. Máš teda rád dob­ro­druž­stvo a vyhľa­dá­vaš stra­ši­delné situ­ácie? 

Vôbec. Teda pokiaľ nebe­riete ako dob­ro­druž­stvo nespá­chať Hara­kiri, keď čakáte v dlhom rade v potra­vi­nách.

Pod­por kam­paň na Indie­gogo tu.

Zdroj fotky: archív P. Czik­raia

Pridať komentár (0)