Peter Den­dis: Star­tup nie je stá­nok s hot-dogmi

Michal Tomek / 7. marec 2014 / Tools a produktivita

Začí­nal v rádiu, teraz je na čele slo­ven­ského star­tupu Blue Wins­ton. Nedávno dokon­čili inves­tí­ciu a učia sa s inves­to­rom naží­vať. Má skú­se­nosti nie­len s Taran­tu­lou, ale aj s taran­tu­lou. Prob­lémy rieši pro­ak­tívne. Je vraj ide­a­lista, ktorý rád tvorí niečo zmys­lu­plné. Peter Den­dis.

Všetci sa ťa pýtajú na genézu nápadu Blue Wins­ton. Spý­tam sa teda tro­chu inak. Ako sa v týchto dňoch máš?

Mám sa veľmi pra­covne. Ani nie, že by som v počte hodín robil viac ako štan­dardne. Skôr ide o inten­zitu. Tú som značne zvý­šil a stále mi zostava veľa tas­kov nedo­kon­če­ných. Obvyklá víken­dová „light“ práca je tiež drs­nej­šia. Okrem toho sa vôbec nehý­bem, lebo som bol chorý. Moc sa teda nestí­ham rado­vať z veľ­kých kro­kov, ktoré sa nám v posled­ných týžd­ňoch poda­rili. Spus­tili sme novú ver­ziu Blue Wins­tona, po 2 rokoch máme prvý zisk. Po roku utr­pe­nia sme dokon­čili inves­tí­ciu.

Do čoho ste inves­to­vali?

Do Blue Wins­tona bolo inves­to­vané. To sme využili najmä na ľudí, tech­no­ló­gie a mar­ke­ting.

Na čom okrem toho práve pra­cu­ješ?

Momen­tálne pra­cu­jem hlavne na tom, aby bol každý nový zákaz­ník spo­kojný. Čiže ladíme pro­dukt, oslo­vu­jem kaž­dého. Zhá­ňame nových zákaz­ní­kov. Robím tro­chu na PR. Ak by sa nám to, čo robíme, poda­rilo, tak budeme musieť rýchlo nabe­rať ľudí.

Hasím ešte nejaké veci z obdo­bia neús­peš­nej inves­tí­cie, ktorá sa kom­pli­ko­vala pol­roka. Učíme sa spolu s novým inves­to­rom žiť. Okrem toho sa sna­žím upra­tať tro­chu pro­cesy a ľudí, to by mi mohlo ušet­riť kopu času a zefek­tív­niť celú firmu. A tú tro­chu času, čo mi ostáva, venu­jem svo­jej pria­teľke.

Ako vyzerá ten spo­ločný život s inves­to­rom? Čo sa musíte učiť? 

Nasta­vu­jeme kon­trolné mecha­nizmy, pra­vidla, KPI, právne a účtovné veci. S inves­to­rom prišli do pro­jektu aj traja noví spo­lu­pra­cov­níci. Jeden z nich dokonca na kľú­čovú pozí­ciu. Takže sa teraz pomaly zohrá­vame aj s nimi.

Zdroj: face­book

Svo­jim pro­jek­tom dávaš cel­kom zau­jí­mavé mená – Taran­tula, Blue Wins­ton. Máš neprí­jemnú skú­se­nosť s taran­tu­lou? :)

Ani jeden názov som nevy­mys­lel ja. Obi­dva vymys­leli pro­fíci. Moja jediná skú­se­nosť je s Pau­lín­kou. Bol to náš firemný mas­kot, kto­rého som dostal asi po roku exis­ten­cie firmy. Mám s ňou iba jednu neprí­jemnú skú­se­nosť, a to keď zomrela. Puklo jej srdce od žiaľu, keď som sa odsťa­ho­val natrvalo do Bra­ti­slavy.

Pred­po­kla­dám, že Pau­línka bola taran­tula. Spo­loč­nosť Taran­tula sa venuje výkon­nost­nému mar­ke­tingu. Keby si mal štyri SEO key­words na jej cha­rak­te­ris­tiku, aké by to boli?

SEO nero­bíme. Keby som to však mal zade­fi­no­vať, tak — ak si to mys­lel ako pova­hovú cha­rak­te­ris­tiku: skú­se­nosť, pre­cíz­nosť, tes­to­va­nie, zve­da­vosť. Ak si to mys­lel odborne, tak: Google Adwords, výkon­nostný mar­ke­ting, ROI, Pay Per Click.

Čo si má člo­vek pred­sta­viť, keď sa povie výkon­nostný mar­ke­ting? Ako to vyzerá? 

Že tvo­jou pri­ori­tou, cie­ľom a stra­té­giou je čo naj­väčší výkon za jed­notku inves­to­va­ných pros­tried­kov.

Ako ste dospeli k Blue Wins­ton? Nie sú to náho­dou nejaké ciga­rety?

Áno, sú to aj ciga­rety. Je to ale aj hlavný hrdina mojej obľú­be­nej nie-biz­nis knihy. Preto mi to bolo tro­chu sym­pa­tic­kej­šie než ostatné názvy. Zada­nie k názvu bolo, že to musí byť nejaká osoba alebo zviera. Pra­covný názov bol veľ­ryba. Nech­celi sme však pro­jekt volať kon­tro­lór slov, ani robot, ani engine, ani nič odborné a zlo­žité. Ten nástroj totiž pra­cuje s plu­ginmi, xml, key­words… Chceli sme ho poľudš­tiť. A modrá je dobrá.

Blue Wins­ton je skvelý názov na ďal­šiu prácu s ním. Ešte hlbší význam to zís­kalo, keď Blue Wins­ton za vás začal mana­žo­vať reklamné kam­pane sám. To sa usku­toč­ňuje aktu­álne iba posledné 3 týždne. Otcom tohto mena je Matúš Hli­boký, momen­tálne pra­cu­júci v Melon mar­ke­ting. Je aj jed­ným z maji­te­ľov Blue Wins­ton.

Pred­stavme si teba. Začí­nal si v rádiu na pozí­cii sales. Čo si pre­dá­val?

V tom rádiu som pre­dá­val reklamný pries­tor.

Bavilo ťa to?

Veľmi ma to bavilo, veľa som sa naučil. Hlavne o obcho­do­vaní a celom tom pro­cese okolo toho. Kto má pozná, vie, že rád roz­prá­vam a pla­tili mi za to, čo bolo super.

Hovo­ríš, že si sa naučil veľa o obcho­do­vaní. Musíš ale mať aj nejaké IT záze­mie súdiac podľa pro­jek­tov, na kto­rých pra­cu­ješ.

Nemám žiadne IT záze­mie (čo je občas prob­lém). Mám za sebou jednú lek­ciu “prog­ra­mo­va­nia”. Štu­do­val som mar­ke­ting a manaž­ment. Na tech­no­ló­gie sa dívam iba z user a biz­nis pohľadu.

Ako by si defi­no­val pojem star­tup na základe svo­jich skú­se­ností?

V posled­nej dobe je to na Slo­ven­sku už skoro nadávka. Každá začí­na­júca firma nazýva samu seba star­tup. S nie­kto­rými som sa dokonca skoro pohá­dal. Preto sa k tejto téme vyjad­ru­jem už veľmi cit­livo.

V mojom poní­maní sveta je star­tup tech­no­lo­gická firma, ktorá vytvára nový pro­dukt. A nie je to slo­ven­ský klon Ama­zonu alebo Googlu. Je to pro­dukt, ktorý rieši prob­lém novým spô­so­bom. Ale o tú defi­ní­ciu ani tak nejde. V koneč­nom dôsledku je to všetko pod­ni­ka­nie, ktoré má svoje pra­vidlá a tie sú vo všet­kých odbo­roch podobné. Ak vyrie­šim niečí prob­lém spô­so­bom, za ktorý je ochotný zapla­tiť, môžem vybu­do­vať pros­pe­ru­júcu firmu.

Buďme tro­chu bul­várni :) Daj nám nahliad­nuť do tej hádky — v čom bol kon­krétne kon­flikt?

Iba v poj­moch — v pome­no­vaní “stánku s hot dogmi” star­tu­pom. Ale je to jedno, jazyk je živá vec a ak raz všetci budú volať začí­na­júce firmy hviez­dičky, budú to hviez­dičky a môj zasta­ralý pocit, že je to niečo na oblohe, s tým nič nena­robí. Bola to moja chyba v tomto kon­texte.

Aké zásadné roz­diely vidíš na slo­ven­skej star­tu­po­vej scéne, keď porov­náš dne­šok a obdo­bie pred pia­timi rokmi?

Pred pia­timi rokmi sa člo­vek stre­tá­val (kon­fe­ren­cie, články,…) viac s ľuďmi, ktorí boli úspešní v lokál­nych veciach a vybu­do­vali úspešné online firmy na Slo­ven­sku. O tých úspeš­ných v zahra­ničí sa veľmi neho­vo­rilo, aj keď tu boli. Dnes je tu vidieť oveľa viac takých, ktoré majú medzi­ná­rodné ambí­cie.

Určite je veľký roz­diel vo veľ­kosti komu­nity. Keď Jano Šifra robil prvý bar­camp na Slo­ven­sku, tak sa v pro­stredí online motalo možno pár sto­viek ľudí. Teraz je to pár tisíc. Veď len v Spote bolo za prvý rok na even­toch skoro 3000 uni­kát­nych náv­štev­ní­kov. Netvr­dím, že všetci sú star­tu­pisti, ale je to podľa môjho názoru možno aj o nulu viac.

Zdroj: face­book

S čím si mys­líš, že to súvisí?

Súvisí to aj s tým, že je oveľa lep­šie vybu­do­vaná infra­štruk­túra. Spot, Con­nect, Brain­house, Neulogy, Star­tup­we­e­kend, Mana­ge­ria a iní. To sú veci, ktoré môžu člo­veku obrov­sky pomôcť v začiat­koch, networ­kingu, infor­má­ciách…

Para­do­xom, na kto­rom sme sa s jed­ným “vete­rá­nom slo­ven­skej star­tup scény” zhodli, je nepo­mer medzi zlep­še­ním mož­ností a počtom nových kva­lit­ných pro­duk­tov. Scéna nará­stla 10-krát, počet cowor­kov z nuly na nie­koľko. Mož­nosti networ­ko­vať a vzde­lá­vať sa asi 50-násobne. Jed­no­du­chosť napo­je­nia na men­to­rov, inves­to­rov a sve­tovú prvú ligu sa tiež výrazne zná­so­bila. Počet kva­lit­ných pro­jek­tov s poten­ciá­lom posko­čil len o pár per­cent.

Chce to však ešte čas, aby toto zlep­še­nie uká­zalo svoje výsledky. Zatiaľ sme v plien­kach a aj tí naši “vete­ráni” sú v pomere so sve­tom ešte veľmi mladí. Vybu­do­va­nie dob­rej firmy nejde za deň ani za rok. Všetky suc­cess sto­ries o úspe­chu zo dňa na deň väč­ši­nou zabudnú spo­me­núť tie roky driny pred tým. Pries­tor objek­tív­nej­šie to vyhod­no­tiť bude tak za 5 rokov. Verím, že sa to zlepší.

Zásadný roz­diel spred pia­tich rokov je v tom, že sa robia star­tupy, aby „som mal star­tup“. Nie preto, aby sa rie­šil prob­lém. Nie preto, že niečo člo­vek vie uro­biť lep­šie, že má pre to vášeň. Proste je to teraz cool. Viem, že je to pri­ro­dzený efekt, len mi to občas lezie na nervy. Pred tými pár rokmi sa tak sprá­valo pár „soci­opa­tov“ a dnes je to štan­dard.

A čo sa stalo s tými soci­opatmi? :)

Dnes cho­dia po “kaná­loch”. Pre­tože veľa ľudí sa nedá dlho obab­rá­vať. Ak dom nemá pevne základy nevy­drži silný vie­tor. “Nevi­di­teľná ruka trhu” sa vždy postará, chce to len čas ;)

Na Face­book-u si zdie­ľal výrok A. Eins­te­ina: „Roz­poz­nať prob­lém je dôle­ži­tej­šie ako nájsť rie­še­nie, pre­tože presné defi­no­va­nie prob­lému vedie auto­ma­ticky ku vhod­nému rie­še­niu.“ Máš rád Eins­te­ina? Ako sa ty sta­viaš k prob­lé­mom?

Nemám nejako kon­krétne viac rád Eins­te­ina ako iných. Sna­žím sa skôr vybe­rať si kon­krétnu čin­nosť, myš­lienku alebo model sprá­va­nia, ktorý má pri podob­ných ľuďoch zaujme. Mám však pár takých, ktorí má zau­jí­majú viac. Medzi nimi sú naprí­klad Covey, Gandhi, Fer­ris, Tesla, Mil­ton Erick­son, Orvel, Gothe, Musk…

K prob­lé­mom sa sta­viam pro­ak­tívne. Prob­lémy sú naj­lep­ším uči­te­ľom. Buď sa niečo naučíš ich rie­še­ním, alebo tým, že si nútený sa s nimi zmie­riť.

Ak by si mal jednu vetu, ako by si sa opí­sal?

Zve­davý, vraj ide­a­lista, ktorý rád tvorí niečo zmys­lu­plné.

Ďaku­jem Pet­rovi za roz­ho­vor.

Pridať komentár (0)