Petr Ludwig: Ľudia dnes prokrastinujú doslova od rána do večera

  • Deň bez prokrastinácie pre neho neexistuje. Pozerá sa však na ňu inak, ako väčšina z nás. Dokonca o nej napísal knihu. Je minimalista, na pracovnom stole má len notebook. Šéf GrowJOB Institute a autor bestselleru Konec prokrastinace, Petr Ludwig.
image_1423867101.jpeg
  • Deň bez prokrastinácie pre neho neexistuje. Pozerá sa však na ňu inak, ako väčšina z nás. Dokonca o nej napísal knihu. Je minimalista, na pracovnom stole má len notebook. Šéf GrowJOB Institute a autor bestselleru Konec prokrastinace, Petr Ludwig.

Prichytili ste sa dnes už pri prokrastinácii? 

Deň, kedy vzniká tento rozhovor, je nedeľa, kedy prokrastináciu neriešim. Efektivita sa rodí z pravidelného odpočinku.

 

Vaša kniha Konec prokrastinace sa stala hitom. Na písanie knihy musí byť človek nesmierne motivovaný, pretože je to dosť samotárska práca a nie vždy sa mu chce sadnúť k počítaču. Ako sa vám na nej pracovalo? 

Písanie knihy bola rozhodne najnáročnejšia vec, akú som kedy robil. Prirovnal by som to k práci na 30-tich diplomovkách naraz. Som zvyknutý skôr pracovať s ľuďmi, prednášať, školiť, mať osobné konzultácie. Keď človek povie na prednáške vtip, ľudia sa zasmejú. Keď človek píše vtip do knihy, možno sa niekto zasmeje až o rok, keď kniha vyjde. Tento nedostatok priameho kontaktu mi asi vadil najviac.

Na internete nájdeme nespočetné množstvo motivačných článkov, rovnako aj kníh. V čom je tá vaša iná? 

Mnoho z toho, čo si človek prečíta na internete, bohužiaľ nie je pravda. Niektoré články radia, že po splnení úlohy by sa mal človek napríklad odmeniť. Existuje veľa vedeckých výskumov, ktoré preukázali opak – že odmeny za úlohy narúšajú naše súperenie a skôr znechucujú činnosť samotnú.

Moja kniha je postavená práve na výskumoch. Druhá odlišnosť je v jednoduchosti. Knihu som písal tak, aby ju pochopil človek 15-ročný, ako aj 80-ročný. Nie nadarmo sa hovorí, že pokiaľ to nevieš vysvetliť jednoducho, nerozumieš tomu dostatočne dobre. A treťou odlišnosťou sú nástroje. Kniha obsahuje niekoľko jednoduchých, praktických nástrojov, ktoré čitatelia môžu využívať takmer každý deň.

 

Ako je možné, že napriek toľkým tipom každý deň bojujeme s prokrastináciou nanovo? V čom je problém?

Ako hovorím, veda vie, čo sa s prokrastináciou dá robiť. Ale prax to nevie. Preto ľudia opakovane zlyhávajú. Dobrá správa je, že prokrastinácia nie je vec vrodená, ale je naučiteľná a odučiteľná. Štúdie ukazujú, že naša vôľa funguje ako svaly a dá sa posilňovať. A so silnejšou vôľou menej prokrastinujeme. Sme tiež spokojnejší, máme lepšie vzťahy aj výsledky v práci.

 

Vaša konzultantská spoločnosť GrowJob Institute radí firmám, ako ľudí motivovať. GrowJob neustále rastie, čo si vyžaduje veľa podnikateľského a manažérskeho úsilia. Máte ešte čas študovať a venovať sa priamo téme prokrastinácie alebo už ste čisto manažérom? 

Našťastie mám super tím ľudí, ktorý funguje na vysokom stupni slobody v práci a autonómie. Keďže s kolegami vidíme ohromný zmysel v tom, čo robíme, väčšina procesov funguje sama. Mám tiež skvelého prevádzkového riaditeľa, ktorý ma odbremeňuje od operatívy, a tak mi zostáva čas na vzdelávania a biznis development.

Minulý rok sme otvárali pobočku vo Švajčiarsku a v Moskve. V Rusku sa už kniha Konec prokrastinace veľmi dobre predáva a vznikol dopyt po ďalších našich službách. Tento rok plánujeme pobočku v Singapure. To preto, že kniha bude preložená do čínštiny a v juhovýchodnej Ázii a Číne vidím ohromný potenciál.

 

Je potrebná kniha Konec prokrastinace 2 alebo ste už všetko povedali?

Na Konec prokrastinace 1 som zbieral materiály asi sedem rokov. Takže ďalšia kniha len tak nebude. Skúšal som niečo začať písať, a zistil som, že všetko podstatné už bolo povedané. Ani teraz po roku, odkedy kniha vyšla, by som v nej nič nemenil.

 

 

Máte za sebou jednu nepríjemnú zdravotnú udalosť. Bol práve to moment, kedy ste si povedali – stačilo, už viac nemôžem plytvať časom?

Áno. Mám niekoľko životných skúseností, ktoré ma formovali. Moje vlastné stretnutie s možnou smrťou bolo najsilnejším zážitkom. Človek si potom začne viac vážiť svoj čas a o to viac mu začne vadiť jeho vlastná prokrastinácia. Pretože prokrastinácia je pravý opak toho „žiť zmysluplne a naplno“.

Asi každý, kto prekonal ťažkú chorobu, úraz či bol na prahu smrti, hovorí, že sa pozerá úplne inak na čas a jeho hodnotu v živote. Váži si viac veci, ktoré predtým pre neho nemali taký zmysel. Nie je to náhodou tak, že až keď sa dostaneme do podobnej hraničnej situácie, tak sme schopní si uvedomiť, aký je čas vzácny? 

Presne tak. Jedna zo zaujímavých vecí je, že máme tendenciu zabúdať na hodnotu nášho času, že čas je tým najhodnotnejším, čo v živote máme. Nie sú to peniaze, tie si môžeme požičať, uložiť, schovať. Čas nie. Každá sekunda, ktorá uplynie, je nenávratne a neopakovateľne preč. A ako hovoril Riman Seneca: „Zatiaľ, čo strácame čas váhaním a odkladaním, život uteká.“

 

Prokrastinácia nie je lenivosť, ako sám hovoríte. Lenivý človek nič robiť nechce, prokrastinátor chce niečo robiť, aj vie čo, no nevie, kde začať. Do akej miery je teda prokrastinácia našim vlastným problémom, ktorý môžeme riešiť sami, a kde je už hranica, kedy môže ísť o psychologický problém? 

Skôr než choroba je prokrastinácia zlozvykom. Niekto máme väčšie, niekto menšie dispozície zlozvyku prepadnúť. Ale z veľkej časti to môžeme ovplyvniť sami svojim prístupom. Podobne ako niekto síce má genetickú dispozíciu k tomu, aby mal väčšie svaly, no svalovú hmotu môže nadobudnúť ktokoľvek tréningom. A presne tak je to aj so silou vôle, ktorá je pre boj s prokrastináciou dôležitá. Dá sa vytrénovať. Veľkú časť knihy venujeme postupom a nástrojom ako.

 

Považujete televíziu a sociálne siete za najmocnejšie prokrastinačné nástroje súčasnosti? 

Ľudia dnes prokrastinujú doslova od rána do večera. Ráno posúvajú budík. Na záchode otvárajú Twitter a Facebook. V práci, než začnú pracovať, si prečítajú všetky spravodajské servery. Nepríjemnú pracovnú úlohu si nechávajú radšej na večer alebo tesne pred deadlinom. Doma potom odkladajú šport, zdravý životný štýl či riešenie vzťahových problémov. Sme taká generácia prokrastinácie.

 

V jednom rozhovore spomínate, že najdôležitejšie na práci, ktorú človek robí, je nájsť vnútornú motiváciu. Vonkajšia motivácia nás len ženie do vecí, ktoré musíme, ale nie chceme. Dá sa však nájsť vnútornú motiváciu k práci napríklad na pozícii človeka, ktorý v pásovej výrobe automobilky montuje dvere? 

Určite. Často robíme workshopy pre výrobné firmy. Je zaujímavé, že u manuálnych profesií je ďaleko menej prokrastinácie než pri činnostiach mentálnych. Všeobecne platí, že pokiaľ v činnosti, ktorú robím, vidím zmysel, baví ma tá činnosť výrazne viac, než keď v nej zmysel nevidím. Nedávno som mal prednášku v LEGU, čo je síce výrobná firma, ale majú úplne super firemnú kultúru, v ktorej si ľudia uvedomujú, že ich výrobky robia deťom radosť. Je to teda najmä o firemnej kultúre a schopnosti manažmentu vedieť svojich ľudí motivovať inak než peniazmi.

Myslíte si, že je možné, aby každý na svete robil prácu, ktorá ho baví a motivuje? 

Nie som si istý, či každý. Ale rozhodne násobne väčšie percento populácie, než je tomu dnes. Nemám rád poučky: robte to, čo milujete. Ja skôr ľuďom hovorím: milujte to, čo robíte. Takmer v každej práci sa dá nájsť zaujatie. Pokiaľ v tom, čo robíme, máme zručnosť a zároveň v tom vidíme zmysel, vzniká takzvaný stav flow. Činnosť nás pohltí a my prestaneme vnímať čas. A práve v stave flow prokrastinujeme najmenej a zároveň sme dlhodobo spokojnejší, pretože sa plne sústredíme na činnosť a mozog nám v myšlienkach neuteká preč.

 

 

Nedávno ste mali workshop na podujatí MentorsClub, kde ste hovorili o tom, ako neodkladať veci na neskôr a motivovať sa k efektívnemu výkonu. Aká je vaša skúsenosť – je možné zmeniť zmýšľanie človeka počas jedného takéhoto workshopu, aby sa naozaj posunul vpred? 

Do workshopu zahŕňame typicky tri jednoduché nástroje, ktoré ľudia môžu hneď začať používať. Občas si spätne vyhodnocujeme účinnosť našich workshopov, a sú to práve tieto nástroje, ktoré menia u ľudí zabehané vzorce správania. Ono totiž nestačí niečo si len uvedomiť – kognitívna časť, ale je potrebné niečo aj začať robiť – behaviorálna časť. Návyky uskutočňujú zmenu.

Na záver trochu osobnejšie. Ako vyzerá váš pracovný deň? 

Maximum vecí delegujem tak, aby mi zostával čas na to najpodstatnejšie. A to sú v mojom prípade konzultácie s klientmi, prednášky, schôdzky s kolegami, vzdelávanie a maily.

 

Máte na pracovnom stole veľa vecí alebo sa skôr snažíte všetko minimalizovať, aby vás nič nerušilo?

Som minimalista. Na stole nemám nič len notebook. Čím menej vecí ma rozptyľuje, tým lepšie sa cítim.

 

Moja obľúbená záverečná otázka. Pijete kávu?  

Nie. Pijem japonské zelené čaje.

Zdroj fotografií: archív Peter Ludwig

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá