Pla­tené vs. nepla­tené vysoké školy: Prečo je treba oboje?

Alexandra Dulaková / 19. máj 2016 / Zo Slovenska

Zatiaľ čo verejné vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie je u nás vní­mané ako pri­ro­dzené právo a mies­tami až samoz­rej­mosť, na jeho pla­tenú obdobu sa často poze­ráme pome­dzi prsty. Pre správnu vyvá­že­nosť kva­lity štú­dia, vzde­la­nia aj absol­ven­tov sú však potrebné oboje. A nie­len to — dôle­žitá je aj ich vzá­jomná spo­lu­práca a súťa­ži­vosť.

To, že máme u nás na Slo­ven­sku vysoké školy zadarmo, je požeh­na­ním a záro­veň aj kliat­bou. Mnoho z nás by si pla­tené štú­dium nemohlo dovo­liť, resp. by si popri ňom muselo aj inak pri­vy­rá­bať. Takto si vysokú školu dokáže dokon­čiť väč­šina z nás. Záro­veň však nie je žiad­nou náho­dou, že tie naj­lep­šie sve­tové uni­ver­zity pat­ria aj medzi tie najd­rah­šie.

Kva­litné vzde­la­nie sa robí jedine s vyso­kým roz­poč­tom, ktorý môže uni­ver­zita vyzbie­rať buď od štu­den­tov, alebo od štátu. Nuž a keď chý­bajú z oboch zdro­jov, ako je tomu často u nás, potom to tak aj vyzerá.

Univerzita_Komenskeho

foto: wiki

Keď je niečo zadarmo, ľudia si to väč­ši­nou vážia len nedos­ta­točne. Momen­tálne u nás mnoho štu­den­tov absol­vuje výšku len preto, aby na jej konci dostali titul. Prečo? Lebo môžu. No tento prí­stup je chorý a žalostný (neho­vo­riac o tom, aké žalostné sú platy vyso­koš­kol­ských pro­fe­so­rov). Potom sú podobne zvrá­tene nasta­vené aj požia­davky zamest­ná­va­te­ľov a vyso­koš­kol­ský titul sa oča­káva pomaly už aj od sek­re­tárky alebo asis­tenta.

Iste, veľa z nás si prí­le­ži­tosť štu­do­vať úprimne váži a podľa toho k štú­diu aj pri­stu­puje. Výsledný pro­dukt ich snahy sa však v koneč­nom dôsledku nijako neod­li­šuje od päť­roč­ného flá­ka­nia nie­koho, kto si nepre­čí­tal ani jedny skriptá, baka­lárku alebo magis­terku si nechal napí­sať nie­kym iným a všetko to robil len pre tri pís­menká pred menom a zro­lo­vaný dip­lom v zama­to­vom obale. A zamest­na­nec medzi nimi nie­kedy ani žia­den roz­diel neurobí.

300780

foto: CDN

Tam, kde je štú­dium aspoň sčasti pla­tené, sa k nemu sta­vajú cel­kom inak. Absol­vo­vať ho je niečo pozi­tívne výni­močné, no záro­veň exis­tuje aj dosta­tok pra­cov­ných ponúk pre ľudí, ktorí si tento tretí stu­peň nevy­berú. Naprí­klad exis­tujú odborné školy, ktoré ľudí pri­pra­vujú na reme­selné a tech­nické práce a nepo­nú­kajú im za ne len smiešnu almužnu, ale plno­hod­notný plat, z kto­rého sa dá pohodlne vyžiť. Naopak, u nás tieto povo­la­nia vymie­rajú a sú spo­lo­čen­sky degra­do­vané do takej miery, že ich nikto nechce absol­vo­vať — a sú na to pádne dôvody.

Lenže pred­stava pla­te­nej vyso­kej školy v bež­nom Slo­vá­kovi vyvo­láva priam hrô­zo­strach. Ako sa opo­va­žujú, pýtať si peniaze za niečo, čo má predsa byť zadarmo? Na nepla­tené vysoké školy sme si zvykli, sú súčas­ťou dedič­stva minu­lého režimu a sociál­nych prin­cí­pov, ktoré vraj uzná­vame. No tam, kde verejné finan­cie zly­há­vajú a nepo­nú­kajú maxi­mum, by sa mali obja­viť práve alter­na­tívne ponuky, ktoré defi­cit v danej oblasti kom­pen­zujú. Inými slo­vami, súkromné, alebo aspoň pla­tené vysoké školy, by mali ponú­kať niečo naviac.

summer-office-student-work

foto: pexels.com

Súkromné vysoké školy majú v našej kra­jine často veľmi zlú repu­tá­ciu — už len z prin­cípu. Keďže väč­šina z nás si rad­šej vybe­rie alter­na­tívu zadarmo, súkrom­ným ško­lám potom zostane len ten zvy­šok, ktorý sa buď na verejnú školu nedos­tal, alebo sa o to ani nepo­kú­sil. Bojujú o kaž­dého štu­denta, pre­tože štát ich nedo­tuje a často teda musia brať len to, čo im príde.

To nie­kedy zna­mená aj hor­ších štu­den­tov. Momen­tálne je dokonca ľudí v uni­ver­zit­nom veku žalostne málo, pre­tože pred pri­bližne osem­nás­timi až dvad­sia­timi rokmi bola zní­žená pôrod­nosť. Pri­ro­dze­nou voľ­bou väč­šiny je stále verejná škola a tie súkromné si už veľmi nepo­môžu, najmä, ak ich štát sys­te­ma­ticky zne­vý­hod­ňuje a očier­ňuje, pre­tože súkromné = zlé a nečestné… Iba­žeby nie.

maxresdefault

foto: you­tube

V ide­ál­nom stave by mal nie­ktoré veci pla­tiť štát a iné zase súkromné zdroje. Nemali by sa navzá­jom sabo­to­vať, ale naopak zdravo súpe­riť. Možno si mys­líš, že nepla­tená škola je v tomto smere v nevý­hode, no nie je tomu cel­kom tak — najmä nie u nás. Naše verejné školy majú dlh­šiu (aj keď len rela­tívne) tra­dí­ciu a zau­ží­vanú repu­tá­ciu. Potom sú tu tie pla­tené a nové, kto­rých je síce stále málo, no na oplátku ponú­kajú istú pri­danú hod­notu.

Môžu si dovo­liť lep­šie tech­nické vyba­ve­nie, zapla­tiť naj­lep­ších pro­fe­so­rov a lek­to­rov nie­len z domova, ale aj zo zahra­ni­čia, pozý­vať pro­fe­si­oná­lov z praxe, nad­vä­zo­vať spo­lu­prácu so súkrom­nými pro­fe­si­onál­nymi oblas­ťami či dokonca zaviesť cel­kom nové voli­teľné pred­mety a smery, ktoré nepla­tené školy nepo­nú­kajú. Cel­kovo spo­čí­vajú výhody súkrom­ných škôl aj v tom, že im osnovy nedik­tuje štát a môžu s nimi teda nará­bať voľ­nej­šie a kre­a­tív­nej­šie.

College-lecture-1024x682

foto: PBS

Na takúto kva­lit­nej­šiu ponuku súkrom­ných škôl by mali tie verejné adek­vátne rea­go­vať. Práve takýto sti­mul by mohol náš štát doko­pať k tomu, aby verej­nému škols­tvu veno­val z roz­počtu tro­chu viac. A nena­stá­vali by situ­ácie, ako keď štu­dent šies­teho roč­níka medi­cíny pre­hlási, že dote­raz zaší­val ľud­ské telo len dva krát a namiesto neho si tech­niku šitia tré­nuje na pra­sa­čej paprči (true story).

Alebo by naša uni­ver­zitná nemoc­nica nevy­ze­rala, ako keby v nej od konca Dru­hej sve­to­vej vojny nikto nepo­hol ani sto­lič­kou. Ale pohodl­nej­šie je samoz­rejme mať na vzde­la­nie mono­pol a pri otázke, prečo je táto oblasť pod­fi­nan­co­vaná, len bez­radne krčiť ple­cami a ute­šo­vať sa aspoň tým, že predsa v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách sú na tom hor­šie. Ešteže tak!

15573717428_bc05459772_k

foto: flickr/Hugo Car­doso

Týmto samoz­rejme nech­ceme tvr­diť, že všetky štátne vysoké školy sú na tom zle. Mies­tami, najmä v tech­nic­kých oblas­tiach, sa moder­ni­zuje vo veľ­kom a úro­veň škols­tva absol­venti porov­ná­vajú so zná­mymi zahra­nič­nými ško­lami. Ale ani to cel­kom nestačí. My dobre vieme, že chyba nie je ani tak v ľuďoch, ktorí školu repre­zen­tujú — aspoň nie tá počia­točná. Chyba je v zaned­bá­vaní finan­co­va­nia, ktoré demo­ti­vuje aj tých naj­väč­ších pro­fe­si­oná­lov. Možno sa takíto pro­fe­si­onáli roz­hodnú pre súkromnú školu práve preto, lebo ich vie lep­šie odme­niť. Predsa len, z dlhej tra­dí­cie sa nikto nenaje.

Naj­väč­ším háči­kom súkrom­ných škôl je, samoz­rejme, otázka škol­ného. Bež­nou prak­ti­kou v podob­ných prí­pa­doch bývajú okrem kla­sic­kých poplat­kov šti­pen­diá vypo­čí­ta­vané na základe rodi­čov­ského príjmu, alebo štu­den­tom pris­pô­so­bené pôžičky. Odme­nou za túto obetu by im malo byť práve to, že sa vďaka tomu, čo im škola ponúkla naviac, môžu dobre a rýchlo zamest­nať. Samoz­rejme, len v prí­pade, ak nebude aj zamest­ná­va­teľ voči súkrom­ným / pla­te­ným ško­lám pred­po­jatý a nebude kaž­dého absol­venta úzko­prsto pova­žo­vať za roz­maz­na­ného zbo­hat­líka, ktorý určite jazdí na mer­ce­dese od rodi­čov a v živote nemu­sel pra­co­vať ani len deň.

Samoz­rejme, že sú aj takí, no nájdu sa aj na verej­ných, aj na súkrom­ných ško­lách. Okrem nich sú aj tí, ktorí sa na štátne školy z rôz­nych dôvo­dov nedos­tali, čo samoz­rejme auto­ma­ticky nezna­mená, že sú hlúpi. Alebo sa môžno do štú­dia roz­hodli inves­to­vať. Mali šťas­tie, že si to mohli dovo­liť. A to zase auto­ma­ticky nezna­mená, že ich zato treba nená­vi­dieť.

15846068506_58b6bf2fcc_k

foto: flickr/ Fran­cisco Oso­rio

Je tak­tiež dôle­žité dodať, že súkromná alebo pla­tené škola nerovná sa skúšky za pod­plá­ca­nie a zná­mosti. Také prak­tiky sa síce dejú, no platí to aj pre verejné školy — a možno o to skôr, keďže sú na nich pro­fe­sori často hor­šie finančne ohod­no­tení. Väč­šina štu­den­tov si štú­dium odpra­cuje presne tak, ako je tomu na štát­nych ško­lách. A neza­bú­dajme ani na to, že keď už sa pod­pláca, vina je na oboch stra­nách — nie­len na štu­den­to­vej, ale aj pro­fe­so­ro­vej.

Pla­tiť za kva­litu nie je zlé. Rov­nako ako nie je zlé pri­plá­cať za bio­pot­ra­viny. Zlé je jedine to, ak štát svoju povin­nosť finan­co­va­nia verej­ných uni­ver­zít dosta­točne neplní. Naše verejné škols­tvo potre­buje hlasný budí­ček, pre­tože s momen­tál­nym prí­stu­pom štu­den­tov skôr strá­came ako zís­ka­vame – či už v zahra­ničí, alebo v alter­na­tív­nych metó­dach vzde­lá­va­nia, vrá­tane tých súkrom­ných.

Súkromné sa totiž hneď nerovná zlému a sko­rum­po­va­nému, aj keď nás o tom nie­ktorí nená­padne pre­svied­čajú. Takže nabu­dúce, keď sa bude nie­kto sťa­žo­vať na súkromné školy, povedz mu, nech sa rad­šej sťa­žuje na tie štátne a na štát samotný. Pre­tože keby im štát posky­to­val to, čo si naši štu­denti aj vyuču­júci zaslú­žia, po tých súkrom­ných by bol len zaned­ba­teľný dopyt. A dokým to tak nebude, súkromné školy im budú štu­den­tov pre­be­rať. Je len na vedení štát­nych škôl, aby roz­umne a kon­štruk­tívne zare­a­go­vali a dvihli latku, ktorú držali pri­nízko už poriadne dlho.

Zrejme takto nejako to vyzerá, keď vo vláde padne otázka, či tomu škols­tvu teda konečne poriadne zvý­šime roz­po­čet:

xez3p

foto: imgf­lip

zdroj titul­nej foto­gra­fie: kremlin.ru

Pridať komentár (0)